O plemene
V Japonsku znamenajú slová ,,inu” alebo ,,ken” psa. Akita inu je pes z oblasti akita. V Japonsku platí, že akita inu predstavuje symbol zdravia a blahobytu. V Japonsku ho považujú za kultúrne vlastníctvo. V roku 1957 sa japonský bádatelia vydali na expedíciu k južnému pólu. Na túto expedíciu si so sebou zobrali aj 20 psov z tohto plemena, na ťahanie saní. No expedícia sa musela vrátiť nazad, kvôli zlým poveternostným podmienkam. Vybavenie a tiež psov však nechali na polárnom kruhu. Všetci milovníci psov boli vtedy veľmi pobúrený. O tri roky neskôr sa expedícia zopakovala. Prekvapenie bolo veľké, keď na starom táborisku našli ešte z pôvodných dvadsiatich psov dvanástich. Všetci boli v dobrom zdravotnom stave. Psy lovili tulene a iné zvieratá. Časom sa však zrejme v extrémnych podmienkach prejavil aj kanibalizmus a ôsmy chýbajúci psy asi padli za obeť silnejším dvanástim. Cisár Hirohiko dal podnet, aby na pamiatku tejto udalosti bol odhalený pamätník dvanástich akitov životnej veľkosti. Tento pamätník má pripomínať pamätný výkon psov japonského národného plemena akita inu. Čistokrvný akita inu je považovaný dodnes za symbol postavenia. Je to staré plemeno, no kedy sa toto plemeno objavilo je otázne. Jedny hovoria, že pred 200 rokmi, iný zase, že pred 400 rokmi. Presné obdobie vzniku sa nedá predne určiť, lebo sa neustále menilo. Prvé dôkazy o psovi typu akita pochádzajú z obdobia ,,Edo”. Už od roku 1500 vraj viedli jeho plemennú knihu. Na jeho vyšľachtení sa podieľal japonský šľachtic, ktorý žil vo vyhnanstve v provincii Akita na ostrove Honšú. V roku 1948 bol v japonsku založený Kennel Club, ktorý je dnes členom FCI. FCI zaregistrovala plemeno až v roku 1964. Japonský chovatelia odrádzajú európskych milovníkov akitov, aby si akitu kupovali v Japonsku, pretože sú presvedčený, že pravú akitu inu chovajú len oni.