Hlohovec
19. 2. 2009
Hlohovec
Hlohovec je mesto na Slovensku ležiace v Trnavskom kraji. Meno mesta pochádza od rastliny hloh, ktorá rastie v okolí mesta. Staršie názvy mesta sú Freistadt (nem.), Frašták (slov.) alebo Galgóc (maď.), nazýva sa tiež „mesto ruží“.
Vodné toky
- železničný, postaveným po II. sv. vojne, na mieste starého, ktorý bol vyhodený do vzduchu ustupujúcimi nemeckými vojskami.
- cestný, novopostavený v 60-tych rokoch 20. storočia
- parovodný, postavený v 90-tych rokoch 20. storočia
História
Archeologické nálezy dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe kamennej - paleolite.
Prvá historicky doložená zmienka pochádza z listiny zoborského opátstva, z roku 1113. Tu sa uvádzajú majetky a osady patriace hradu Hlohovec (Bojničky, Koplotovce). V listine z roku 1247 sa uvádza villa Galgouch, rozkladajúca sa po oboch stranách rieky Váh. Počas tatárskeho vpádu (1241-1242) bola osada zničená, ale už v roku 1275 sa z listiny Ladislava IV. dozvedáme, že osada mala dve trhoviská.
V roku 1362 si od kráľa Ľudovíta I. vyžiadal Mikuláš Ujlaky nazývaný tiež Kont, palatín Uhorska a vtedajší majiteľ hradu, pre Hlohovec prvé mestské privilégiá: výsadu trhu a privilégium mestskej samosprávy. V roku 1446 obsadilo hrad i mesto vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1525 daroval kráľ Ľudovít II. hrad spolu s celým panstvom Alexejovi Turzovi. Turzovci vlastnili panstvo až do roku 1635, keď zomrel bez potomkov posledný z rodu, Adam Turzo. Po ňom kúpil od uhorského panovníka hrad i s panstvom Adam Forgáč (1639).
Život obyvateľov v 16. a 17. storočí poznačili protihabsburské stavovské povstania, turecké nájazdy a okupácia. V roku 1599 prešlo mestom turecké vojsko a spôsobilo mestu značné škody. Začiatkom 17. storočia sa začali prvé protihabsburské povstania (v roku 1604 pod vedením Štefana Bočkaja a neskôr pod vedením Gabriela Betlena, ktorý viackrát hrad navštívil). V roku 1621 sa pri Hlohovci odohrala bitka medzi cisárskym vojskom a povstalcami. V čase povstania Juraja Rákociho prechádzali mestom žoldnieri cisárskej armády, ktorí tiež obyvateľov a ani ich majetky nešetrili. V čase povstania Imricha Tököliho bolo mesto okupované Turkami, preto cisárski vojaci do mesta nevtrhli a obyvatelia zostali uchránení. Vzťahy medzi okupovaným Hlohovcom a Turkami upravovala zmluva z 12. novembra 1663 v ktorej Ahmet paša vzal mesto a okolité osady (Bojničky, Kľačany, Pastuchov, Dvorníky, Šulekovo a Červeník) do ochrany. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa skončila i Turecká okupácia.
Kultúra a zaujímavosti
Divadlo
Mesto nemá stálu divadelnú scénu. Rôzne súbory, alebo umelci vystupujú v Dome kultúry, alebo Empírovom divadle.
Múzeá
Vlastivedné múzeum v Hlohovci bolo založené v roku 1959. Múzeum patrí k typickým regionálnym múzeám vlastivedného charakteru. Spravuje zbierky spoločenských a prírodných vied, predovšetkým v odboroch história, archeológia, národopis, zoológia a botanika. Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaky a dnes je kultúrnou pamiatkou. Múzeum prevádzkuje i výstavnú sieň mimo sídla (na Rázusovej ulici).
Stále expozície:
- Expozícia historického nábytku
- Expozícia Stavovce okolia Hlohovca
- Archeologická expozícia Praveké osídlenie regiónu
- Hlohovec - feudálne mesto
- Expozícia Ženský ľudový odev
- Expozícia historického portrétu a grafiky
Okrem stálych expozícií múzeum poriada a organizuje rôzne výstavy a kultúrne podujatia.
Hudba
V Hlohovci v súčasnosti pôsobí množstvo mladých, ale aj skúsenejších hudobných skupín i DJ z pomedzi ktorých sú najvýraznejší predstavitelia DJ Zybex aka Horvo, určite treba spomenúť aj Craniotomy, Nekultúra, Peace-is-gun,elepunk, Ska3x, Slovenská klobása, Night Vision, Prograss Band, Vylízané palice, Randál a iné.
