Kapitola č. 35: Živý či mŕtvy
Riaditeľka sa práve vracala do školy. Bola navštíviť profesorku Prýtovú v jednom zo skleníkov. V diaľke, pri hraniciach pozemkov zbadala dve postavy, ktoré kráčali k hradu. Boli ešte ďaleko, aby rozoznala, o koho ide, ale podľa tmavej pleti spoznala ministra. Harryho obrysy rozoznala, až keď sa priblížili.
„Dobrý deň, pán minister, Harry. Som rada, že vás opäť vidím.“ privítala ich milo a viedla ich k hradu.
„Učitelia nás už očakávajú v zborovni. Tadiaľto.“ informovala ich a rýchlym krokom ich viedla chodbou okolo knižnice.
„Bude tam ja George a Neville s Lenkou?“ spýtal sa Harry.
„Pán minister ma síce žiadal len o schôdzku s bývalými členmi Fénixovho rádu, ale myslela som, že oni by sa tiež radi pridali, takže tam budú tiež, Harry.
Vošli do zborovne, ktorá práve prepukla v salvu smiechu. Zrejme jeden z Georgeových vtipov, pomyslel si Harry. Keď vstúpili, zavládlo ticho. Oči všetkých prítomných spočinuli na Harrym. Tie pohľady mu pripomenuli školské časy, keď bol centrom pozornosti vďaka svojej jazve. Teraz ho sledovali, pretože určite všetci vedeli, že bol v Bulharsku a nik z nich doteraz netušil, že je späť.
„Ahoj, Harry. Tak si späť?“ pozdravil ho niekto v rohu. Pozrel tým smerom a prekvapením otvoril ústa.
„Viktor? Čo ty tu robíš? Myslel som, že si stále u Rona a Hermiony.“
„Ale Harry, snáď si neveril, že by môj braček dokázal znášať svojho soka v láske tak dlho pod svojou strechou?“ podpichol ho George, ktorý k nemu pristúpil a chlapsky ho privítal potľapkaním po chrbte.
„Profesor Krum nám pomáha s výukou proti čiernej mágii.“ vysvetlila mu riaditeľka. „Profesor Weasley sa tak môže viac venovať aj kurzom lietania a famfrpálovým tréningom.“
Harry prikývol na znak porozumenia. Žiadal predsa Kruma, aby sa nevracal do Kruvalu a tak je vlastne celkom pochopiteľné, že sa uchádzal o miesto v Bradaviciach. Posadil sa k dlhému stolu medzi Nevilla a Georga a minister predstúpil dopredu. V krátkosti ich oboznámil so situáciou a so svojim rozhodnutím obnoviť Fénixov rád.
„Kto bude jeho predsedom? Okrem Brumbála túto funkciu nik nezastával.“ chcela vedieť profesorka McGonagallová.
„Uvažoval som o vás, Minerva…“ začal pomaly Kingsley.
„Och, to mi lichotíte, ale vzhľadom k môjmu veku už si na to netrúfam, Kingsley. Myslím, že by sme mali navrhnúť niekoho mladšieho. Niekoho, kto bude schopný ujať sa tejto zodpovednosti.“ oponovala mu.
„S tým úplne súhlasím. Preto by som si dovolil, na radu Ginny Potterovej, navrhnúť, aby sa členovia rádu spojili s Brumbálovou armádou. Viem, že toho času šlo len o školskú organizáciu, ale jej členovia preukázali nesmierne kvality v boji proti temnej strane a navyše dnes už ide o dospelých ľudí. Navyše, BA má stále svojho vodcu a tak nevidím dôvod k zmenám.“ povedal Kingsley.
„Myslím, že to je naozaj skvelý nápad, pán minister.“ ozval sa maličký profesor Kratiknot, sediaci priamo oproti Harrymu.
„Pán Potter nás vždy presvedčoval o svojom talente a schopnostiach a po porážke Veď-viete-koho…“
„Profesor, naučte sa ho volať Voldemort, tak ako všetci ostatní.“ opravila ho riaditeľka.
