Lov
Lov
O vlkoch si mnoho ľudí myslí, že lovia pre zábavu. Lov pre zábavu poznajú iba ľudia, vlky lovia len keď majú hlad. Vlk strávi získavaním potravy takmer jednu tretinu svojho života a je k lovu dokonale prispôsobený. Korisť dokáže ucítiť na vzdialenosť až tri kilometre, má výborný sluch a dokáže sa skvele orientovať . Pri hľadaní potravy dokáže prejsť až niekoľko desiatok kilometrov. Korisť môže prenasledovať aj niekoľko kilometrov a vyvinúť pri tom okamžitú rýchlosť až 60 km/h. Vďaka kolektívnemu spôsobu lovu dokáže vlčia svorka uloviť zviera vážiace aj viac ako 500 kg.
Druhy koristi
Hlavnú zložku potravy tvorí vysoká zver, ale v dobe núdze lovia všetko, čo neutečie, neupláva alebo neuletí. Ďalšou dôležitou zložkou potravy sú malé cicavce (hraboše, potkany a pod.), ale aj hmyz. V severských oblastiach sa hmyz významnou súčasťou potravy stať nemôže, ale v stepiach vlky hmyz vyhľadávajú. Okrem vlka červeného tvorí rastlinná strava u vlkov len veľmi malú časť potravy. Konkrétny druh koristi závisí hlavne na ponuke kraja a ročnom období. Vlky majú tendenciu sa špecializovať na určitú korisť. Niektoré jedince, alebo dokonca celé svorky, sa špecializujú na vyhľadávanie zdochlín, iné svorky lovia ľuďmi chované zvieratá alebo drobnú zver. Najznámejším typom špecializácie sú kopytníky ako je los, jeleň alebo srnec v Európskych a Amerických lesoch.
V prípade veľkých zvierat sa korisťou stávajú najčastejšie choré, staré, alebo veľmi mladé zvieratá. Samozrejme to neplatí vo všetkých prípadoch, korisťou sa môže stať aj zviera v najlepšej kondícii. V prípade, že populácia vlkov je malá alebo je nadbytok koristi, lovia všetky zvieratá, bez rozlíšenia vekových tried.
V skutočnosti vlky útočia predovšetkým na zvieratá, ktoré sa správajú nezdravo. Väčšinou ulovia len toľko zveri, koľko potrebujú, ale v období odchovu mláďat lovia niekedy aj nadbytočne, aby sa mláďatá mohli naučiť loviť. Nikdy však nezabíjajú všetku zver, ktorá sa v oblasti nachádza. Keď je niektorej zveri málo, prestanú s jej lovom do doby, než sa dostatočne nerozmnoží.
Technika lovu
Vlky nemôžu riskovať akékoľvek poranenie, to by pre nich mohla znamenať smrť. Preto uprednostňujú kolektívny spôsob lovu. Jeden alebo niekoľko vlkov sleduje stádo a púta na sebe jeho pozornosť, ostatná časť svorky stádo obkľúči. Keď je stádo zovreté, vyvolajú v ňom paniku, aby ho donútili k úteku. Silnejšie zvieratá stratia odvahu a opustia tie slabšie, ktoré by za normálnych okolností chránili. Práve na tento okamih vlky čakajú. Vyberú zviera, ktoré sa správa zvláštne a otestujú ho behom. Ak zistia, že je vhodnou korisťou, oddelia ho od stáda a začnú ho naháňať. Pritom bežia v rade za sebou - keď sa tí v čele unavia, vymenia si miesto s tými vzadu. To svorke dovoľuje udržovať vysoké tempo po dlhú dobu, čím donúti korisť vydať veľké množstvo energie. Vlky útočia na slabiny, brucho, nohy a hlavu koristi. Keď obeť zoslabne vplyvom straty krvi a únavy, strhnú ju na zem a zadusia.
Svoje teritórium veľmi dobre poznajú, môžu teda využívať rôzne skratky. Často dokážu odhadnúť, kadiaľ stáda zveri potiahnu a na vhodnom mieste si na ne počkajú. Aj napriek tejto stratégii lovu je takmer 9 z 10 útokov neúspešných.
Keď vlk uloví korisť, môže naraz zožrať až 9 kg mäsa. Priemerná spotreba je 2 kg mäsa na deň, pričom vydržia aj niekoľko dní úplne bez potravy. Vďaka dokonalej hierarchii sa aj v núdzi nažerie celá svorka.
Vlky niekedy časti koristi zahrabávajú, aby ich mohli zožrať neskôr. Toto však nie je príliš účinný systém. Zásoby sú väčšinou objavené a zožraté inými zvieratami.