Kapitola č.20: Šťastné a Veselé
Harry nespokojne zamrmlal, keď mu Severus zobral prikrývku a so škodoradostným úsmevom sledoval, ako sa mračí.
„Čo je? Veď sú prázdniny.“ posťažoval si chlapec a natiahol sa pre svoju perinu, ale márne.
„Prázdniny možno, ale všetci vo Veľkej sieni na nás čakajú s raňajkami. Alebo chceš, aby si mysleli, že som ťa zabil už v prvú noc?“ podpichoval ho aj naďalej Snape.
„Nie, to nie.“ podvolil sa a malátne vstal z postele. „Daj mi 5 minút a môžeme ísť.“ zamumlal a zmizol za dverami kúpeľne.
Severus mal pravdu. Všetci už boli vo Veľkej sieni a nadšene o niečom diskutovali. Uprostred miestnosti stál stôl prestretý asi pre 15 ľudí a všetci, učitelia i študenti sedeli spoločne.
„Severus, Harry, rád vás vidím. Tak ako ste sa vyspali?“ spýtal sa ich so žiarivým úsmevom na perách Brumbál. Snape po ňom hodil zamračený pohľad a Harry len čosi neurčito zamrmlal. Musí to predsa vyzerať dôveryhodne, hovoril si. A zrejme to tak vyzeralo, lebo Sirius Black pri pohľade na Harryho zlostne odložil svoju vidličku a odsunul tanier s nedojedenými raňajkami. Pohľadom prepaľoval Snapea a zdalo sa, že sa musí veľmi premáhať, aby nevyvolal hádku pred zrakmi všetkých ostatných. Harry sa snažil ignorovať napätie pri stole a nabral si plný tanier miešaných vajíčok a pridal k tomu pár plátkov do chrumkava opečenej slaniny.
„Harry, nešiel by si sa trochu prejsť?“ spýtal sa Sirius, keď to už viac nemohol vydržať.
„No...ja...“ jachtal Harry a opatrne pozrel na Severusa, ktorý sa tváril nezúčastnene a čítal denného veštca.
„To je skvelý nápad, Sirius. Harry určite uvíta malú prechádzku, než zase pôjde k profesorovi Snapeovi. Však Harry?“ vložil sa do hovoru Albus a tým odpovedal za Harryho.
„Jasné.“ usmial sa Harry a hoci by radšej strávil deň so svojim otcom, rozhovor s krstným otcom ho tiež lákal. Svoj zimný plášť nechal vo veži, tak si preň zabehol a spolu so Siriusom, ktorý ho čakal vo vstupnej hale vyšiel do zasneženej krajiny. Chvíľu kráčali mlčky, no Sirius to dlho nevydržal.
„Tak ako to zvládaš u Snapea?“ nadhodil a súcitne na Harryho pozrel.
„Ale hej. Mohlo by byť horšie.“ odpovedal vyhýbavo a dúfal, že sa celý ich rozhovor nebude točiť okolo Snapea. Už si síce zvykol, že ho ľudia nemajú príliš v láske, ale aj tak neznášal, keď sa ho nemohol zastať.
„Si skvelý chlapec, tých pár dní to určite zvládneš a nabudúce budem viac na Brumbála naliehať, aby mi dovolil sa o teba postarať, tak ako som to sľúbil tvojim rodičom.“
Harry videl príležitosť a chopil sa jej.
„Povieš mi o nich niečo viac?“ navrhol a Sirius prikývol.
„James bol ako môj brat. Spoznali sme sa tak ako ty s Ronom vo vlaku. Neskôr sa k nám pridal aj Remus Lupin, toho nepoznáš a Peter Pettigrew. Ako som počul, s ním už si mal tú česť. Ale o tom by som nerád hovoril. Boli sme na škole dosť známy a dalo by sa povedať, že od našich čias sú dvojčatá Weasleyové prvé, čo nám môžu konkurovať v našich lajdáctvach. Koľko krát sme si len s Jamesom odpykali trest u Filcha, ach kde sú tie časy.“ povzdychol si a na chvíľu sa úplne stratil vo svojich spomienkach.
„A čo mama?“ spýtal sa zvedavo Harry, keď sa mu zdalo ticho už príliš dlhé.
