Existuje život po smrti a existuje ľudská duša? To je otázka, ktorou sa zaoberá ľudstvo od prvopočiatku, pretože smrť sa dotýka každého jedinca. Zhromaždenie vedcov na California Institute of Technology naslúchalo lekárom nemocnice v Southamptonu, ktorí priniesli presvedčivé dôkazy, že ľudské vedomí pokračuje vo svojej činnosti i potom, keď mozog prestal fungovať a pacient je klinicky mŕtvy. Moje tušenie, nejasné správy, podnety a v neposlednej rade i túha, aby život smrťou nekončil mi naznačovalo, že po smrti tela zostane duše a bude pokračovať ďalej.
Britský lekári referovali o štúdii, ktorá vyšla vo vedeckom žurnále Resuscitation. Sledovali 63 pacientov, ktorý byli prehlásení klinicky za mŕtvych: ich srdce sa zastavilo, prestali dýchať a mozgová aktivita zanikla. Po oživení, keď sa prebrali z klinickej smrti, s nimi lekári robili rozhovory. Časť pacientov mala v dobe, keď mozog nevykazoval akékoľvek funkcie, jasné a usporiadané myšlienkové procesy. Rozumne uvažovali a vytvárali spomienky na to, že v dobe, keď ich telo ležalo bez známok života pod dohľadom lekárov a prístrojov, komunikovali a pohybovali sa mimo telo. Mne samotnému podali do najmenších podrobností podobné svedectvo traja ľudia, ktorí boli v klinickej smrti. Všetci traja popisovali, jak sa ich mysliace a nehmotné - JA - odpútalo od tela, ako sa bez ľútosti pozerali na svoje nehybné telo a rozruch okolo nich, ako sa potom približovalo ku svetlu, aby potom bolo naraz vrátené späť. Jeden pán dokonca hovoril, že v okamihu, keď ho niečo ťahalo späť do tela kričal, že nechce, mal snahu sa brániť a potom sa prebudil na IPCE.
Výsledky výskumu v Anglicku boli tak sľubné, že lekári založili nadáciu zameranú na to, aby skúmala skúsenosti blízke smrti na širšom vzorku. Zatiaľ zhromaždili zhodné prežitky u 3 500 osôb. Pacienti hovorily o pocitoch mieru, radosti a harmónie. Pre niektorých sa zrýchlil čas, zbystrili sa zmysly, stratili vedomie svojho tela, nepociťovali bolesť. Videli jasné svetlo, dostali sa do iného priestoru a hovorili so svojimi mŕtvymi príbuznými. Jeden, ktorý sa označil za pohana, referoval o stretnutí s mystickou bytosťou. O podobných stavoch pri prežití smrti existujú správy staré i niekoľko storočí. Skúsenosti pacientov, ktoré zhromaždil Dr. Parnia, sa zhodovali s tými, ktoré popísali pred ním už lekárka Elisabeth Kübler-Rossová (O smrti a umieraní) a psychológ Raymond Moody (Život po živote). Súčasná štúdia však pochádzajú z prostredia veľkej renomovanej nemocnice a využila najnovšie technologické postupy. Som zvedavý a moc by som si prial, aby sa vedcom podarilo poodhrnúť rúško z tajomstva ľudskej duše.
Jediným meradlom úspešného života, sú čo najvyššie čísla v odpovediach na tieto otázky. Jediným meradlom sa stanú priatelia, rodina…a tvoja polovička. Ti všetci si naraz uvedomia, že prišli o niekoho, koho zbožňovali, o niekoho, kto navždy zostane v ich srdciach. Na niekoho, kto zaberal jediné miesto v lavici, na niekoho, kto ich dokázal rozosmiať, pobaviť alebo udobriť. Niekoho, kto bol posol dobra, niekoho, kto im pomohol v núdzi. Najskôr vtedy si naozaj uvedomia, kto v skutočnosti sme, keď nás v našom živote nedokázali oceniť. Najskôr vtedy zistíme, že smrť je bližšie a môže čakať za rohom. Môže to byť zajtra, môže to byť hneď. A preto žijme čo najlepšie! Pomáhajme, bavme, veseľme a… milujme. Žijme každý deň, ako by sme mali zajtra umrieť, ale napriek tomu žiť ďalších 10 rokov.Čo bude potom?