„Dobre teda. Po porážke Vo…Voldemorta sa naozaj stal tým záchrancom kúzelníckeho sveta. Ak by mal ísť niekto v čele v boji proti novému nepriateľovi, tak on.“ dokončil Kratiknot. Všetci v zborovni súhlasne prikývli a pozerali na Harryho.
„Ale nie!“ povzdychol si samotný Harry. „Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Myslím, že by sa toho mal ujať niekto iný. Napríklad Kingsley, alebo George.“ navrhoval presvedčene.
„Dosť už!“ prerušila ich riaditeľka. „Kto súhlasí, aby bol Harry naďalej predsedom BA a aby sa k nim pridal aj Fénixov rád?“ Do vzduchu sa bez váhania zdvihli všetky ruky, okrem Harryho.
„Je rozhodnuté.“ potvrdila McGonagallová a tým celú debatu uzavrela. „Mali by ste informovať ostatných svojich priateľov, Harry a ja zase dohodnem všetko potrebné s členmi rádu. Ak je to teda všetko…“ pozrela významne na Kingsleyho, ktorý prikývol. „Potom vám všetkým ďakujem za pozornosť a prajem vám pekný zvyšok dňa.“ rozlúčila sa a smerovala k dverám.
„Pani profesorka?“ oslovil ju v poslednej chvíli Harry.
„Ak chcete vidieť svojich synov, pán Potter, myslím, že majú práve tréning.“ povedala stroho.
„Nie, to som nemyslel. Chcel by som s vami hovoriť vo vašej pracovni, ak by to bolo možné.“ uviedol na pravú mieru a premýšľal, čo ju viedlo k osloveniu priezviskom, keď ho už niekoľko rokov oslovovala Harry, hoci mu aj naďalej vykala. Nasledoval ju do jej pracovne. Len čo sa za nimi zavreli dvere, unavene dosadla do svojho kresla za stolom a nahlas si povzdychla. Niečo sa deje, bol si Harry takmer istý.
„Čo sa deje, pani profesorka? Nie je vám dobre? Vypadáte unavene.“ spýtal sa Harry opatrne.
„To nič nie je, Harry. Len sa toho deje veľmi veľa a ja už starnem. Trochu ma to zmáha.“ priznala a smutne sa usmiala. Venovala mu jeden z tých pohľadov, ktoré ho kedysi presvedčovali o tom, že ho má učiteľka rada, hoci sa tvári prísne a nekompromisne.
„Ale to nie je vaša starosť, takže, o čom ste so mnou chcel hovoriť?“ spýtala sa a opäť nasadila svoj prísny výraz.
„Ja, vlastne by som vás chcel požiadať o pomoc pri tom vedení BA a rádu. Vaše dlhoročné skúsenosti by mi boli neoceniteľnou pomocou. Ja o aktivitách rádu skoro nič neviem, profesor Brumbál ma nezasvätil do všetkých jeho tajomstiev.“
„Harry, myslím, že vďaka vašej funkcii na ministerstve to zvládnete lepšie, než ktokoľvek iný. Ale ak ma žiadate o pomoc, samozrejme, moje dvere sú vám vždy otvorené.“ povedala.
„Veľmi pekne vám ďakujem. A mal by som ešte….“ začal, no všimol si, že všetky portréty v riaditeľni sú prázdne. „Potreboval som hovoriť s profesorom Brumbálom a Snapeom, ale…“
„Aha, chápem. Obaja sú momentálne zaneprázdnení sledovaním situácie v ich svete, ale ak je to nutné, môžem ich zavolať.“ pohotovo reagovala.
„Ak by vás to neobťažovalo, mohol by som hovoriť s každým osamote? Šlo by to?“
„Isteže, takže kto skôr?“ spýtala sa a s hulkou v ruke sa postavila medzi dva portréty.
„Myslím, že najskôr by som chcel hovoriť s profesorom Brumbálom.“ rozhodol Harry. Riaditeľka len prikývla a tichým hlasom zamumlala latinské zaklínadlo. Potom dodala: „Albus, je tu Harry Potter a nutne s tebou potrebuje hovoriť.“ Chvíľu to vypadalo, že sa nič nedeje, no nakoniec sa na obraze začala akoby z diaľky približovať postava vysokého kúzelníka vo fialovom hábite, s dlhou bradou a pol mesiačikovými okuliarmi.
