Kapitola č.5: Nový domov
V to ráno sa Severus zobudil dosť skoro. Harry ešte spal a tak mu v kuchyni pripravil kašu z ovsených vločiek. Zabudol však ohradiť posteľ a keď sa vrátil do spálne, našiel Harryho vysmiateho sedieť medzi jeho vecami, ktoré sa mu akýmsi záhadným spôsobom podarilo vyhádzať zo zbaleného batohu.
„Tak toto by nešlo.“ pokrútil hlavou a zdvihol vysmiate dieťa zo zeme. „Asi si budeme musieť dohodnúť nejaké pravidlá, mladý muž.“ povedal trpko, ale zlosť ho trochu prešla, keď chlapec čosi radostne žvatlal. Vzal ho do kuchyne a posadil na stoličku. Okolo krku mu obviazal látkovú plienku, ktorú včera kúpil v Londýne a začal ho kŕmiť. Ak si sprvu myslel, že nakŕmiť dieťa bude hračka, teraz zistil, že bol na veľkom omyle. Harry zjedol sotva štvrtinu obsahu misky a ten zvyšok... všade naokolo. Keď však posledné sústo dopadlo miesto na dlážku alebo stenu priamo Severusovi do tváre, prudko vstal a naštvane tresol miskou na kraj stola, kde sa prevrátila a s buchotom dopadla na dlážku a rozbila sa na malé kúsky.
„Kruci!“ vyhŕkol v tom istom okamihu, keď sa vystrašený Harry rozplakal. „Pre Merlina, čo som si to vymyslel? Vieš kamarát, keď som si ťa vtedy bral, netušil som, aký bič na seba pletiem.“ povedal mrzuto, ale napriek tomu ho vzal na ruky a odniesol do kúpeľne, aby ho umyl, keďže bol od hlavy až po päty celý od kaše. V tom sa však ozvalo búchanie na dvere.
„Do pekla, koho to sem čerti nesú.“ zaklial a narýchlo zabalil Harryho do uteráka. Odniesol ho do spálne, kde tentoraz nezabudol zaistiť posteľ a odhlučniť dvere a zadýchaný dobehol ku dverám.
„Si vytrvalý, Lucius.“ povedal miesto pozdravu prichádzajúcemu.
„A ty ako a zdá strácaš formu. Že sa vôbec čudujem, od doby kedy si utekal pred Potterovou bandou už nejaký ten čas ubehol.“ oplatil mu Lucius rovnakou mincou a bez vyzvania vošiel dnu.
„Cíť sa tu ako doma.“ povedal Severus ukazujúc na pohovku a nezabudol na poriadnu dávku sarkazmu.
„Ale, ale. Si dnes akýsi nevrlý. Snáď som ťa pri niečom nevyrušil.“ usmieval sa Malfoy a významne pozrel smerom k spálni.
„Vlastne áno, bol som na odchode.“ odpovedal. Neznášal Luciusa Malfoya. Kedysi ho považoval za priateľa, než zistil aký je to slizký had.
„Predpokladám, že Azkaban nie je cieľom tvojej cesty.“
„Takže si o tom už počul.“ uškrnul sa konečne aj čiernovlasý kúzelník.
„Skrývaš sa za toho starého blázna? Máš pocit, že ťa z toho dostane?“
„Žiaľ Lucius, nie každý má také množstvo galeónov, aby si mohol kúpiť slobodu a ja veru do Azkabanu nechcem ísť.“
„Akú cenu má tvoja sloboda?“ spýtal sa ho podozrievavo.
„Mal som sa stať učiteľom v Bradaviciach. Zrejme ma chcel mať pod dohľadom, čo nemusí byť zlé v prípade, žeby sa On vrátil. Mohol by som mu podávať informácie z prvej ruky.“ povedal akoby nič.
„Predpokladáš, že sa vráti?“
„Možno.“ odpovedal neurčito.
„Máš to dobre vymyslené. Len aby ti ta Brumbálova ochrana vydržala. Takže od septembra budeš učiť?“ spýtal sa Lucius.
„Vlastne nie, než s tým začnem, chcem si urobiť nejaké doplňujúce kurzy.“ povedal prosto, akoby konštatoval počasie. „Ale čo ty? Musíš byť nadšený, že môžeš zostať s milovanou manželkou a synom.“ povedal so značnou dávkou irónie.
„Samozrejme.“
„Rád som ťa videl, Lucius, ale teraz ak dovolíš, naozaj som na odchode.“ naznačil, aby odišiel a postavil sa, aby svoje slová zdôraznil.
„Vyhadzuješ ma? Zaujímavé. Ale dobre. Viem, čo som chcel vedieť. Tak pozdravuj tú, za ktorou sa tak veľmi ponáhľaš a niekedy by si nás mohol zoznámiť.“ uškrnul sa a žmurkol na Severusa.
„Tak na to sa prichystaj, ty bastard.“ zasyčal, keď za ním zavrel dvere. Rýchlo zbalil svoje aj Harryho veci a keď si bol istý, že má všetko, premiestnil sa aj s chlapcom preč z domu, v ktorom žil doteraz niekoľko rokov.
Dom, v ktorom sa ocitli nebol o moc väčší než ten, ktorý práve opustili. Puch, ktorý im udrel do nosu svedčil o tom, že tu už pekných pár rokov nikto nebýval. Prach na podlahe sa jemne rozvíril, len čo Severus urobil jediný krok a staré drevené parkety pod jeho váhou vŕzgali.
