Kapitola č.41: Plán
Severus Snape sa nezdržoval zdvorilosťami a začal zasypávať Harryho informáciami, ktoré zistil.
„Hovoril som s niekoľkými bývalými smrtijedmi a ako sa dalo predpokladať, čakajú len na príchod Salazara Zmijozela, aby ich previedol oblúkom do vášho sveta. Snažil som sa zistiť, či by nestál o moje služby a Lucius Malfoy mi s nadšením oznámil, že práve jeho Zmijozel poveril snahou presvedčiť ma, aby som sa k nim pridal.“ vravel Snape svojim typickým hlbokým hlasom.
„Takže nik z nich nemá pochybnosti o vašej skutočnej loajalite z dôb Voldemortovej najväčšej moci? Netušia, že ste ich zradil a chystáte sa na to znovu?“ chcel sa uistiť Harry.
„Pochybujete snáď o mojich schopnostiach, Potter? Moje dlhoročné skúsenosti dvojitého agenta by mali byť dostačujúce k tomu, aby som si konečne zaslúžil váš rešpekt.“ soptil Snape.
„Nedovolil by som si o vás pochybovať, pane. Teraz už nie. Ale po vašej smrti bola pravda o vašej úlohe v boji odhalená a ja nemám potuchy, kto z bývalých smrtijedov ju počul predtým, než bol zavretý do Azkabanu či zomrel.“ vysvetľoval Harry.
„Ach tak. No, myslím, že práve Lucius o tom niečo počul, ale ten úbožiak môže sotva niečo proti mne povedať. Sám sa s Narcissou odvrátil od Temného pána v rozhodujúcej bitke, keď šli hľadať Draca. A neboli sami, ale uisťujem vás, že o mojej oddanosti nik z nich nezapochyboval, nech by počul čokoľvek. Dokážem byť presvedčivý, pán Potter.“ odpovedal mu.
„O tom som mal neraz možnosť sa presvedčiť, pane.“ uškrnul sa Harry, no rýchlo s tým prestal, keď videl mračiaceho sa profesora.
„Tak teda, ak chcete vedieť viac, odporučil by som vám viac ma neprerušovať.“ odsekol Snape a pokračoval.
„Salazar Zmijozel plánuje príchod sem o tri dni. Podľa Luciusa ma chce využiť v Bradaviciach, keďže som tu nejakú dobu učil a mohol by som mu poskytnúť informácie o zmenách za posledné roky. To by mohla byť naša výhoda.“ odmlčal sa, čím dal Harrymu možnosť vyjadriť názor.
„Súhlasím. Bradavice budú bezpečnejšie, keď tu budete. Čo môžeme dovtedy robiť my tu?“ spýtal sa Harry.
„Nanajvýš sa postarať o to, aby získal čo najmenej živých stúpencov. A odporučil by som vám, aby ste sa od všetkých ostatných držali ďalej, ak nás však nechcete poctiť svojou prítomnosťou v posmrtnom živote.“ odsekol mu profesor.
„Viete teda, že naše kúzla proti nim nie sú účinné. Ako ich teda máme zastaviť?“ chcel vedieť a zaujímalo ho, či Snape pozná odpoveď. Ako vždy nesklamal.
„Je jediný spôsob, ako s nimi bojovať. Ale uisťujem vás Potter, že to nie je spôsob, ktorý by ste zvládal vy.“ vysmieval sa mu.
„Asi vám nerozumiem.“ priznal Harry a nespúšťal oči z učiteľa.
„Pri prechode cez oblúk sa síce zhmotníme, budeme mať vlastné telá ako kedysi, ale naďalej zostávame mŕtvi. Nemôžete nás zabiť. Vaše kúzla sa nás ani nedotknú. Nepotrebujeme tak obyčajný nástroj ako hůlku, pretože stačí jediná myšlienka a tá vás dokáže zabiť, ak budem chcieť.“ pokračoval ďalej vo výsmechu.
