Kapitola č.16: Konečne doma
Keď sa v ten deň Harry konečne dostal domov, dom bol nezvyčajne tichý. Harry si spomenul na prázdniny, keď sa dom ponoril do ticha až neskoro večer, keď deti spali. Teraz bol prázdny. Ginny písala, že sa s Lilly dočasne nasťahovali k jej rodičom, než sa vráti domov. Rýchlo prešiel do kancelárie, kde v trezore uložil dokumenty a tiež osudový prútik, ktorý nepoužil odkedy ňou zabil Voldemorta a použiť ju sa nechystal. Ale Ginny naliehala a on nedokázal odmietnuť. Teraz ju vrátil spať tam, kde ležala niekoľko posledných rokov a kde sa k nej nik okrem neho či Ginny nemohol dostať. Trezor bol zabezpečený tak, že sa otvoril len na dotyk ich dlaní. Pridal k tomu ešte otcov plášť a trezor opäť zavrel a skryl za portrét svojej rodiny, ktorý tu visel len niekoľko mesiacov. Zatiaľ bol nehybný. Tajomstvo týchto portrétov spočívalo v tom, že osoby na ňom ožijú až po smrti. Rovnako ako obrazy riaditeľov Bradavíc, ktoré viseli v Brumbálovej pracovni. Teda, teraz už pracovni profesorky McGonagallovej. Keď bol hotový, vybehol na poschodie a rýchlo sa osprchoval a prezliekol do čistého.
Než sa premiestnil k Weasleyovcom, zobral so sebou zväzok kníh, ktoré mu dal Viktor pre Hermionu. Chcel jej ich dať skôr, než bude doma Ron, ktorý by zase predviedol žiarlivostnú scénu. Potom sa už bez meškania premiestnil na pozemky neďaleko Brlohu. Už z diaľky počul veselý detský smiech a ako ozvenu za ním niekoľko hlasov. Niesli sa k nemu ako ľúbezná melódia a on v nich rozoznával hlasy štyroch žien. Patrili Ginny, Hermione, pani Weasleyovej, a ten s francúzskym prízvukom Fleur. Za pár minút už vchádzal bránou do dvora a keď ho deti zbadali, Lilly v okamihu zabudla na hru a rozbehla sa otcovi naproti. Za ňou rýchlym krokom a s úsmevom na tvári kráčala Ginny. Jej tvár lemovali rozpustené ryšavé vlasy siahajúce jej po ramená. Oči jej žiarili radosťou, že ho znovu vidí. Harry zdvihol Lilly do vzduchu a zatočil sa s ňou. Potom jej dal pusu na obe líčka a vykročil smerom k Ginny, ktorá bola od nich vzdialená len pár krokov. Padli si do náručia a chvíľu tak zotrvali. Nevšímali si ostatné ženy, ktoré ich so záujmom pozorovali. Toto bolo zvítanie sa s rodinou, ktoré všetci naplno prežívali. Ginny mala oňho strach, ale bola silná. Teraz, keď ju držal, všetko napätie z nej razom opadlo a ona bola znovu šťastná. Čo na tom, že nebezpečenstvo zrejme ešte nepominulo? On je tu teraz s ňou a všetkých ich ochráni, tak ako to už kedysi dokázal. Keď začala Lilly protestovať a pýtala sa späť na zem, pustili ju a manželia spolu ruku v ruke kráčali k ostatným.
„Vitaj, Harry. Musíš byť hladný, pripravím ti niečo?“ spýtala sa starostlivo pani Weasleyová a skôr, ako stačil čokoľvek odpovedať, stratila sa v Brlohu odkiaľ sa o chvíľu šírila vôňa cesnakovej polievky.
„Ahojte“ pozdravil Harry Fleur a Hermionu a posadil sa k nim. Podal Hermione do ruky knihy. Keď naňho prekvapene pozrela, vysvetlil jej:
„Posiela ti ich Viktor, vraj by sa ti mohli páčiť. Ale prosím ťa, nehovor o tom Ronovi. Nechcem celý večer počúvať o tom, čo si Krum myslí že robí, keď ťa stále obťažuje.“ Všetci sa začali smiať jeho dokonalej imitácii Rona a Hermiona sľúbila, že mu nič vravieť nebude.
„Ako sa darí, Fleur?“ spýtal sa svojej švagrinej. „Dlhšie sme sa nevideli.“ dodal ospravedlňujúco.
„Ó, celkom dobre, vďaka ‘Arry. Nedávno sme sa vrátili z Rumunska. Boli sme navštíviť Charlieho.“
„A čo ty, Harry?“ skočila im do reči Hermiona, zjavne nedočkavá. Chcela počuť najnovšie správy z Bulharska. A tak im Harry povedal všetko čo zistil, ale v skutočnosti toho nebolo veľa.
„Takže si myslíš, že to bol planý poplach?“ spýtala sa s nádejou v hlase Ginny. Harry si ju pritiahol bližšie a na chvíľu sa zamyslel.
„Bohužiaľ, nemyslím si to. Teraz však musíme počkať. Nevieme, čo sa môže stať a než sa to stane, môže to trvať ešte veľmi dlho. Ale podnikli sme všetky opatrenia, aké sme mohli a budeme pripravení.“
Všetci naraz zmĺkli, pretože ich prerušila Molly Weasleyová, ktorá sa prihnala s tanierom horúcej polievky.
„Tu máš, Harry, zlatko. Najedz sa.“ ponúkala ho s rovnakou starostlivosťou, ako keď bol chlapec a prvý krát prišiel do Brlohu. Dievčatá sa nahlas rozosmiali a Harry sa k nim pridal. Len Molly ostala prekvapená stáť, lebo mala pocit, že jej niečo uniklo. Nakoniec nad tým len mávla rukou a opäť sa stratila v kuchyni.
Kým jedol, dievčatá veselo štebotali a rozprávali mu, čo sa stalo, kým bol preč. Ginny mu s úsmevom oznámila, že chlapci dostali spoločný školský trest, pretože v knižnici vypustili pár hnojových bômb. Harry sa smial na plné kolo, ale keď videl Hermionin pohoršený výraz, snažil sa upokojiť.
„Stavím sa, že madam Pinceová im za trest dala uložiť všetky knihy podľa abecedy.“ povedal s úškrnom a predstavoval si naštvanú knihovníčku.
„Vlastne dostali trest s Hagridom v Zakázanom lese.“ ticho mu odporovala Ginny. Harry sa pri pomyslení, že jeho deti boli v Temnom lese, otriasol. Pamätal si na svoju prvú návštevu lesa a nemal z toho príjemné spomienky. Ale nevravel nič.
Čas rýchlo ubiehal. Nadšene sa zhovárali a keď sa vrátil Ron z práce, odišli sa s Harrym prejsť, aby sa porozprávali sami. Harry mu zopakoval to, čo už povedal dievčatám a uistil ho, že Viktor Krum k Hermione nechová iné city než priateľstvo. Zdalo sa mu, že Ron to potrebuje počuť, aby bol úplne spokojný.
Keď sa vonku zotmelo a všetci sa presunuli dnu, zašepkal Harry Ginny do ucha:
„Nepôjdeme už domov? Chcel by som stráviť večer len s tebou.“ Usmiala sa a prikývla. Rozlúčili sa teda s ostatnými a kozubom sa všetci traja presunuli domov.
„Konečne doma.“ povzdychol si unavene Harry. Ginny sa k nemu naklonila a jemne mu povedala:
„Počkaj na mňa v spálni, kým uložím Lilly.“ a hneď nato odviedla dcéru do izby.