Zuzku máme od jej narodenia. Neviem za akých okolností sme jej mamu špica museli predať ale stalo sa. Ja som vtedy bola ešte malá. Tak isto sa vyparila s môjho života aj jej sestra Lienka. Volala som ju tak preto lebo mala čierne fliačiky tak isto ako Zuzka hnedé. Lienka sa dostala do dobrých rúk jedného cvičiteľa psov... Ich ocko kríženec chodil často s mojim ocom do hory. Jedného dňa sa však stratil a tak nám s našeho rodu ostala iba Zuzka. Nemuseli sme ju učiť nič. Ona sa povely pre psy naučila aj sama a navzájom sme sa naučili čítať si myšlienky. Na prechádzky s ňou chodievam zvyčajne bez vodítka. Ona my úplne dôveruje a ja jej tiež. Na tom je založené aj toto: zuzka má ku mne s celej našej rodiny najlepší vzťah. Aj ked je pravda že Zuzka je už 7. ročná dáma, čo sa odzrkadľuje na tom že ked je chladno na prechádzke nevydrží dlhšie ako 10min.- predtým sneh zboždňovala ked znovu zasvieti slniečko je s nej znova psík ktorý by bežal aj na kraj sveta. Lubkam ťa Zuzuľka.