„Takže je jediná možnosť. Mentálny útok odrážať rovnako. Mentálne. Chápete?“ zdvihol jedno obočie a v očakávaní stíchol.
„Nitrobrana.“ pochopil Harry a tiež mu došiel zmysel poznámky, že to nie je spôsob, ktorý by zvládal. Snape najlepšie vedel, aký slabý v nej bol. Ale ak je to jediný spôsob, ako bojovať, musí sa to naučiť, nech by to stálo čokoľvek.
„Budete ma znovu učiť, pane? Prosím.“ pokúsil sa Harry a v duchu sa usmial nad tým, že predsa len je niečo, čo dokáže prekvapiť majstra lektvarov.
„Ako to myslíte, Potter? Učiť vás?“
„Nitrobranu, pán profesor. Práve ste povedali, že mentálny útok možno zastaviť len rovnakým spôsobom. V tom prípade sa to potrebujem naučiť a nepoznám nikoho, kto by ma mohol naučiť viac než vy.“ pokojne odpovedal a sledoval ďalší prekvapený výraz na Snapeovej tvári. Ten sa rýchlo spamätal a svoje prekvapenie skryl za samoľúby úsmev.
„Viete, o čo ma žiadate, Potter? Nitrobrana je len zlomkom toho, čo potrebujete ovládať, aby ste uspel.“ varoval ho profesor.
„Som si toho vedomý, pane a ak vy nemáte námietky učiť ma, potom som rozhodnutý to skúsiť.“
„Slávny Potter sa chce niečo priučiť od nenávideného profesora. Zaujímavé. Isteže nemám námietky, verte mi, že si vašu výuku náležite užijem.“ posmieval sa Snape.
‘O tom nepochybujem’ pomyslel si Harry, ale nahlas radšej nič nepovedal. Zrejme to bude rovnako hrozná výuka ako kedysi, ale ak má byť Snape jeho jediná možnosť, musí sa s tým zmieriť. Na druhú stranu, možno teraz, keď Snapea prestal nenávidieť a bude k nitrobrane pristupovať zodpovedne, podarí sa mu to lepšie, než pri prvom pokuse o jej učenie.
Keďže sa nedalo predpokladať, ako bude Zmijozel postupovať, keď za tri dni vyvedie z temnoty svojich nových, verných služobníkov, dohodli sa, že Snape príde za Harrym osobne k nemu domov. Bolo to síce pre oboch dosť nepredstaviteľné, ale bolo to najlepšie možné riešenie a oni sa s tým musia zmieriť. A čo bude ďalej sa potom uvidí.
Harrymu neostávalo iné, než čakať. Tak teda, aspoň si podľa Kingsleyho rady trochu odpočinie a strávi nejaký čas s rodinou. Návšteva Bradavíc mu denne nezaberie toľko času a navyše, aspoň dohliadne na chlapcov. Hlásenia môže spracovávať a triediť aj po večeroch a tak to vypadalo, že času bude mať dosť.
Prechádzal práve okolo knižnice a hoci už bola skoro polnoc, svietilo sa tam. Nazrel dnu a uvidel madam Pinceovú, ako sa pokúšala uložiť množstvo kníh popadaných na zemi. Niečo si pre seba hundrala popod nos a Harry vyrozumel slová ako nehoráznosť a Protiva. Podišiel bližšie a začal jej pomáhať ukladať knihy do správnych políc. O chvíľu to bolo hotové a prísna knihovníčka mu poďakovala za pomoc. Harry ešte držal v ruke poslednú knihu, keď mu zrak padol na jej názov. Neverbálne kúzla a iné spôsoby obrany. Zaujato ju otvoril a letmo prelistoval. Zdalo sa, že táto kniha by mu mohla pomôcť pochopiť zmysel mentálnej obrany a poprosil madam Pinceovú, či by si ju mohol požičať. Nebola príliš nadšená pri predstave, že sa kniha dostane mimo hrad, ale išlo predsa o Harryho a tak privolila.