Komunikácia
Komunikácia
Vytie
Vytie je zrejme najznámejší spôsob vlčej komunikácie. Vytia sa väčšinou zúčastňuje celá svorka a môže byť počuteľná až v okruhu 16 Km.
Veľmi rozšírený je názor, že vlky vyjú na mesiac. To však nie je pravda. Je nemožné, aby vyli len tak pre radosť - trebárs na mesiac. To však môžu len keď sú v bezpečí vo vnútri vlastného teritória. Ťažko niečo také urobia, keď sú na cudzom teritóriu alebo v jeho blízkosti - prezradili by tým svoju polohu a mohli by ohroziť vlastnú bezpečnosť.
Vlčie vytie môže obsahovať až 12 rôznych harmonických tónov. Keď vyje niekoľko vlkov spolu, môže sa zdať, že ich je viac, než koľko ich v skutočnosti je. Vlky vyjú väčšinou v stoji, ale môžu pri tom aj sedieť či ležať.
Vlky vyjú z mnohých dôvodov. Najčastejším je to zhromažďovanie svorky pred lovom alebo po love, aby ich našla tá časť svorky, ktorá sa počas lovu od nich oddelila. Vlky vyjú tiež pri poplachu (hlavne v blízkosti brlohu) a kvôli vzájomnej lokalizácii napr. v búrke, alebo na neznámom území. Keď sa vlk stratí, jeho svorka ho podľa jeho hlasu pozná. Každý vlk totiž používa vlastný spôsob vytia.
Ostatná hlasová komunikácia
Zaujímavým zvukom je kňučanie a stupňovitén pišťanie. Tieto zvuky sú spojené s vítaním, kŕmením mláďat, hrou a inými situáciami úzkosti, zvedavosti a prosenia. Obzvlášť mladé šteňatá a podriadené vrstvy kňučia často.
Vlky štekajú málokedy a väčšinou to býva len tiché "haf". Neštekajú teda súvisle ako psy. Šteknutie väčšinou býva varovný signál pre ostatných členov svorky. Štekajú tiež pri hre.
Vizuálna komunikácia a sociálne správanie
Väčšina vizuálnej komunikácie vlkov je používaná ku zdôrazňovaniu vlastného postavenia, alebo akceptovania vyššieho postavenia iného člena svorky. To pomáha udržovať svorku stabilnou a predchádzať konfliktom. Aj cez to však konflikty občas vznikajú. Konflikty sú najčastejšie medzi kandidátmi na pozíciu alfa, keď alfa samec zomrie. Veľa konfliktov tiež vzniká v dobe rozmnožovania.
Vlky používajú mnoho spôsobov, ako vyjadriť svoje postavenie v svorke. Ktorý vlk má vyššie postavenie sa dá rozpoznať podľa polohy jeho chvosta. Alfa obvykle nosí chvost zdvihnutý. Podriadený často schovajú chvost medzi nohy, keď sa priblíži alfa, čím uznávajú jeho nadradenosť. Pozícia chvosta tiež hovorí, akú má vlk náladu. Keď je sebavedomý, drží chvost hore, keď je vystrašený, má ho naopak skrútený pod sebou. Keď sa vlk chystá zaútočiť, jeho chvost je vo vodorovnej polohe. Normálna poloha je kolmo nadol.
Vlky používajú tiež veľa iných spôsobov, ako vyjadriť svoje postavenie. Nižšie postavené jedince vždy zdravia alfu tým, že sa prikrčia k zemi, sklopia uši a zľahka mu olížu ňufák. Toto chovanie je veľmi podobné chovaniu mladých šteniat, žobrajúcich o potravu.
Ak sa podriadený vlk bráni autorite alfy, ten sa snaží si svoju autoritu presadiť. Často mu k tomu stačí iba prísny pohľad. Vlky sa na sebe totiž dívajú z očí do očí iba keď presadzujú svoju autoritu, alebo ak hrozia inému vlkovi. Ak pohľad nestačí, alfa vycerí zuby a začne vrčať. Keď sa chce na podriadeného vrhnúť, prikrčí sa k zemi. Dominantný jedinec tiež môže pre presadenie svojej autority pridržať ňufák podriadeného alebo položiť svoju prednú labu okolo jeho ramien. Ak je nižšie postavený vlk pripravený uznať jeho autoritu, ľahne si na zem a otočí sa na chrbát. Vyššie postavený jedinec tento akt berie ako ospravedlnenie.
Pachová komunikácia
O tomto veľmi zaujímavom a pre vlky veľmi dôležitom spôsobe komunikácie sa toho zatiaľ mnoho nevieme. Za primárnu funkciu pachových značiek je považované vyznačovanie hraníc teritória. To však nie je ich hlavnou funkciou. Hlavnou funkciou pachových značiek je vyznačenie teritória tak, aby členovia svorky vedeli, kde sa práve nachádzajú a ako sa dostanú tam, kam chcú ísť. Vďaka tomu môže svorka ľahšie využívať celé svoje teritórium. Pachové značky tiež pomáhajú členom svorky komunikovať, keď sa svorka rozdelí. Pachové značky na pravidelných cestách vlky udržujú tak, že každú oblasť svojho teritória navštívia približne raz za 3 týždne. Celé teritórium je posiate pachovými značkami. Aby značky boli prehľadné, sú koncentrované hlavne v okolí križovatiek ich ciest.
Vlky majú hneď niekoľko pachových žliaz. Jedna sa nachádza na konci chvosta a je vyznačená škvrnou z tmavých chlpov. Druhá je v blízkosti análneho otvoru. Ďalšie sú medzi vankúšikmi na nohách (pach z týchto žliaz sa uvoľňuje pri hrabaní). Pach je u každého vlka iný.