blízkych a milované osoby, ktorým by ste povedali: mám ťa rád? Ale už je neskoro. Umierate, niekedy to trvá roky, ste chorý a dúfate, že už "to" konečne príde a vítate smrť s otvorenou náručou, niekedy je to náhle ako blesk z čistého neba - vyjdete v pohode zo školy, bavíte sa s priateľmi, ale zrazu sa prirúti k prechode auto a ozve sa škrípanie bŕzd. Nie je pomoci! Nemôžete si svoju smrť naplánovať, nemôžete vedieť, kedy príde... Neviete, či to bude v nasledujúcich desiatich rokoch, mesiaci alebo dokonca sekunde... Ta nevedomosť je hrozivá... Koľko by ste urobili vecí, keby ste vedeli, že v ďalších piatich minútach umriete? Aké by bolo posledné prianie? Pobozkať priateľa? Zavolať kamarátom, rozlúčiť sa a povedať, že ich máte radi? Koľko máte skutočných priateľov, ktorí by zavolali vám? Čo by ste ešte chceli urobiť posledný deň svojho života? Ísť do kina s priateľkou? Pozrieť sa niekam, kam ste chceli ísť celý život, ale neurobili ste si čas? Zrazu ho máte, ale dosť málo! Zrazu by ste chceli urobiť toľko vecí, ktoré ste nestihli...
Ale táto možnosť tu nie je. Smrť je mrcha, ktorá si vyberá niekedy strašne nespravodlivo. Sú ľudia, ktorí si ju naplánujú a spáchajú samovraždu. Myslia si, že život nemá cenu. Čo by im na to povedali ich blízky? Čo si tu bez nich budú robiť? Čo by im povedali ľudia, ktorí umierajú na vážnou chorobu, ale chcú žiť? Čo by im povedal vojak vo vojne? Hasič, ktorý každý deň nasadzuje život? Doktor, ktorý sa ho snaží zachrániť? A keď sa mu to podarí, ešte sa im to nepáči... Oni proste chcú zomrieť teraz a je im ľahostajné, čo na to povedia ostatní... Trošku sebecké alebo nie? Mali by sme svoj život natoľko riadiť, že si naplánujeme aj smrť? Život by sme si mali vážiť a užiť si ho. Možno si hovoríte, ale čo, som mladý, mňa sa smrť ešte netýka. Ale týka a viac než si myslíme. Alebo vy viete, čo sa stane v budúcej sekunde???
Smrti sa nesmieme nikdy báť, je to jen náš pozemský rád. Nikto sa nás nepýtal, či narodiť sa chceme, nikto sa nespýta, či v onú chvíľu radi odídeme. Nikto nechce ísť preč, ale nevlastníme k "tomu" kľúč. Delíme sa na ľudí, čo jedine "tam" nádej svoju videli. Na druhej strane druhí ľudia sú a pomyslieť na "to" ani nemôžu. Len šťastie a večnosť nás tam čaká, len pred nami je dlhá cesta. Potom zrazu, z nášho okolia niekto odchádza a nás zatieni pocit, že "tam" nič nechýba. Ale to my nesmieme urobiť, ďalšiu bolesť okolo seba. Čakala by tam stena, ktorá nepustila by nás "cez". Musíme tu zostať, novú radosť si získať. Raz sa s nimi stretneme, však teraz inú možnosť nemáme. Všetko zdá sa mi teraz ako klam, na ktorý práve umieram. Ale osud má sa mnou iné plány, nepustí ma do večnej brány. Nechá ma si bolesť prežiť, tie nekonečné noci zažiť. Po tom všetkom silnejší sa stanem a prestanem žiť v onom klame. S blízkou smrťou sa vyrovnám, miesto v srdci a spomienky si ponechám. Radosť i smútok znovu zažijem, ešte tisíckrát sa zasmejem. Raz, iný život zasa budem žiť, za ním dostanem tú možnosť ísť. Ale teraz tu musím ešte byť, ďalej svojím životom bez neho ísť. Miesto svoje mi tam teraz držia, ale asi pohľad na mňa ho moc mrzí. Preto pre nich radovať sa musíme, veď pohľad "tam" zhora im kaziť nesmieme.
