bernský salašnícky pes
Bernský salašnícky pes
Originálny názov plemena : Berner Sennenhund
Krajina pôvodu : Švajčiarsko
Doba vzniku : 20. storočie
Pôvodné využitie : Pastiersky pes, ťažný pes
Dnešné využitie : Spoločník, pracovný pes
Priemerná dĺžka života : 10 - 12 rokov
Hmotnosť : Pes: cca
Výška : Psy: 64 –
História
Bernský salašnícky pes sa radí medzi ostatných švajčiarskych pastierskych psov. Jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes, ktorého pôvod a zmeny, ktorými prechádzal, nie sú bohužiaľ známe. Na území dnešného Švajčiarska žijú psy už asi 4000 rokov, je teda pravdepodobné, že toto plemeno vzniklo na tomto území. V predhorí Álp v okolí Bernu pásli svoje stáda kráv a dobytka salašníci, ktorí svojich psov využívali k doprevádzania stád a vozíkov s proviantom, títo psy udržovali stádo pohromade, vyhľadávali zabehnuté kusy a pôsobili tiež ako jeho ochrancovia. Pastierske psy bačov sa však po storočia krížili s domácimi psami hospodárov v údolí, s ktorými salašníci hojne spolupracovali. Tieto psy boli pravdepodobne jedného a rovnakého typu, preto má dnešný bernský salašnícky pes vlastnosti ako domácich, tak pastierskych psov. Neskôr, keď práca pastierov stratila zmysel, dostali nové úlohy takisto psy. Boli zapriahaní do vozíka a dopravovali mlieko do syrárne. Svoje pôvodné meno – dürrbächler – získal tento veľký, dlhosrstý, trojfarebný pes podľa názvu osady Dürrbach, kde bol používaný na ťahanie, stráženie stád a tiež sedliackych statkov. Cieľavedomý chov začal až na prelome 20. storočia. V roku 1902 bol na Švajčiarskej prehliadke psov v tzv. pokusnej triede predstavený „Dürrbächler“. Nebol však zapísaný do Švajčiarskej plemennej knihy psov. O to, aby toto plemeno bolo uznané, sa zaslúžil Fritéz Probst, ktorý bol v roku 1904 rozhodcom na Medzinárodnej výstave psov v Berne a štyroch psov tu vyznamenal cenami, na základe čoho boli zapísaní do Švajčiarskej plemennej knihy psov. Úspechom na tejto výstave získali dürrbächleri nielen prvé verejné uznanie kynologického sveta, ale takisto priazeň mnohých chovateľov, ktorí chceli začať jeho chov. O formovanie plemena sa veľkou mierou zasadil prof. Albert Heim, ktorý tieto psy síce sám nikdy nechoval, ale od roku 1907 až do dvadsiatich rokov ich ako rozhodca posudzoval, v tomto plemene našiel záľubu a dokázal nájsť ľudí, zapálených pre rovnakú vec. Na jeho popud získalo plemeno v roku 1913 svoje dnešné meno – bernský salašnícky pes. Dnes je tento pes rozšíreným a obľúbeným nielen vo Švajčiarsku, ale takisto po celej Európe, a i na iných kontinentoch.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietách.
Všeobecný vzhľad
Bernský salašnícky pes je dlhosrstý, trojfarebný veľký pes, harmonického a vyrovnaného vzhľadu a ladných pohybov. Lebka je z profilu i spredu mierne klenutá, stop je vyznačený, ale nie príliš výrazný, papuľa je silná, stredne dlhá a rovná. Oči majú mandľový tvar a sú tmavohnedé, ňufák je čierny. Vysoko nasadené uši sú trojuholníkového tvaru, stredne veľké, ľahko zaoblené a priliehajúce. Telo je silné a kompaktné, hrudník široký, chrbát pevný a rovný, bedrá široké a silné, zadok mierne zaoblený. Chvost dosahuje aspoň k pätovému kĺbu, je husto osrstený, v kľude zvesený, pri pohybe nesený na úrovni chrbta nebo mierne nad ním.
Srsť a farba srsti
Srsť je dlhá, rovno splývavá alebo ľahko zvlnená. Základná farba je čierna, so sýtym hnedočerveným pálením na lícach, nad očami, na všetkých nohách a na hrudi, a s bielymi znakmi na hlave, na hrdle a na hrudi. Biela lysina na hlave sa obojstranne rozširuje do bieleho zafarbenia papule a nesmie zasahovať k hnedočerveným škvrnám nad očami, od tých musí byť oddelená prúžkom čiernej srsti. Žiadúce sú tiež biele labky a biela špička chvosta.
Povaha
Bernský salašnícky pes je priateľský, sebaistý pes, je dobrosrdečný a prítulný, pomerne temperamentný, ale je takisto veľmi ostražitý a nebojácny, istý a ostražitý.
Spoločenská charakteristika
Voči všetkým dôverne známym osobám sa chová veľmi prítulne a mierumilovne a je dobre ovládateľný. K cudzím ľuďom je spočiatku nedôverčivý a udržuje si od nich odstup, nikdy sa však neprejavuje agresívne. V spoločnosti ostatných psov je kľudný a priateľský, nevyvoláva bitky. K ďalším domácim zvieratám je veľmi tolerantný a nemá žiadne sklony ich loviť.
Vzťah k deťom
Toto plemeno je veľmi vhodným spoločníkom detí. Má ich veľmi rád a je im dobrým kamarátom. Pre jeho veľkosť, silu a ochranárske pudy však nie je vhodné, aby ho malé dieťa samo viedlo na vodítku.
Výchova
Ak keď je berňáčik mierumilovný, rodinný pes, i tento potrebuje výchovu a výcvik základnej poslušnosti. A rovnako ako u iných plemien, je i u tohto nutná dôslednosť. Prístup by však mal byť priateľský a citlivý, akýkoľvek dril či nevhodné zachádzanie by tohto psa mohlo negatívne poznamenať. Bernský salašnícky pes je dobre ovládateľný a výchova nebýva zložitá, pretože sa veľmi rád a dobre učí. Možný je i špeciálny výcvik, mnoho príslušníkov tohto plemena má zložené rôzne pracovné skúšky, či už ide o klasický kynologický výcvik alebo napríklad výcvik záchranársky.
Držanie
Bernský salašnícky pes môže byť celoročne držaný vonku s podmienkou, že bude mať k dispozícii zateplenú búdu. Pre toto plemeno je takisto veľmi dôležitá spoločnosť človeka, potrebuje ku svojmu zdarenému vývoju vašu blízkosť. Búda pre psa by mala byť tak veľká, aby sa v nej dospelý pes mohol postaviť, otočiť a pohodlne natiahnuť. Podľa plemenného štandardu dosahuje bernský salašnícky pes v dospelosti až
Pracovné využitie
Bernský salašnícky pes je mnohostranný pracovný pes. Pracuje rád, rád plní zadané úlohy a veľmi dobre sa učí. V dnešných podmienkach sa uplatní napríklad ako záchranársky pes či pri mnohých psích športoch.
Pohyb
V rámci svojho teritória potrebuje berňáčik slobodu a voľnosť, nie je vhodné, aby bol po celý deň uzatvorený v koterci. Tento pes pohyb miluje, a i keď je chovaný na záhrade, potrebuje pravidelné vychádzky. Väčšina príslušníkov tohto plemena miluje vodu a rada pláva. Šteňatá a mladí psy však nemôžu byť vystavovaní prílišnej záťaži.