„Lilly bola skvelá. Krásna, milá, vtipná a James bol do nej zbláznený od prvej chvíle. Poviem ti, veľmi sa trápil po každom jej odmietnutí, ale nevzdával to a stále sa ju snažil zbaliť. Už som si myslel, že je to márne a potom sa to stalo... James bol v siedmom nebi a keď som mu šiel za svedka na svadbe, vravel že je to jeho najšťastnejší deň v živote. To isté potom zopakoval keď sa dozvedel, že je Lilly tehotná.“ pozrel na Harryho a v očiach sa mu zračila neha. Harry to nevydržal a odvrátil zrak. Sirius mu neustále opakoval, ako veľmi ho James miloval, ale bolo by to tak keby vedel, že nie je jeho skutočný otec? Keby vedel, že jeho otcom je Severus? Trápilo ho aj to, ako veľmi sa medzi sebou neznášajú títo dvaja, pritom by tak moc chcel, aby sa to zmenilo a oni si rozumeli. Nemusel by potom voliť medzi Siriusom a vlastným otcom.
„Prečo vlastne tak nenávidíš Snapea?“ spýtal sa na to, čo ho už hodnú chvíľu pálilo na jazyku.
„To je ťažké.“ zamyslel sa Sirius a pozrel do diaľky, akoby tam našiel odpoveď na Harryho otázku.
„Je to niečo ako medzi tebou a Malfoyom. Proste sa to stalo a pretrvalo dodnes. Robili sme si hrozné naschvály, my jemu a on nám. Nakoniec to prerástlo do roviny, z ktorej nebolo cesty späť a nech by sa teraz stalo čokoľvek, ťažko by sa na to dalo zabudnúť. Ale neboj, dohliadnem na to, aby sa ti Snape nemstil za to, čo bolo medzi ním a Jamesom.“ sľúbil a potľapkal ho po chrbte.
Sirius mu ešte dlho potom rozprával o spoločných dobrodružstvách s Jamesom a obaja sa pri tom celkom dobre zabávali. Okolo obeda zašli za Hagridom, no zdvorilo odmietli jeho vianočné koláčiky tvrdé ako skala.
„No, ja by som sa asi už mal vrátiť. Bolo to s vami super.“ zdvihol sa a poďakoval im za krásny spoločne strávený deň.
„Pôjdem s tebou.“ rozhodol Sirius a vyšiel s Harrym z drevenej chalupy na kraji lesa. Už sa stmievalo a na cestu im svietil bledý mesiac.
„Niečo pre teba mám, Harry.“ zastavil ho Sirius na polceste k hradu a spod plášťa vytiahol akýsi balíček.
„Čo to je?“ zvedavo sa spýtal chlapec a pri pohľade na niečo, čo vyzeralo ako darček mu oči zasvietili od radosti.
„Tvoj vianočný darček. Je to plášť, ktorý patril Jamesovi. Užili sme si vďaka nemu veľa zábavy a viem, že by si prial, aby si ho mal ty, Harry.“ vysvetlil a podal mu ho.
„Chceš povedať, že je to ten neviditeľný plášť, o ktorom si mi rozprával?“ žasol chlapec a priam s úctou prevzal jednoducho zabalený balíček.
„Presne ten. James mi ho raz požičal, keď som mal istú prácičku pre Brumbála a odvtedy som nemal príležitosť mu ho vrátiť.“ posmutnel a Harry si poľahky domyslel, že to bolo tesne pred ich smrťou.
„Ďakujem.“ zašepkal Harry a objal svojho krstného otca.
„Šťastné a Veselé Vianoce, Harry.“ zaželal mu Sirius a pozeral za ním, ako mizne v chodbe do podzemia.
Dvere bytu profesora lektvarov sa otvorili a na Harrym spočinul pohľad samotného profesora.
„Bavil si sa?“ spýtal sa mrzuto.
„Celkom hej, ale som rád, že som tu.“ nevšímal si Harry jeho zlú náladu.
„Skutočne? Mal som iný pocit.“
„Čože? To nemyslíš vážne? Vieš ako som sa vtedy bál, keď mi riaditeľ oznamoval, kde budem na Vianoce? Chvíľu to vyzeralo, že ma chcel nechať u Siriusa.“ priznal Harry a sadol si do kresla pred kozubom.
