Fanúšikovský víkend sa pre nás, teda fanúšikov Topoľčian začal 14:00, kedy sme sa zišli všetci 8 členovia, ktorý sme mohli prísť povzbudiť MFK Topvar Topoľčany v náročnom zápase v Nemšovej.
Po dlhej ceste, ktorá merala približne 80 km sme prišli asi o 16:00 na štadión, ktorý mal našťastie aj tribúnu pre hostí, kde sme sa aj usídlili. Po tom ako nás skontrolovali usporiadatelia, či náhodou nemáme nejakú pyrotechniku, vyvesili sme vlajku a začali sme nacvičovať naše nové, alebo aj staré chorále, nakoľko sa do fanklubu pridali aj noví či staronoví členovia. Od začiatku až do konca zápasu zápasu sme pokrikovali, v respektíve spievali nové chorále a pokrikovačky, ktoré ako sme sa dozvedeli bolo počuť aj približne 500 metrov od štadióna. Najpodarenejšie to bolo asi v 11. minúte, keď sme spievali ,,Žochari gól, žochari gól, žochari gól gól gól gól gól žochari gól".....a počas tohto prešiel Kamara cez viacerých hráčov súpera, a po jeho strele sa o lopte dostal Morali Sesay, ktorému sa poradilo skórovať. Bohužiaľ, následne oslavy nám pokazil rozhodca, ktorý gól neuznal pre ofsajd. Vyšlo nám to aj vtedy, keď MFK dostali gól na 1-0 a my sme hneď na to začali povzbudzovať hráčov ešte intenzívnejšie, čoho následkom bolo aj vyrovnanie na 1-1 už o dve minúty na to ako Topoľčany inkasovali.
Bohužiaľ, dve minúty do konca riadneho hracieho času inkasovali MFK aj po druhy krát. Dokonca ani v tom momente sme neprestávali povzbudzovať mužstvo trénera Abdennoura, no tentokrát to až tak nepomohlo ako v 63. minúte.
Ku koncu sme ešte neodpustili a vyjadrili svoju nespokojnosť rozhodcovi Bohunovi, ktorý neodpískal penaltu pre MFK za ruku, ktorú mal domáci hráč v pokutovom územý.
Po zápase sme niektorý ešte išli do miestnej krčmy a následne spolu s hráčmi nastúpili do autobusu, aby sme konečne pocestovali domov. Do Topoľčian sme dorazili 20:30.
Na druhý deň, teda v nedeľu sme však zo svojím fandením pokračovali :) Najprv sme o 15:00 prišli pozrieť a mierne aj povzbudiť ženy MFK Topoľčian. Tie však hrali a prehrávali "len" v priateľskom zápase s ženami VÚC Trnava a tiež sme sa zišli v menšom počte a tak sme tentokrát dievčatám povzbudzovali len občasne. Avšak asi v 55. minúte sme museli odísť, keďže sme nastúpili na autobus do Nemčic, kde sme výnimočne prišli povzbudzovať domáce A-mužstvo, ktoré hralo proti Horným Obdokovcam.
Očakávalo sa, že sa nás zíde 12, no nakoniec sme došli šiesti, štyria chalani a dve dievčatá, ktoré museli po polčase odísť. Nízky počet nás však samozrejme neodradil a domáce TJ Nemčice sme pred asi 150 divákmi povzbudzovali aj tak. Povzbudzovali sme ako inak celý zápas, niektoré topoľčianské chorále sme pomenili na nemčické a spravili sme spolu atmosféru, ktorá dovolím si tvrdiť že tam nebola niekoľko rokov a dlho asi ani nebude. Neodradil nás ani dážď, ktorý sa spustil asi v 70. minúte zápasu či domáci diváci, ktorý bohužiaľ ani raz nepodporili svoje mužstvo nejakým tým potleskom. Napriek tomu, že domáce mužstvo prehralo vysoko 0-4, počas zápasu sme sa bavili, a na konci nám aj osobne poďakovali niektorý hráči.