Mačky sú už odpradávna uctievané tvory, ktoré si zaslúžia pozornosť. Už v starovekom Egypte boli vyznávané ako božstvo, kvôli tomu, že hubili a plašili potkany a myši z obilných sýpok. Dnes sa nachádza na svete asi 37 druhov mačiek domácich. Sú chované pre svoju priateľskú povahu a niekde veria, že mačky vyhľadávajú miesta s vhodnými geopatogénnymi zónami. V týchto zónach je sústredená pozitívna energia, to znamená, že kde si mačka ľahne tam by sme mali odpočívať aj my.
Metodika práce
Najskôr som si zostavila osnovu a začala vypracovávať danú tému. Postupne som si hľadala materiál, z ktorého som čerpala a určila som body, podľa ktorých som sa pri spracovaní riadila.
Túto tému som si vybrala kvôli priateľskému vzťahu k mačkám a aby som sa dozvedela niečo nové o týchto úžasných tvoroch.
Čeľaď mačkovité (Felidae)
Mačkovité šelmy sa delia na dve hlavné skupiny a to najmä podľa veľkosti.
Do prvej skupiny patria veľké druhy ako sú tigre, leopardy a levy.
Do druhej skupiny patria pumy, rysy a mnohé druhy malých divých mačiek aj mačka domáca.
Mačka domáca (Felis silvestris domestica)
Žije v spoločnosti človeka od začiatku historického obdobia. Pravdepodobne ju zdomácnili Egypťania, keď ju používali v boji proti potkanom a myšiam v obilných skladoch. V starom Egypte boli mačky posvätnými
zvieratami.
Charakteristika mačky
Domáce mačky v mnohom pripomínajú svojich divo žijúcich
príbuzných. Sú to výborní lovci, silní a zdatní, s výborným sluchom a ostrým zrakom.
Majú zakrivené pazúry, silné čeľuste, ostré zuby a fúzy citlivé na dotyk. Mačky sú prispôsobené na lov noci. Zreničky sa rozširujú, aby vpustili dnu maximum svetla. Zrkadlovitá vrstva na pozadí oka zväčšuje intenzitu svetla. Mačky sú prirodzene zvedavé a výborne lozia a skáču. Pružná chrbtica im umožňuje širokú škálu pohybov.
Mačka môže zatiahnuť pazúry, chráni ich tak pred otupením. Každý pazúr je prerastený o kosť prsta. Zaťahuje sa pomocou väzív, ktoré naťahujú svaly. Ostré pazúriky slúžia na zabíjanie koristi a na lezenie. Mačky často škriabu pazúrikmi po stromoch alebo iných tvrdých predmetoch – brúsia si ich. Doškriabaná kôra stromu slúži aj ako označenie teritória mačky.
Správanie mačiek
Väčšina domácich mačiek síce nemusí loviť potravu avšak ich lovecké inštinkty ostali zachované. Mačky sú totiž od prírody lovci a svoju korisť chytajú tak, že sa k nej potichu prikradnú a prekvapia ju. Zovrie korisť do pazúrov a zabije ju mocným uhryznutím, najčastejšie do zadnej časti hlavy, čím jej zlomí väz. Mačky sa často hrajú so svojou korisťou, skôr ako ju zabijú. Lovia najmä v noci a to myši, malé vtáky a hmyz. Mačky trávia aspoň hodinu denne starostlivosťou o srsť, ktorú olizujú drsným jazykom. Takto ju udržujú v dobrom stave a ochladzujú sa v horúcom počasí. Macka spí v priemere až o dvojnásobok dlhšie než iné cicavce, prespí tri štvrtiny dna v krátkych intervaloch. Ich ľahký spánok je skôr driemaním, z ktorého sa môžu okamžite prebudiť. Hlbokým spánkom macka zaspí len, keď sa cíti bezpečné. Veľké citlivé uši zachytávajú aj zvuky nepočuteľné pre človeka. Mačky vyjadrujú priateľstvo alebo vlastníctvo aj pachom. Ľudí alebo predmety si označujú pachom, tak že sa o nich obtierajú hlavou a chvostom, kde majú umiestnené pachové žľazy. Ľudia tento pach necítia.
Vyľakaná mačka ustupuje, až kým ju nepriateľ nezaženie do rohu. Očami hľadá únikovú cestu a keď sa nepriateľ pohne k nej, na výstrahu môže zdvihnúť labku, prípadne ňou poškrabať. Mačky sa k ľuďom zvyčajne nesprávajú agresívne, ale keď sa cítia ohrozené nahrbia chrbát, zježia srsť a chvost držia strnulo nahor. Mačky takto vyzerajú väčšie, čo im pomáha zastrašiť nepriateľa, pri tom môžu aj vrčať a prskať. Je ideálnym domácim zvieratkom, postará sa o zábavu, je nežná a až prekvapujúco samostatná, hoci tak, ako iné domáce tvory vyžaduje starostlivú opateru. Je ideálnym spoločníkom mestských ľudí, milým priateľom najmä detí, ale aj dospelých.