„To je nepravdepodobné. Albus veľmi dobre vedel, že budeme tráviť Vianoce spolu.“ odpovedal a podal mu teplé kakao a sám si sadol do druhého kresla.
„Musel si ho dlho presviedčať?“
„Ani nie, bolo mu jasné že budeš chcieť stráviť Vianoce so mnou, keďže vie o tom, že si môj syn.“ povedal nezaujato a zo stola si vzal rozčítanú knihu.
„On to vie? Tak prečo som to mal pred ním tajiť?“ nechápavo naňho pozeral Harry.
„Povedal som mu to v ten večer, keď si sa stratil v lese. Možno ťa len skúšal ako dobre sa vieš ovládať.“ pokrčil Snape ramenami.
„To akože si zo mňa robil srandu?“
„Tak nejako. Nie že by som hodloval jeho zmyslu pre humor, ale mohlo byť zaujímavé sledovať, ako si sa z toho chcel vykrútiť.“ uškrnul sa Severus a nadobro odložil snahu začítať sa do knihy.
„To teda vôbec nebolo vtipné.“ posťažoval si Harry a bojoval s pokušením spýtať sa, čo by robil keby súhlasil so Siriusovym návrhom.
„Dosť o tom. Zahráme si šachy? Bol som totiž zhrozený tvojou neschopnosťou poraziť pána Weasleyoho.“ zmenil tému Severus a vyťahoval z poličky šachovnicu a figúrky.
„To sa ti povie. Chcel by som vidieť teba, či by sa ti to podarilo. Ron je v tom vážne dobrý.“ oboril sa Harry, no proti hre s otcom nenamietal.
Spoločnou hrou strávili čas až do večere. Veľká sieň bola nádherne vyzdobená a na spoločnom stole bolo slávnostne prestreté. Harry očami preletel celú miestnosť a užíval si
tú sviatočnú atmosféru.
„Drahí priatelia. Som rád, že môžem zase sedieť tu medzi vami, mojimi kolegami, študentmi, priateľmi.“ prehovoril Brumbál a nik sa neodvážil ho prerušiť.
„Prajem vám krásne a ničím nerušené sviatky. Nech sú také aké majú byť, a to sviatkami radosti, pokoja a mieru.“ povedal a zdvihol čašu s vínom na prípitok.
„Šťastné a veselé.“ zaznievalo z každej časti stola a navzájom si priťukli. Večera prebehla v porovnaní s raňajkami v pohodovej atmosfére a Harry bol rád, že aj jeho otec podľahol čaru Vianoc a mračil sa menej než zvyčajne.
Do ich bytu sa vrátili tesne pred polnocou a Harry sa už tešil do postele. Nie že by bol unavený, ale čím skôr pôjde spať, tým skôr bude ráno a on tak ako jeho spolužiaci vo svojich domovoch objaví pod stromčekom darčeky.
„Ako sa ti páčila večera?“ spýtal sa so záujmom Severus, keď už Harry ležal v posteli.
„Bolo to super. Som rád, že som tu. Ale čosi tomu chýbalo.“ zamyslel sa.
„Čo také?“ Severus naklonil hlavu a zvedavo čakal, čo z neho vypadne.
„No predsa tvoj vianočný puding.“ povedal pohoršene, akoby vysvetľoval nejakú primitívnu vec malému dieťaťu.
„Ach, skoro som zabudol.“ plesol si dlaňou na čelo a vytiahol prútik. Zamumlal kúzelnú formulku, no Harry nerozumel akú a v tom momente sa pred ním a Severusom vznášali dva poháre. A v ňom? Zmes ovocia zaliata čokoládovým pudingom a to všetko ozdobené šľahačkou a piškótou.
„Páni, ocko, ty si úžasný.“ vykríkol od radosti Harry a vrhol sa Snapeovi okolo krku. Hneď potom chňapol po svojom pohári a s chuťou sa doňho pustil. Severus na neho chvíľu prekvapene pozeral, šokovaný tým ako ho Harry oslovil. Dúfal v to odkedy sa Harry dozvedel, že je jeho otcom. Keď však Harry stále zostal pri oslovovaní krstným menom, nechal to tak a v duchu si nadával, že bol taký neoblomný, keď Harrymu v štyroch rokoch vysvetľoval, aby ho tak nevolal. Teraz mu však jeho syn dal ten najkrajší dar, aký si len mohol priať. Spokojne sa usmial a bol rád, že i taká maličkosť akou je obyčajný puding môže u dieťaťa vyvolať toľké nadšenie. Ešte že ho urobil, kým bol Harry so Siriusom.