Stavby
Pamiatky
Zámok
Hlohovský zámok, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby
Zámok stojí juhozápadne od mesta, na okraji rozsiahleho anglického parku s francúzskymi terasami. Jeho história je úzko previazaná s mestom. Na jeho mieste stál pôvodne stredoveký hrad. Jeho existencia je doložená Zoborskou listinou z roku 1113. Vo Fuldských análoch sa síce spomína, že hrad Galgocy založili v rokoch 870 - 880 Bavori, no nemáme nijaký ďalší dôkaz, ktorý by potvrdil, že sa jedná o Hlohovecký hrad, tak musíme za prvú písomnú zmienku považovať predchádzajúcu listinu. Ďalšou písomnou zmienkou je darovacia listina kráľa Ladislava IV. z roku 1275, ktorou sa majiteľom hradu stáva Aba, syn Abov. V roku 1294 sa stáva spolumajiteľom Abrahám Rúfus. V roku 1321 stratili Mikuláš, Abov syn i Abrahám Rúfus všetky svoje majetky preto, lebo stáli na strane Matúša Čáka v spore s kráľom Karolom Róbertom.
V rokoch 1349 - 1524 bol hrad i panstvo v rukách Rodu Ujlaky. Skončilo sa smrťou posledného z rodu Vavrinca (1524). (Od roku 1446 bol hrad istý krátky čas sídlom husitov a Jána Jiskru z Brandýsa.)
V nasledujúcom roku sa hrad dostal do rúk, v tej dobe jednému z najmocnejších a najbohatších rodov v Uhorsku, Thurzovcom, konkrétne hrad získal Alexius Thurzo. Jeden z posledných Thurzovcov Michal, nechal v roku 1610 nadstaviť vrchnú časť veže kostola sv. Michala do takej podoby, ako ju poznáme dnes. Úmrtím Michala (1636) sa hrad dostal do rúk kráľovskej komory.
V roku 1637 sa hrad prostredníctvom Adama, dostáva do rúk ďalšiemu významnému rodu, Forgáčovcom. Ten ho od koruny odkúpil za 182 837 zlatých. Adam Forgáč je známy i tým, že ako veliteľ Novozámockej pevnosti ju v roku 1663 vydal Turkom.
V rokoch 1709 - 1716 bol hrad vo vlastníctve českého rodu pánov z Mitrovíc.
V roku 1720 daroval panovník Karol III. Hlohovec Jurajovi Leopoldovi Erdödymu za 24 000 rýnskych zlatých. Najvýznamnejšie sa do dejín hradu zapísal Jozef Erdödy, ktorý nechal prestavať pôvodný hrad na reprezentačný zámok a ten sa zachoval prakticky v nezmenenej podobe až dodnes.
Monumentálna budova s rytmicky barokovo-klasicisticko členenými fasádami. Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Zámok si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria. V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové klenby, valené klenby s lunetami a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov 16. a 17. stor. Barokové úpravy sú najvýraznejšie najmä na vretenovitom schodišti, kaplnke a reprezentačných miestnostiach, pôvodne zariadených empírovým nábytkom. V miestnostiach sa zachovalo empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba. Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň, obrazy sú v galérii na Bojnickom zámku.
- Farský kostol sv. Michala pochádza asi z roku 1242. Murivo presbytéria a lode je z 15. storočia. V 17. storočí bola loď kostola zaklenutá valenou klenbou s lunetami, nadstavaná veža (1610) a upravená fasáda.
- Kaplnka sv. Anny je baroková stavba z roku 1748. Má polygonálny pôdorys a je zaklenutá kupolou.
- Kláštor františkánov a kostol Všechsvätých oba objekty vznikli v r. 1492. V 17. storočí prebehli na oboch objektoch radikálne prestavby. V r.1700 dal Šimon Forgáč pristavať k lodi kostola oktagonálnu kaplnku. V priebehu storočí boli františkáni z kláštora niekoľko krát vyhnaní. V 80-tych rokoch 16. storočia bola zriadená v kláštore kníhtlačiareň, jedna z prvých na Slovensku, ktorú vlastnil kazateľ Peter Bornemisza a po jeho smrti ju prevzal Valentín Manckovič. V r.1601 Stanislav Thurzo zriadil v budove trojjazyčné gymnázium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Juraj Pavlín Bajan, ako novici: Edmund Pascha a Juraj Zrunek (ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F- dur, s folklórnymi prvkami). V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříža, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej Rodiny, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, Božského Srdca Ježišovho a Sv. Terézie z Avilly v kláštornom kostole. Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13.-14. storočia).
- Empírové divadlo (Commedie Haus) dal postaviť v r.1802 Jozef Erdödy v blízkosti zámku, ktorého bol majiteľom. Výstavbu viedol Pietro Travaglia, staviteľ, maliar a sochár z rakúskeho Eisenstadtu , pôvodom Talian. Koncertoval tu dokonca sám Ludwig van Beethoven, čo pripomína aj jeho busta umiestnená pred budovou divadla.
Parky
V juhozápadnej časti mesta sa nachádza tzv. Zámocká záhrada. Je to pomerne rozsiahly park s jazierkom a francúzskymi terasami.