Celý výjazd začal prakticky keď sme sa 9ti chalani stretli nejak okolo pol jednej pred Kopačkou a spoločne sme na slnku túžobne očakávali príchod autobusu v ktorom sme mali isť spolu aj s hráčmi. Pár minút pred jednou hodinou sa konečne autobus dotrepal, lenže šofér 10 minút nevedel zaparkovať a tak sme sa len s úsmevom pozerali čo stvára s tým autobusom na parkovisku :) Po takmer dvoch hodinách sme dorazili do Senca, kde sme okamžite navštívili jednu z tunajších krčiem aby sme sa po dlhej ceste osviežili. Tak sa samozrejme aj stalo, pre tých mladších kofola, pre starších pivo ktoré veru padlo vhod. Lenže pivo nečakane na tom slnku trochu zašlapalo do hlavy a tak sme poniektorí vykrikovali po uliciach pokrikovačky a piesne nášho fan klubu. Samozrejme okoloidúci na nás nechápavo a s údivom pozerali, nám to však neprekážalo ba naopak, celkom sme sa vyžívali v tom že sme boli centrom pozornosti. :) Pol hodinu pred zápasom sme opäť dorazili na štadión, na ktorom sme už začali bubnovať, spievať a pokrikovať mená naších hráčov.. jednoducho snažili sme sa vytvoriť čo najlepšiu predzápasovú atmosféru, čo nám aj vyšlo. Samozrejmosťou bolo vyvesenie vlajky a zopár spoločných fotografií. 16:00 sa začína zápas a my už od prvej minúty neustále povzbudzujeme našich hráčov, ktorí sa nám viac krát hneď v úvode poďakovali. Počas prvého polčasu nám viackrát dokonalo vyšlo zopár pokrikovačiek čo nás potešilo. Stav po prvom polčase bol pre nás nepriaznivý 2:0 pre domácich z čoho sme boli trochu sklamaní no neustále sme verili v obrat zápasu. Vzápätí nás potešil tajomník klubu ktorý nám zabezpečil občerstvenie cez polčas, za čo ďakujeme vedeniu klubu ako aj pánovi Streicherovi. Do druhého polčasu sme vstupovali s nádejov že nepriaznivý stav aspoň vyrovnáme, no opak bol pravdou, dostali sme aj tretí - rozhodujúci gól v zápase. Morálka niektorých z fan klubu mierne upadla čo sa žiaľ odrazilo aj na intenzite povzbudzovania hlavne u nových členov. Dúfam že naši noví členovia už v nasledujúcom zápase budú čoraz častejšie zapájať svoje hlasivky! Treba však podotknúť že veľavážený pán rozhodca mierne napomáhal (verím že nevedomo) domácemu celku čo sa odrazilo na tom že každý osobný súboj dvoch hráčov bol odpískaný v náš neprospech. Za svoj nadštandartný výkon si pán rozhodca vyslúžil dva krát piskot z našej strany. Zápas skončil, my sme aj napriek prehre vytlieskali hráčov MFK ktorí sa nám opäť poďakovali. Do autobusu sme naskočili prv ako hráči ktorí prichádzali postupne po jednom - dvoch a každému sme zatlieskali, čo ich očividne potešilo. Cesta domov bola zaujímáva, pretože na mnohých tvárach bolo vidieť veľké sklamanie, no už tradične Belo sa postaral o zábavu v autobuse. Momo zase predviedol Krajčírovi ako vie po slovensky pekne nadávať aj keď ešte tá vyslovnosť neni úplne ono, no rozumieť mu každopádne bolo :) O pol ôsmej sme mierne sklamaní po nezaslúženej prehre 3-0 a unavení došli do Topoľčian, kde sme si navzájom rozlúčili a každý už šiel svojou cestou domov. Celý výjazd hodnotím kladne, napriek tomu že sme prehrali ale aspoň prišli aj noví chalani ktorým sa páčilo. Škoda len že poniektorí už starší členovia nemohli dojsť, no verím tomu že doma s trnavským B-čkom nás bude ešte viac a v domácom prostredí vytvoríme čo najlepšiu atmosféru.