Miroslav Trenka

Povolanie učiteľa nie je vôbec jednoduché. Formovať mládež v dnešnej dobe, kde rodičia veľakrát bojujú o prežite, a nie je čas na riadnu výchovu, pomáhať musia pedagógovia. Denno-denne čelia nástrahám, útokom nie len zo strany samotných žiakov, ale aj rodičov. No aj učitelia sú ľudia. Ich zdravotný stav je mnohokrát alarmujúci, mnohí bojujú s vysokým krvným tlakom, psychickou vyčerpanosťou...

Veľmi dôležitý je však prístup učiteľa k žiakovi a opačne. Vzájomná spolupráca dokáže priniesť ”blahodarné ovocie”. Nie je dobré, pokiaľ je hodina monotónna s povinnosťami žiaka, ale treba vyučovať aj zábavnou formou. Nikto nie je taký, ako vyzerá. Treba sa však vedieť individuálne priblížiť žiakom. Možno precítiť ich problémy a byť mnohokrát otvorený voči nim. Nie nadarmo má učiteľ titul. Jeho profesionalita spočíva v odosobnení súkromnej stránky svojho života. Napriek problémom, bolesti a žiaľu sa musí vedieť oddať deťom. Niekedy nie je na škodu sa s nimi porozprávať ako so svojími vlastnými deťmi. Podeliť sa o svoje zážitky a trápenia. Aj keď si možno v predchádzajúcej vete odporujem.

Mnohokrát je na hodinách defektom, že učitelia vnášajú do svojich hodín hnev, ktorý ani nevychádza z danej situácie, ale dôvodom sú ich osobné problémy. Keď sa pedagóg aj napriek titulu žiakom otvorí, ich prístup je oveľa lepší. Prečo niekedy neklesnúť na úroveň žiaka? To nie je hanba. Tu treba pochopiť, že aj učiteľ je len človek, a práve preto je totožný so žiakom. Veľakrát i samotný učiteľ robí žiacke chyby. No máloktorý si ich vie aj pripustiť. Samozrejme, všetko má svoje hranice. Ale nikdy nie je na škodu veci ísť o level nižšie, aby sme vedeli pochopiť toho druhého.

Podstata je zaujať. Prečo študenti utekajú z hodín? Je to len o nich? Myslím si, že keď sa to stane raz alebo dvakrát, tak je to ako-tak v poriadku. Ale pokiaľ sa problém opakuje niekoľkokrát za sebou, tak už chybu teba hľadať niekde inde. Pokiaľ žiak má vždy len počúvať akýsi monotónny hlas, ani si nemôže zakašľať, tak radšej odíde z hodiny. Pre nich je to nudné. Alebo, keď žiaci vidia, že samotní učitelia porušujú pravidlá, tak aj oni majú právo vyjadriť si svoj názor. Práve preto niekedy učitelia nemôžu očakávať od žiakov, že budú rešpektovať to, čo sa od nich vyžaduje.

Nie je dobré sa vyvyšovať, ale treba si niekedy priznať, že i žiak či študent môže mať pravdu. Možno, že je niekedy múdrejší. Však doba pokročila. Ani učiteľ nie je Boh, tak isto je omylný človek ako žiak. Keby som mal vykonávať funkciu učiteľa, len a len kvôli peniazom, tak radšej poviem „ďakujem, neprosím”. Toto povolanie si vyžaduje enormné množstvo lásky, pochopenia, tolerancie, ale aj filozofie. Každý učiteľ má posolstvo, nielen na úrovni teoretických vedomostí, ale im ponúknuť aj kúsok svojho ”ja”.

V súčasnosti sa mnohí čudujú a sťažujú, že akí sú tí mladí. No myslím si, že trafím do čierneho. Ale píšem, čo vidím a vnímam. Dnešným svetom hýbu najmä farebné papiere rôzneho druhu, počet núl a akési kovové krúžky. Asi viete, čo tým chcem povedať. Nie je všetko len o žiakoch, rodičoch, ale aj o učiteľoch. Dnes si máloktorý učiteľ uvedomí, aký talent môže mať v triede. A mnohých to ani nezaujíma. Alebo, možnože by aj zaujímalo, ale...

... „bez peňazí to predsa nepôjde”.

Aj učitelia si musia pripustiť, že ako sa bude vyvíjať a rozvíjať dnešná mládež, závisí hlavne od nich. Mnoho mladých si už ani neverí, že niekedy bude lepšie. Prečo? Lebo nemajú dosť sebavedomia, ani motivácie isť v živote ďalej. Popritom nosia v sebe zlato. Naozaj, nemá byť všetko o tom, že koľko dostanem zaplatené, ale aj o akomsi vnútornom pokoji a pocite, že ten žiak, žiačka sa má dobre. Učiteľ, ktorý učí len pre peniaze, formuje a ovplyvňuje mládež aj prostredníctvom politiky a núti svoje vierovyznanie, tak nech radšej neučí.

Podotýkam, všetko má svoje hranice a musí byť aj úcta, ale pokiaľ si ju nevybudujete vy sami, sama od seba nepríde!