„Vitaj doma, Harry.“ prihovoril sa chlapcovi a začal prechádzať z jednej izby do druhej, aby sa uistil, že je dom bezpečný a že nemá v pláne sa v najbližších dňoch poskladať ako domček z karát. Kedysi tu býval Severus so svojou matkou, keď utiekli pred násilníckym otcom. Bolo to v čase, keď začal chodiť Severus do tretieho ročníku v Bradaviciach. Jeho matka pred dvoma rokmi zomrela a on si našiel tú starú chatrč, ktorú práve opustili. Nechcel bývať v dome svojej matky, pokiaľ mal na výber. Tento dom sa mu zdal pochmúrny a roky v ňom strávené neboli o moc šťastnejšie než tie s otcom. Jeho matka bola osamelá a preto často podliehala depresiám. Mal ju rád a urobil by pre ňu čokoľvek, ale pravdou bolo, že ho to vyčerpávalo a nezmieril sa s tým tak, ako by si bol želal.
„Neboj sa, opravíme to tu a bude to fajn.“ hovoril Harrymu a hľadal nejaké bezpečné miesto, kam by ho mohol položiť. Nakoniec použil čistiace kúzlo na starú posteľ a urobil na nej pre chlapca miesto.
„Tak do čoho sa pustíme najprv?“ spýtal sa, akoby čakal, že mu Harry pomôže. Ten len ticho sedel na posteli a obzeral sa okolo seba. Bolo tu šero a tak Severus odtiahol ťažké zamatové závesy, lenže nečakal, že sa naňho spoza nich vrhne húf malých divožienok. Začali ho škriabať a trhať mu vlasy a jemu nejakú dobu trvalo, kým sa mu podarilo dočiahnuť na svoj prútik a zbaviť sa otravných škodcov. Až keď unavený klesol na posteľ vedľa Harryho, všimol si, akú vlnu nadšenia toto malé divadielko u chlapca vyvolala.
„Ty máš ale zvrátený zmysel pre humor.“ skonštatoval namrzene a zažmúril do svetla, ktoré sem preniklo skrz zaprášené okno. „Budeme mať čo robiť, aby to tu bolo obývateľné.“ povedal a šiel sa pozrieť, v akom stave je kuchyňa. Našťastie to nebolo také zlé a podarilo sa mu zohriať detskú výživu, ktorú mu ponúkli v Londýne.
„Síce nechápem, čo by ti na tom malo chutiť, ale skús to.“ povedal a snažil sa Harrymu strčiť do úst lyžičku s akousi ovocnou zmesou. Držal si trochu odstup, aby nedopadol rovnako ako ráno, ale nestalo sa tak. Harry mal zrejme hlad a tak bez najmenších problémov zjedol všetko, čo mu Snape priniesol. Hneď potom vyčerpane padol do postele a onedlho spal.
Severus medzitým prešiel celým domom a zistil, že bude potrebovať viac opráv, než si myslel. Hneď zajtra s tým začne, ale teraz musel upratať aspoň spálňu, kuchyňu a kúpeľňu, aby tu mohli bývať.
Keď o niekoľko týždňov neskôr, niekedy v polovici júla stál na streche a snažil sa zalátať diery, ktoré tam v dobe jeho neprítomnosti vznikli, všimol si v diaľke postavu, ktorá sa blížila k ich domu.
„Kto do šľaka by to mohol byť?“ pýtal sa sám seba a rukou si zotrel pot z čela. Skontroloval svoj prútik v kapse a kým bola osoba dosť ďaleko, pokračoval v práci. Slnko na nebi pálilo a on mu s radosťou nastavoval svoje telo odhalené do pol pása. Konečne získal trochu zdravšiu farbu a vďaka práci tiež získal späť svoju formu. Severus sa totiž pustil do opráv domu pekne po mudlovsky. Nie že by to s kúzlami nebolo rýchlejšie a jednoduchšie, ale mal pocit, že trochu pohybu a fyzickej námahy mu nemôže uškodiť, ba naopak. Navyše ich súčasné bydlisko sa nachádzalo v mudlovskom prostredí a na okolí boli asi kilometer od nich tri mudlovské domy. Keď bol ešte dieťa, len zriedka kedy sa stretol s niekým z nich a keď sa tak stalo, považovali ho za čudáka.
Severus zliezol zo strechy a podišiel k Harrymu, ktorý sa práve načahoval za motýľom sediacim na rozkvitnutej margarétke. Chlapec už chodil bez väčších problémov a tak Severusovi neostávalo iné, než mu vyhradiť vonku istý priestor a umiestniť sem ochrany, aby sa mu nič nestalo. Práve teraz sa Harry rozbehol a motýľ mu uletel rovno pred nosom. Chlapča sa zarazilo od prekvapenia a zabudlo, že bežalo rýchlejšie, než samo chcelo. Zakopol a spadol do mäkkej trávy.
Severus ho skúmavo sledoval a čakal, čo sa rozplače, no ten len prekvapene zdvihol hlavičku a zazrel svojho otca so zdvihnutým obočím. Chvíľu akoby premýšľal, čo má robiť, no potom sa postavil na svoje krátke nôžky a váhavým krokom sa pustil k Severusovi.
„Tak poď, ty malý lovec. Zdá sa, že sa budeš mať ešte dosť čo učiť.“ povedal a na tvári sa mu rozhostil mierny úsmev, keď chytil Harryho za ruku a viedol ho k drevenému stolu na starej terase, kde na nich čakala chladená citronáda. Práve naplnil Harryho pohár, keď sa spoza domu ozval neznámy ženský hlas.
„Haló, je niekto doma?“ volala a Severus vstal od stola, neustále sledujúc zvedavého chlapca.