Frank Mahovlich - Hokejový Elegán
Hrať hokej za Toronto je pre hokejistu ako sen. Je to mesto kde je hokej náboženstvom. Veľa hráčov si tu vytrpelo svoje, napr. taký Brian McCabe by mohol o tom hovoriť.
Asi najsilnejšiu nepriazeň Torontských fanúšikov prežíval Frank Mahovlich. Získal štyri Stanley Cupy, aj tak prežíval veľkú kritiku, čo mu prinášalo hlboké depresie lebo nedokázal naplniť očakávania čo od neho fanúšikovia očakávali.Jeho predkovia pochádzajú z Chorvátska, ale on sa narodil v Kanade. Z hokejom začínal v mestečku Schumacher v provincii Ontario. Potom podpísal zmluvu z Maple Leafs. Najprv hral za St. Michael Majors v OHL. V ročníku 1956/57 nastrieľal ako 18 ročný mladík 52 gólov a v 49 zápasoch viedol tabuľku strelcov OHL.
Do NHL vstúpil až o rok neskôr, pripísal si 20 gólov a ako nováčik získal Calder Trophy. V súboji o túto trofej porazil Bobbyho Hulla. Bol dobre stavaný na tú dobu, mal 183 cm a 93 kg. Preto dostal prezívku „Big M“. Hral svoj jednoduchý hokej, ľudia však chceli aby bol najlepší hokejista planéty. To sa od neho očakávalo celú jeho kariéru v Toronte.
Leafs sa dostali dvakrát po sebe v rokoch 1958 a 1959 do finále, kde vždy prehrali. Celý ročník viedol tabuľku strelcov NHL. Na konte mal 48 presných zásahov 14 dní pred koncom sútaže. Takže mohol prekonať rekord Maurica Richarda. Lenže nestalo sa tak. Predbehol ho istý Bernie Geoffrion ktorí dosiahol 50 gólovú métu.Toto bola príčina nahnevania fanúškov a generálneho manažéra Imlacha. V nasledujúcich rokoch vyhrali Leafs (1962 –64) tri Stanleyho Cupy v rade, ale Frank bol vždy pod tieňom kritiky. V roku 1963 Toronto v PO drvilo svojich súperov ale Mahovlich musel furt počúvať o svojej slabej streleckej forme.
Na začiatku 60. rokov šesťkrát vyhral klubové bodovanie, päť krát dal v tíme najviac gólov a dvakrát sa dostal do All Star výberu, čo však stále fanúšikom nestačilo. Jeho korčuľovanie bolo fantastické, jeho problém bol v tom že keď neskóroval tak išla na neho vlna kritiky.
V roku 1962 ho museli hospitalizovať kvôli akultnej depresií. na ľade to nebolo vidno až do ročníka 1966/67, keď Leafs vyhrali ďalší Stanley Cup. Krátko na to ho postihol ďalší kolaps. V Toronte už vedeli že ho nemá význam trápiť a tak ho vymenili do Detroidu. V tomto trade figurovalo až osem hráčov.
V Red Wings podlo z neho bremeno. Nastupoval v útoku spolu z Gordiem Howom a Alexom Delvecchiom. A v sezóne 1968/69 si vytvoril osobné maximum 49 gólov. Zahral si aj z mladším bratom.Po troch rokoch ho Wings vymenili do Montrealu za troch hráčov. V PO 1971 vyhral Stanley Cup – bol najlepším hráčom a mal najviac bodov. V nasledujúcich sezónach sa hokejom bavil nazbieral 96 a 93 bodov. Opäť mohol hrať po boku svojho brata Petea a po 3 raz sa dostal do All Star výberu NHL.
V roku 1974 podpísal 36 ročný Frank Mahovlich zmluvu z Torontom Toros z konkurenčnej ligy WHL. Dva roky bol ešte najlepším hráčom v lige. Potom sa presťahoval z klubom do Alabamy. Ako 42 roční sa snažil podpísať z Red Wings ale nevyšlo to. V roku 1979 ukončil po 22 rokoch kariéru hokejistu. V roku 1981 bol uvedený do siene slávy. V roku 1998 ho kanadský premiér dostal do senátu.
Ešte pár zaujímavostí: Má 4 Stanley Cupy z Maple Leafs a dva z Canadiens V roku 1958 Calder Trophy Trikrát bol zvolený do All Star výberu (1961, 1963, 1973) Šesťkrát do druhého All Star Teamu 15 krát bol menovaný do All Star Game (4. najlepší výsledok v histórii) V NHL odohral 1 180 zápasov Dal 533 gólov a celkom nazbieral 1 103 bodov. V PO odohral 137 zápasov, dal 51 gólov a celkom 118 bodov. Cez All Star Game v roku 1962 bol predaný do Chicaga za 1 milión dolárov, obchod bol na druhý deň zrušený. V roku 1972 reprezentoval Kanadu v Sérii Storočia proti ZZSR a v roku 1974 hral v podobnej sérii medzi WHA a ZZSR. V roku 1981 bol uvedený do siene slávy. V roku 1998 vstúpil do senátu. Jeho brat Pete (narodený 1946)odohral v NHL 684 zápasov za Detroid, Montreal a Pittsburg.
Zdroj: www.hokejportal.sk