„Harry, rád ťa vidím. Čo máš na srdci, chlapče?“ spýtal sa, keď sa pohodlne usadil do svojho kresla.
„Ja vás nechám osamote. Profesor Brumbál potom zariadi, aby ste mohol hovoriť so Severusom.“ povedala a zamierila k dverám do zadnej miestnosti, kde bol zjavne jej byt.
„Ďakujem vám, pani profesorka.“ povedal Harry a len čo sa za ňou zavreli dvere, oslovil Brumbála.
„Ako to vypadá vo vašom svete, pane?“ spýtal sa.
„Nie veľmi dobre, Harry. Vládne tu nepokoj. Salazar Zmijozel prišiel hľadať spojencov. Našťastie v našom svete nemôže nikomu ubližovať ani nikoho nútiť, ale aj tak je tu mnoho kúzelníkov, ktorí túžia vrátiť sa späť, aj keď len ako prízraky.“
„Sú medzi nimi aj smrtijedi?“
„Tí predovšetkým, Harry. A tiež mnohí, ktorí tu boli ešte pred Voldemortom.“
„A on?“
„Nie, Voldemort, ako som už povedal, nie je schopný ničoho. Jeho duša bola tak poznačená, že ani po smrti nenašla pokoj a je odsúdená k večnému zatrateniu.“
„A Zmijozel? Je teda živý?“ chcel vedieť Harry.
„Áno, je to živá bytosť, ale roky v medzisvete z neho urobili ešte horšieho človeka, než bol predtým. Túžba po moci a pomste je to jediné, na čo myslí. Vraždy a mučenie ho fascinujú a tešia. Obávam sa Harry, že to bude ťažšie, než sme predpokladali.“ smutne skonštatoval.
„Ja viem, pane. Už som sa stretol s mŕtvymi dušami a viem aspoň z časti, čo nás čaká.“
„Ty si sa s nimi stretol? Ale ako sa ti podarilo vyviaznuť? Neviem o nikom….Ale ty si bol vždy jedinečný chlapec, Harry.“ pousmial sa nakoniec Brumbál.
„Nie je na mne nič jedinečné. Keď šlo o Voldemorta, chránila ma matkina obeť.“
„Ale ta už nefunguje, to vieš Harry. Padla, keď si sa stal dospelým.“ pripomenul mu Brumbál.
„Viem. Tentokrát ma zachránil Sirius.“ priznal Harry a tým sa dostal k tomu, o čom chcel s Brumbálom hovoriť.
„Sirius? Tak tomu nerozumiem, Harry. Vysvetli mi to, prosím.“
„Neviem, čo sa stalo, pane. Preto som prišiel za vami. Vtedy, keď som šiel do lesa za Voldemortom, použil som kameň a zjavili sa mi rodičia, Sirius a Lupin. Všetci, čo už boli mŕtvi. Je to tak?“
„Áno, Harry. Všetci sú tu, medzi nami.“
„Je tam aj Sirius?“ dychtivo sa pýtal, lebo potreboval uistiť.
„Harry, Sirius je mŕtvy. Je tu s nami a konečne sa stretol so svojimi priateľmi.“
„Viete, uvažoval som, ako to s ním vlastne bolo, keď prepadol za závoj. Ale tesne predtým ho predsa zasiahla kliatba…nevedel som, či je mŕtvy, alebo uväznený v medzisvete.“
„Uisťujem ťa Harry, že Sirius je tu s nami.“
„Tak potom, on sa pridal k nemu?“
„K Zmijozelovi? Ako ťa to len napadlo, chlapče? Isteže nie. Je tu jedným z tých, ktorí sa snažia presviedčať ostatných, aby sa k nemu nepridávali. Sirius vždy bol a bude na našej strane.“
„Ale v Bulharsku bol ich vodca. Vodca mŕtvych duší.“ vyhŕkol Harry.
V riaditeľni zavládlo ticho. Obaja premýšľali, čo sa deje a ako je toto možné.
„Nemôžeš sa mýliť, Harry?“ spýtal sa Brumbál opatrne.
