Výlet na Hrone

Pozdravujem všetkých návštevníkov našej rybárskej stránky .Chcem sa s Vami podeliť o pekný výlet na Hron do Želiezoviec, ktorý sme si urobili v stredu 22. augusta 2008.

Dlho sme plánovali túto rybačku lebo tam budeme mať ligovú súťaž v love rýb prívlačou a tak preto rozhodnutie bolo jasné. Urobíme si pekný výlet a oboznámime sa s pretekárskou traťou. Z Ružomberka sme vyrážali niečo po štvrtej hodine ráno. Nachystaný a zo širokými úsmevmi sadáme do auta a vrážame v smere Banská Bystrica – Zvolen – Kozárovce až do Želiezoviec.
 

     Cesta trala niečo málo cez tri hodinky. Išlo sa fajn, na ceste bolo len minimum áut možno preto, lebo bolo skoré ráno. Keď sme dorazili do Želiezoviec, obloha bola zatiahnutá a občas z nej zapršalo. Nebolo to nič príjemné lebo ani jeden z nás nemal pršiplášť. Postupne sa však vyjasnilo a začalo svietiť slnko. Teplota stúpala a vedeli sme, že dnes bude horúci deň. Hron bol pomerne vyšší ako býva obyčajne lebo hladinu mu zdvihli dažde a okrem toho bol aj mútny. Voda unášala aj rôzne konáre a keď je človek zabrodený a znenazdajky sa mu niečo dotkne nohy, najlepší pocit z toho nie je. Postupe sa chalani rozchytali len ja nie a nie uloviť aspoň rybku. Michal mal na konte ostrieža a jalca, Ďuro ostrieža a Lubo jalčeka.

     Stretol som pri vode miestneho rybára po krátkom rozhovore som sa dozvedel že sú tu obrovské bolene a ešte väčšie sumce. Po tejto informácii som si zmenil prút za silnejší pretože som chytal na jemno tak ako chalani. Postupne čas ubiehal a presúvali sme sa smerom po prúde. Keď Lubo pri jednom mieste prichádzal k vode, všimol si, že tesne pri brehu vyskakovali rybky nad hladinu, akoby ich niečo naháňalo. Viac mu nebolo treba a 56 centimetrový boleň mohol po vyfotografovaní opäť naháňať svoje rybky. Čas ubiehal a pomýšľali sme na oddych a obed. Našli sme miestnu reštauráciu – „Čárdu“ kde sme sa výborne na bohato najedli. Oddýchnuť si za dobrým obedom sme sa vybrali do prekrásneho historického parku z výskytom mnohých vzácnych drevín.

     V potôčiku, či skôr v malej riečke, ktorá tiekla cez park bolo mnoho jalčekov. Bol však veľmi znečistený ale jalčekom to zrejme neprekážalo a spokojne v ňom plávali aj dvadsať centimetrové kusy. Kým chalani oddychovali na lavičke, prešiel som sa po parku a obdivoval tie nádherné stromy. Pri oddychu sme v príjemnom tieni velikánov pripravili ďalší plán. Chceli sme ísť pozrieť aj na rieku Ipeľ ale čas veľmi rýchlo utekal a tak sme zostali len na Hrone. Tento krát sme začali chytať pod haťou zo sypaného lomového kameňa. Michal sa poriadne rozbehol a behom chvíľky mal na konte štyroch jalčekov. Potom čo ho vystrašil had šťastie z neho spadlo. Krásne sa ukázal aj Ďuro, išli mu malé boleníky. Ja s Lubom sme striedavo občas chytili po rybke.

     Čas utekal a tak sme si dali posledných päť hodov. Pri druhom hode som chytil na striebornú rotačku požičanú od Luba podustvu, pekne za papuľku. Tak potom som si povedal že už dosť, tá podustva bola na rozlúčku. Čo sa týka brodenia, brodilo sa lepšie ako u nás lebo u nás sú na dne veľké okruhliaky porastené riasami ale tu bolo dno z malých kamienkov. Občas sa ale našiel aj väčší a pri mútnej vode to trošku narobilo starosti. Čo ma veľmi príjemne prekvapilo bola teplota vody. Najprv ráno sme brodili z skafandroch, nakoniec sme brodili len v trenírkach. Voda bola oproti nášmu Váhu alebo Revúcej príjemne teplá. Neviem si predstaviť keby som mal vydržať dve - tri hodinky len tak v trenírkach zabrodený vo Váhu.

     Určite by som potom z vody nevyšiel sám ale len s pomocou. Bolo pár minút pred pol šiestou keď sme vyrážali domov. Cesta späť trvala približne rovnako.

     Celý výlet musím veľmi dobre ohodnotiť, príjemne sme si oddýchli od každodenných povinností, spoznali novú vodu a zažili kopec srandy. Najmä Michal rozdával humor plnými priehrštiami. Keď sme prišli domov, bolo už šero a zhodli sme sa na tom, že takíto výlet za rybami do rôznych kútov Slovenska rozhodne nebol posledný.