Mnoho takýchto "nežiaducich" energií sa sústreďuje na jednu osobu ( skôr mladšiu 12 - 16). Duch straší - poltergeist infikuje. Tento nezvyčajný útvar stretávajú ľudia po celej planéte. Je to nejaká forma zlej sily? Duchovia, ktorý sa vracajú z ríše mŕtvych aby nám sťažovali náš život? Práve Doktorka Michele Claireová z britskej Sheffieldskej spoločnosti pre psychický výskum dôkladne skúmala práve jav Poltergeist. Jeden z týchto prípadov: Doktorka skúmala ženu okolo štyridsiatky, ktorú nazvala "Pani B." Pani B. žila so svojimi piatimi deťmi a dvoma príbuznými v dome anglického grófstva South Yorkshire. Dva razy sa rozviedla no jej psychický stav bol v čase vyšetrovania v najlepšom stave. Jej druhého manžela bolo treba psychiatricky liečiť, kvôli sklonom k násilnostiam. Roku 1972 sa práve týchto 8 ľudí nasťahovalo do domu hrôzy. Prešiel celý rok bez problémov. Neskôr sa však začali diať čudné veci. Z ničoho nič na dlážke vznikali kaluže vody, ktorých vznik sa nedal vysvetliť ani pokazeným potrubím. Neboli to však len jazierka. Voda sa zmaterializovala aj vo vzduchu a v obývačke im doslova pršalo. Nevysvetliteľné javy sprevádzali nevysvetliteľné zvuky. Zvuky rozhadzovania kameňov, explózie, vŕzganie, stonanie,... Pôvodcov týchto zvukov nebolo možno vypátrať. Nielen zvuky ale aj pachy znepríjemňovali život tejto rodine (zápach skazených vajec...). Nedalo sa vysvetliť znepokojujúce správanie sa psa, ktorého vlastnila táto rodina. Vrčal, do vzduchu ceril zuby, z ničoho nič zježil srsť, kňučal a niekedy sa bál vstúpiť do konkrétnych izieb. Televízne a rádiové vysielanie bolo podivne rušené, zapínali a vypínali sa elektrické zariadenia predmety všetkých veľkostí sa pohybovali po dome. Po dome sa prechádzali nehmotné formy "DUCHOV". Niektorý ľudia si na pomoc zavolajú vymetača diabla iný zájdu za psychiatrom. Čo by si spravil ty?
Stručne povedané, duchovia pripútaní k zemi sú zmätení a nešťastní. Uviazli medzi dvoma svetmi. Strašidelní duchovia nie sú väčšinou zlí a mnohým z nich vlieva silu strach, s ktorým ich vnímame. Niektorí z nich sú plní hnevu, nenávisti a túžby po pomste, ale väčšinou sú to len stratené duše. Rozlišujeme: prízraky sú zosnulí netelesní duchovia potulujúci sa medzi nami a hľadajúci svoju vlastnú realitu. Niektorí z nich nemôžu odísť, niektorí nechcú, iní zase nevedia ako odísť, mnohých z nich ťažia ich minulé skutky. Môžu sa zjaviť jednému človeku alebo niekoľkým ľuďom súčasne. Zdá sa, že takéto stretnutia sa najčastejšie prihodia psychicky vnímavým alebo poučeným ľuďom. Prízraky sa môžu objaviť ako pevné, neostré, polo priehľadné alebo strieborne biele entity. Niektoré prízraky hovoria alebo spievajú, vznášajú sa alebo chodia - záleží to na miere sústredenia ich energie. Sú také zjavenia spôsobené myšlienkovou projekciou pozorovateľa, predovšetkým keď má pozorovateľ mimoriadne vyvinutú schopnosť mimo zmyslového vnímania a telekinézy? Je naša predstavivosť či strach pre prízraky zdrojom sily? Zdá sa, že prízraky je možné rozdeliť do troch kategórií:
1. Pasívne: tiene, slabé, smutné, priesvitné
2. Nezbedné: prejavujú sa slovne alebo dokonca hlučne, majú kompaktný vzhľad - "Pozri sa na mňa!"
3. Zlomyseľné: hlasité, agresívne, bojovné, desivé, niekedy prejavujú i náznaky zúrivosti.
Väčšina takýchto netelesných entít sa prejavuje pod rúškom noci, obvykle okolo štvrtej hodiny rannej, ale boli zaznamenané tiež zjavenia za denného svetla. Objavujú sa vo snoch a samozrejme pri seansách. Inými slovami povedané, objavujú sa kedykoľvek sa im zachce. Prízraky sa im môžu objaviť v snoch alebo v spánku, predovšetkým hypnotickom. Objavujú sa na počiatku fáze hlbokého spánku, alebo vo fáze prebúdzania. Obe snové fázy sa nazývajú snové halucinácie. Počul som o prípadoch duchov zjavujúcich sa za niekoľko rokov po svojej prvej návšteve: vo výročný deň ich smrti, ak nastanú ťažkosti v rodine žijúcich príbuzných, alebo pokiaľ existovala silná väzba medzi zomrelým a žijúcim človekom. Sú a nami, či sú už dobrí, zlí alebo neutrálni. Naviazali sme pravdepodobne viacej stykov s netelesnými entitami, ako si uvedomujeme.
Povedačky? Výmysly? Skutočnosť? Takto sa pýta každý, kto neprišiel do kontaktu s niečím, čo sa nedá normálnym rozumom vysvetliť. Čo keď sa vám to raz stane, ako sa s tím vyrovnáte? Vysvetľuje sa, že duchovia sú duše zomrelých, ktoré blúdia a zdržujú sa na určitých miestach. Väčšinou nezomreli prirodzenou smrťou, alebo ich tiaži nejaký strašný hriech a brána nebies sa im uzavrela. Sú strašidelní a desia ľudí svojím zjavovaním. Potom sú duše, ktoré šli do neba,- dobrí duchovia. Ti k nám prichádzajú v sne, alebo v podvedomí cítime ich prítomnosť. Niekedy nás varujú, inokedy sa prejavia ako tzv. anjel strážny. To som o nich vyčítal.