„Vždy, keď ostatní pochybovali, bol ste to vy, kto mi veril. Budete teraz aj vy pochybovať o mojich slovách?“ rozčúlil sa Harry.
„Nie chlapče, nepochybujem o tvojich slovách, ale nemôžem uveriť, žeby Sirius….nie, to proste nie je možné.“
„Nikdy by som nepochyboval o Siriusovej loajalite. Nakoniec, on ma nechal žiť, keď ma spoznal. Myslel som, že možno plní nejakú úlohu…“
„O ničom takom neviem, Harry. Ver mi, že keby tomu tak bolo, poviem ti to. Ale nik z nás nebol oslovený, aby sme sa pridali na jeho stranu. Zmijozel sa nás bojí.“
„Tak potom, ako je možné, že asi pred týždňom nás napadli mozkomori a mŕtve duše v čele so Siriusom?“
„Možno…ale to je nepravdepodobné.“
„Čo, profesor! Hovorte! Potrebujem to vedieť. Inak nikdy nebudem mať pokoj a nezbavím sa vlastných výčitiek.“
„Napadá ma, že keď Sirius umieral a prepadol za závoj takmer v jedinom okamihu, jeho duša sa rozdelila.“
„Rozdelila?“ nechápavo sa spýtal Harry.
„Možno časť jeho duše zostala uväznená v medzisvete, odkiaľ bola teraz oslobodená, ale stala sa Zmijozelovým nástrojom.“
„Takže časť Siriusovej duše je s vami na druhom svete, kde konečne našla mier a druhá časť tu blúdi po svete a zabíja nevinných ľudí?“ vyslovoval nahlas svoje myšlienky.
„To je podľa mňa jediné vysvetlenie.“ odpovedal mu Brumbál.
„Ale v tom prípade, ak budem chcieť poraziť tú časť, čo sa tu potuluje, nezničím aj tú druhú?“ uvažoval Harry a pri tom pomyslení sa striasol.
„Na túto otázku ti neviem odpovedať, Harry, ale je to veľmi pravdepodobné.“ povedal mu vážne Brumbál.
Opäť sa rozhostilo ticho. Brumbál nechal Harryho, aby si ujasnil, čo potreboval, no po chvíli sa spýtal:
„Je to všetko, čo si potreboval, Harry?“ Ten pokrútil hlavou.
„Pane, potrebujeme tu pomoc. Nik z nás sa k nim nedostane, aby sme zistili, čo sa chystá. Myslím, že jedine niekto od vás by nám mohol pomôcť.“
„Máš na mysli niekoho konkrétneho? Neviem, či je niekto z nás, kto by vypadal vierohodne ako jeho stúpenec a pritom by sme sa mohli spoľahnúť na jeho loajalitu.“ Zamyslel sa Brumbál, no v tom mu došlo, kam Harry mieri.
„Ach tak. Si si istý, že to naozaj chceš, Harry?“ vzhliadol ponad svoje polmesiačikové okuliare a mierne povytiahol obočie.
„Myslím, že nemám inú možnosť, pane.“
„Nebudeš to mať ľahké, to mi ver.“
„O tom nepochybujem, ale musím to skúsiť. Môžete mi pomôcť?“ požiadal Harry starého profesora.
„Pošlem ho sem, Harry. Veľa šťastia, a nenechaj sa odradiť. Dnes má trochu zlú náladu.“ povedal ešte a vstal zo svojho kresla.
„A kedy nemá.“ zamrmlal si Harry potichu, aby to starý riaditeľ, miznúci v diaľke nepočul. Harry zrazu osamel v riaditeľkinej kancelárii a hoci tu bol už niekoľkokrát, nikdy si ju poriadne neprezeral. Teraz na to mal dosť času a pri pohľade do vitríny s oceneniami sa zarazil podobne ako jeho syn pred časom. Nech totiž hľadal ako chcel, nenašiel na žiadnom ocenení iné meno okrem Pottera.
Komentáre
Prehľad komentárov
na scenu ide Severus a ja nemozem citat dalej, lebo segra chce kukat basket. No to je na maslu!
O Boze,
(Tessa, 15. 3. 2009 20:20)