Vedecké úvahy a poznatky o smrti
Poznatky od pacientov, ktorý boli v klinickej smrti - na pokaji života.
- umierajúci pacient pokračuje vo vedomej existencii a vníma svoje okolie po tom, čo bol vyhlásený za mŕtveho.
- pacienti cítili, ako sa vznášajú nad svojim telom, čo bolo spojené s úžasným pocitom pokoja a dokonalosti.
- väčšinou vnímali inú osobu, ktorá im pomáhala pri pechode do inej roviny existencie.
- zvyčajne boli pozdravovaní svojimi milovanými, ktorí zomreli pred nimi alebo určitou náboženskou postavou, ktorá mala v ich živote rozhodujúci význam.
- Smrť je niečím čo, leží za hranicami vedomej skúsenosti väčšiny z nás.
- Väčšinou porovnávame smrť alebo umieranie s príjemnejšími stránkami nášho sveta skúseností, s vecami, ktoré dôverne poznáme.
- Sami hovoríme, že zomrieť je niečo ako zaspať.
- Používa sa však aj iná analógia hovoriaca o "zabúdaní". Ak ktosi umiera, údajne zabúda na všetky svoje trápenia a zanikajú všetky jeho bolestné a nepríjemné zážitky.
- Smrť je proste anihilácia vedomého prežívania a to navždy. Ak je to tak, tak potom smrť nemá nič z príjemných stránok spánku, či zabúdania. Spánok je pozitvnym a žiadúcim zážitkom v živote preto, lebo po ňom nasleduje prebudenie. Podobne anihilácia zážitkov znamená, že nezanikajú len bolestné ale aj príjemné spomienky.
- Existuje však aj názor, ktorý odmieta predstavu, že smrť je anihilácia vedomia. Podľa tejto tradície určitý aspokt ľudskej bytosti pokračuje v existencii dokonca i vtedy, keď ľudské telo prestáva fungovať a nakoniec sa rozloži. Vraví sa tomu psyché, duša, myseľ, duch, ja, bytie a vedomie. Predstava, že človek pri svojej smrti prechádza do inej oblasti existencie, je jedna z najposvätnejších.
(Poznámky z knihy Život po živote)