Presťahovali sme sa a ja som sa vydal po nejakom čase do lesa na huby. Milujem les a rád zbieram huby, ale nejem ich. Po chvíli chodenia ma zrazu prepadol tiesnivý pocit, ktorý som si nedokázal vysvetliť. Zišiel som na lesnú cestu, ktorá bola kúsek podo mnou a stál som na rázcestí do troch strán. Pocit úzkosti bol tak silný, že som sa obrátil a šiel hneď preč z lesa. Nikomu som to nepovedal, ale keď som sa behom leta po tretí krát dostal do tých istých miest a úzkosť sa vracala, zveril som sa jednej staršej pani, ktorá tu bývala odmalička. Všetko som jej povedal a popísal miesto. Poslúchala a potom mi povedala. " Tieto pocity nemáš sám, tomu miestu sa vyhýba veľa ľudí. Stalo sa to v roku 1912. V dedine za kopcom býval mladý sedlák so svojou peknou ženou. Po smrti svojho otca zdedil statok, ale prepadol kartám. Jazdil pravidelne do mesta po nociach hrať a prehrával. Keď už nemal peniaze, vsádzal sa o pole a lúky. Jeho žena prosila, ale neposlúchal. To neskoré poobede osedlal koňa a chystal sa zase do mesta. Žena plakala a keď neposlúchal, prekliala ho. Sedlák odišiel, - ponáhľal sa pretože ho ženine výčitky zdržali a na tom rázcestí tak prudko strhol koňa, že z neho spadol tak nešťastne na veľký kameň ktorý tam stále je, že sa na mieste zabil." Nechápem, ako som mohl vedieť, že sa na tom mieste stalo nešťastie a ešte k tomu ten dotyčný bol prekliaty. Vysvetľujem si to takto : Niečo tam muselo byť. »Anonym
Ďalší zaujímavý snímok ktorý som dostal uvádzam aj s pôvodným popisom.
Ahoj.
prikladám fotku ale moc sa ospravedlňujem, bolo to fotené mobilom vo VGA rozlíšení. Pred rokom som bol s kamarátom na pánskej jazde na Šumave... mobilom sa fotilo okolie, izba, proste všetko. Potom, čo som prehliadal fotky som na tejto videl niečo, čo tam rozhodne nebolo - niečo ako oblak.... rozhodne to nie je chyba fotoaparátu v mobile a ani nejaký lom svetla, naozaj neviem, čo to je, samozrejme po dotaze na majiteľa objektu my bolo prezradené, že tu v 50. rokoch niekto tragicky zahynul, bohužiaľ nevie viac, ale určite vie, že v tomto priestore kde sa vyskytla na fotke "hmla" niekto v 50. rokoch tragicky zomrel.... Neviem, či to, čo na fotke je vidieť je naozaj zachytenie ducha, či len nejaká chyba mobilu (samozrejme, ostatné fotky sú bez chýb...), ale i tak sa chcem o toto podeliť. »Michal
Keď som si išla zapáliť, cítila som divný pocit, bola mi zima cítila som ako by ma niečo sledovalo myslela som že to je manžel, že sa vrátil skôr z práce, tak som sa otočila a videla na stene divnú postavu. Najprv som myslela, že je to len tieň, ale vonku nič nebolo bola som na poschodí, takže ani na ten balkón nikto ísť nemohol.
Komentáre
Prehľad komentárov
https://erythromycinn.com/# erythromycin dosage
What you penury to recognize close to ear-splitting blood affliction
(ANepeunlon, 24. 7. 2018 18:08)
Poids est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-en-ligne-canada/
Moje myšlienky
(Denisa, 13. 12. 2009 22:13)
Ahojte co si myslim o smrti si precitajte na piste-povietky.cz nik: idi445,.Duchovia ano verim v nich su tu neustale snamy duse tych ktori tu nieco nevybavyli.Spominali ste tu vypovede svetkov citala som knihu kde jeden spisovatel vyspovedal 30 pacientov ktori prezili klinicku smrt v potctate sa vsetky zhodovali z tebov.Smrti sa nebojim ,verim v reinkarnaciu a dufam ze moj zivot bude lepsi.
PS:pokial poznate niekoho kto sa venuje hipnotizovaniu ale nie niaky amater poslite mi email na Pansy3@azet.sk.Dakujem.......................
lndzwbuhqmok
(kupytgkt, 12. 6. 2022 1:16)