Herpesvírusová infekcia psov
Herpesviróza psov je akútne vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje u novorodených šteniat náhle úhyny a u dospelých jedincov ochorenia horných dýchacích ciest, pohlavných orgánov alebo oka.
Pôvodcom ochorenia je herpesvírus psov typ 1 ( CHV -1). Vírus je infekčný len pre psovité šelmy a napáda hlavne bunky sliznice dýchacích a pohlavných orgánov, v ktorých sa rozmnožuje a následne ich poškodzuje . Vo vonkajšom prostredí je málo odolný a je citlivý na väčšinu dezinfekčných prostriedkov (bežné koncentrácie chlórových, fenolových a formaldehydových preparátov). Typické pre herpesvírusy je ich schopnosť latentnej infekcie, to znamená že vírus prežíva v organizme zvieraťa aj bez klinických príznakov a pri vplyve stresovej situácie (trauma, stres, podchladenie, iná infekcia, podávanie niektorých liekov, gravidita, pôrod atď.) môže dôjsť k reaktivácii a také zviera môže byť zdrojom infekcie pre iné zvieratá, s ktorými je v kontakte. Vírus sa vylučuje sekrétmi dýchacích ciest a pošvovými sekrétmi súk.
Šteňatá sa môžu nakaziť transplacentárne, to znamená, že sa infikujú už plody v maternici počas troch posledných týždňov gravidity. Ďalej počas pôrodu, pri prechode infikovanými pôrodnými cestami alebo neskôr oronazálne (po vdýchnutí alebo požratí) sekrétmi z pôrodných ciest. Staršie zvieratá sa obvykle nakazia oronazálnou cestou hlavne pri priamom kontakte alebo pri kontakte s infekčnými sekrétmi. Na priebeh infekcie a nakazenie má veľký vplyv vek zvieraťa. Najvnímavejšie sú novorodené šteňatá, a to z dôvodu nedostatočne vyvinutej termoregulácie, nižšej telesnej teploty ako u dospelých psov, neúplne vyvinutého imunitného systému a tak neschopnosti adekvátne odpovedať na infekciu.
U šteniat, nakazených počas gravidity alebo behom prvých dvoch týždňov po narodení, dochádza väčšinou k ich úhynu a väčšinou je postihnutý celý vrh. Ochorenie prebieha akútne a netrvá dlhšie ako 1 – 3 dni. Novorodené šteňatá môžu uhynúť náhle po pôrode bez klinických príznakov alebo majú nešpecifické príznaky celkového postihnutia ako nechutenstvo, apatia, nariekanie, prípadne výtok z očí a nosa alebo žltozelený trus. Klinický obraz herpesvírusovej infekcie však môže vyzerať aj tak, že šteňatá sa narodia plne životaschopné, no do troch dní prestanú prijímať mlieko, zostanú apatické, nehybné až stuhnuté a postupne hynú. V oblasti slabín a bruška môžu byť prítomné krvácaniny a edém, ďalej sa môžu objaviť kŕče až strata vedomia. Telesná teplota nebýva zvýšená.
Pri nakazení plodov v maternici matky môže ďalej dôjsť k odumretiu plodov a následným potratom, k narodeniu mumifikovaných plodov, k predčasnému pôrodu alebo narodeniu slabých šteniat, ktoré hynú tesne po narodení.
U šteniat starších ako 3 týždne a dospelých psov prebieha ochorenie väčšinou bez klinických príznakov alebo je sprevádzané miernymi respiračnými príznakmi ako výtok z nosa alebo očí, mierne zvýšená teplota. Ďalej sa môžu objaviť katarálne zápaly sliznice vagíny u súk a prepúcia u samcov, s prejavmi mierneho začervenania a výtoku.
Ochorenie u novorodených šteniat má tak rýchly a celkový priebeh, že jeho liečba sa nevykonáva. Preto uvažujeme len o prevencii a predchádzaní prejavom infekcie u šteniat. Na našom trhu je dostupná vakcína na vakcináciu gravidných súk. Odporúča sa vakcinovať suky prvou dávkou medzi 1. dňom ruje a 10. dňom po nakrytí a druhou dávkou 1 až 2 týždne pred pôrodom. Revakcinácia sa odporúča pri každej ďalšej gravidite. Protilátky, ktoré sa vytvoria u matky, šteňatá pasívne prijímajú už v maternici a potom pri cicaní z kolostra (prvé mlieko). Tieto prijaté protilátky chránia novorodené šteňatá pred vznikom infekcie ale ich pretrvávanie v organizme je len krátkodobé.
Ochorenie je veľmi prenosné a preto je v chove dôležitá zoohygiena, starostlivosť o suky počas gravidity a pôrodu. Dôležité je odčervenie pred pripustením, opakovaná vakcinácia proti ostatným chorobám a izolácia gravidnej suky aspoň 3 týždne pred pôrodom od ostatných psov v chove. Pôrodnicu treba dezinfikovať pred každým pôrodom a zvýšiť starostlivosť o novorodené šteňatá. Pri prevencii herpesvírusovej infekcie je zvlášť dôležité v chladnejšom období používať vyhrievané boxy, pretože vírus najlepšie prežíva pri teplote 4°C a nižšej, už pri teplote nad 37°C sa znižuje jeho infekčnosť a teplota nad 40°C ho inaktivuje úplne.
Pri podozrení na herpesvirózu vo vašom chove informujte svojho veterinára, ktorý odoberie potrebné vzorky na vyšetrenie ( krv, uhynuté plody alebo šteňatá) a po určení diagnózy Vám navrhne postup a možnosti riešenia vo vašom chove podľa individuálnych potrieb.
Proti týmto nebezpečným ochoreniam je vhodnou a jednou účinnou prevenciou vakcinácia. Na to, aby bola účinná, je dôležité dodržať niektoré pravidlá. Pes musí byť pred vakcináciou úplne zdravý, odčervený, v dobrom výživnom stave. V opačnom prípade si nedokáže vytvoriť dostatočné množstvo protilátok proti vírusom a baktériám podaným vo vakcíne. Medzi ďalšie faktory, ktoré dokážu ovplyvniť účinnosť vakcinácie, patrí transport alebo iný stres zvieraťa hneď po vakcinácii, vplyv veľkej koncentrácie zvierat na premorenie prostredia, podávanie antibiotík a iných liekov v čase vakcinácie, prípadne iné oslabenie organizmu.
Všetky tieto zásady musí chovateľ dodržať, pretože len tak sa dá vakcináciou dosiahnuť plnohodnotná ochrana organizmu proti infekciám.