„A teraz už spi.“ prikázal mierne, keď vyprázdnili poháre.
„Dobrú noc, oci.“ zaželal Harry, skúšajúc ako to znie a ako na to oslovenie bude Severus reagovať. Ten mu nežne postrapatil vlasy a usmial sa naňho.
„Aj tebe, Harry.“ zaželal a odišiel z jeho izby s pocitom radosti, ktorý ho naplnil po tom jedinom slovku z úst jeho syna.
Len čo sa slnko vyhuplo nad obzor, stál Harry pred vianočným stromčekom a rozžiarenými očami prechádzal z jedného darčeka na druhý.
„Wow.“ vykĺzlo mu z úst a bol natoľko zaujatý, že si nevšimol Severusa sediaceho na gauči.
„Šťastné a Veselé, Harry.“ ozvalo sa mu za chrbtom.
„Šťastné a Veselé, oci.“ odpovedal rovnako a nervózne postával pred stromčekom.
„Tak si nejaký vyber.“ navrhol Snape a Harry sa s nadšením vrhol na darčeky. Bolo medzi nimi aj niekoľko balíčkov od jeho priateľov a známych, no väčšina samozrejme od Severusa. Keď objavil novú sadu šachov aj s knihou Ako sa stať šachovým veľmajstrom, tváril sa naoko pohoršene, ale radosť v jeho očiach nešlo zamaskovať. Okrem toho dostal súpravu na metly, ktorú v lete obdivoval v Šikmej uličke.
„Ďakujem.“ povedal nadšene a Severus spokojne prikývol.
„Tento je pre teba.“ podával Harry Severusovi balíček, ktorý sám balil. Jeho otec sa tváril prekvapene. Zväčša od Harryho dostával drobnosti, ktoré sám vyrobil, no o to väčšiu radosť z nich mal. Nemohol poprieť, že bol veľmi zvedavý, čo je to tentokrát. Keď roztrhol ozdobný papier, objavil krabicu ukrývajúcu najnovšiu sadu na prípravu lektvarov, ktorú pred časom objavil v jednom zo svojich predplatených časopisoch. Sprvu uvažoval, žeby si ju objednal, ale rozhodol sa s tým ešte počkať, kým mu slúži jeho stará ešte zo školy.
„Harry, kde si k tomu prišiel? Je to novinka a určite to muselo stáť kopu peňazí.“ oslovil syna, no s úžasom a priam s úctou si obzeral nože, stierky a sklenené tyčinky, ktoré boli v sade.
„Ušetril som si niečo z vreckového a raz som videl, ako si si to založil v tom časopise. Myslel som, žeby sa ti mohla páčiť...“ vysvetlil chlapec a nervózne si hrýzol spodnú peru.
„To si nemusel, Harry ale ďakujem. Je to skutočne krásny darček.“ povedal s úsmevom a ukázal na miesto vedľa seba, aby sa Harry posadil. Objal ho okolo ramien a spoločne so záujmom si prezerali svoje darčeky.
Obaja boli v tej chvíli dokonale šťastní, avšak nie každý im to prial. Severusova tvár sa skrivila od bolesti, keď sa jeho znamenie zla rozpálilo. Harry vycítil zmenu jeho nálady a keď sa ich pohľady stretli, pochopil.
„Prečo dnes?“ povzdychol si Harry.
„Neboj, čoskoro som späť. Hlavne zostaň tu a nikam nechoď.“ varoval ho otec, keď sa pripravoval na odchod.
„Mám ťa rád, ocko. Buď opatrný.“ šepol Harry a vrhol sa mu do náručia.
„Budem. Nezabúdaj, že nech by sa dialo čokoľvek, budem stále s tebou.“ odpovedal Severus a naposledy pozrel do smaragdových očí svojho syna. Hneď potom ho pohltili zelené plamene letaxu, keď šiel informovať Brumbála o svojom odchode.