Peky???-
Niečo o mne
Skúsim vám povedať niečo bližšie a podrobnejšie o ľuďoch , ktorých nazývame - Hooligans alebo futbaloví fanatici. Zámerne som použila tento anglický výraz, pretože slovo chuligán pochádza z ruštiny a nazývame ich tak niekedy iba preto, že nevieme nájsť iné slovo. Ale určite vás nezaujímajú omáčky okolo názvu ale to, čo skutočne toto slovo skrýva a akí sú ľudia, ktorí si takto hovoria.(Odporúčam ľudom, ktorí nemajú pojem o futbale aby tento článok ani nečítali.) Neviem presne, či môžeme hooligans zaradiť medzi sekty ale keď sekty sú vlastne skupinky ľudí, ktorí majú rovnaké názory a ideológie tak potom tam bez rozmýšľania patria. Tak teda kto sú tí hooligans, o ktorých dennodenne počujeme v športových správach? Kto sú oni keď ich tak spoločnosť odsudzuje? Ak chodievate na futbal určite viete o kom je reč. Áno presne tí, ktorí povzbudzujú celý zápas, vytvárajú atmosféru, žijú pre futbal. Pred zápasmi si nacvičujú oslavné chorály, chystajú bengalské ohňe či dymovnice, navrhujú vlajky. Medzi sebou si udržujú celkom dobré vzťahy, zajdú si na pivko ale keď nadíde deň zápasu, všetci akoby sedeli na nožoch. Telefonujú s fanúšikmi druhého tímu a dohadujú sa bitky, či už pred zápasom, po zápase alebo rovno aj aj to je vlastne úplne jedno. Najdôležitejšie je to, že sa dnes pobijú.. Pozbierajú sa do skupiniek, ktorú šéfuje jeden z najskúsenejších alebo jednoducho sa vedia dohodnúť. Biť sa môže len rovnaký počet hooligans proti rovnakému počtu z hosťujúceho tímu bez zbraní, páliek a iných pomôcok. Také sú pravidlá a porušujú sa len zriedka. Najspokojnejší chuligán je vtedy, keď zažije poriadnu “marovačku“ a druhí dostanú poriadnu príučku a ešte lepšie keď pred nimi utečú. Čoraz častejšie sa ale vytvára spolupráca medzi fanúšikmi iných klubov. Tí sa navzájom nebijú ale spolupracujú. Na zápase držia spolu, chodia si vzájomne fandiť do svojich miest a pomáhajú pri bitkách. Nazýva sa to družba. Žilina má napríklad družbu s poľským klubom ZTS Goral Zywiec. Chuligáni sa z politickej stránky delia na tri skupiny. Sú to fašistické hooligans, antifa hooligans a apolitické hooligans. Jednoznačne, najviac je apolitických chuligánov, to znamená že nevyznávajú žiadne ideológie. Majú len svoj futbal, pivo a bitky. Pravicoví chuligáni neznesú hráča čiernej pleti, často vykrikujú fašistické heslá. Takéto skupiny sú v každej krajine. No a ľavicoví chuligáni zväčša vyznávajú komunizmus a neznášajú fašistov. Na Slovensku máme zastúpenie všetkých troch skupín. Najväčším spoločným nepriateľom je polícia, ktorá sa snaží bitkám zabraňovať. Prečo to ale robia? Keď sa na to opýtate chuligána odpovie vám , , pre futbal“ Futbal je pre nich totiž celý život nevedeli by bez neho žiť. Pre svoj tím sú schopní položiť aj život. Len je veľká škoda, že táto futbalová láska prerástla až k násiliu, alkoholu a k nezmyselným bitkám. Teraz vám ukážem jeden zásadný rozdiel, ktorý si môžete všimnúť na hocijakom zápase. Divák je ten človek, ktorý sedí na tribúne a keď jeho tím dá gól, teší sa a tlieska. Fanúšik počas zápasu povzbudzuje. Ultras vytvárajú atmosféru na zápasoch a všetko, čo som už spomenula čiže= hooligans, sú to jedni z najvernejších fanúšikov. O čom je teda zápas keď sa nepovzbudzuje? V správach určite vidíte niektoré hromadné bitky, ktoré končia niekedy nešťastím. V Anglicku na futbale stretnete jednu z najznámejších skupín chuligánov- Rowdies. Prečo však najznámejších? Pretože ich poznajú policajti skoro na celom kontinente a možno aj ďalej. Na mimoriadne zápasy ako sú napríklad v lige majstrov sa dlho organizuje proti nim zabezpečenie. Tých ktorí boli už zadržaní za výtržnosti majú policajti na zozname a nepustia ich na zápas. Samozrejme, že sa vždy nepodarí všetkých nepustiťJ a dostanú sa tam. To je pre nich veľká výhra a dodáva ešte väčší adrenalín. A novinári? Hovoria, že ich neznášajú ale keď sa objavia na titulnej stránke budia rešpekt pred ostatnými a pretekajú sa vo výtržnostiach. Hooligans sú čoraz slávnejšími *.*.*.*.*.*.*.*.*.*. *.*.*.*.*. *.*.*.*.*.*Prečo to robia? Filozofia sloven− ských futbalových chuligánov vychá− dza z rovnakých premís ako všade na svete a sleduje jeden primárny cieľ. Pobiť sa s nepriateľskými fanúšikmi. Chuliganizmus je o bitkách, násilí, agresivite, rozbíjaní, demolovaní, výtržnostiach, prejavení hrubej sily. Je to svojská forma zábavy, sebarealizácie, adrenalínového športu. Presne tak to chápu hooligans, ultra− fans či členovia takzvaných tvrdých fanúšikovských jadier. , , Ide o šport iného druhu, mimo brán štadióna. Cieľ je jasný, poraziť nepriateľa. Jednoznačne, zničiť ho, vyhrať boj, " vyjadril sa v rozhlasovom vysielaní rádia Okey Tibor, v nedávnej minulosti ultrafanúšik Slovana. , , Futbal, bitka, adrenalín, " týmito tromi slovami charakterizoval v našej ankete dôvody, prečo chodí na zápasy, jeden z členov žilinských ultras Yellow−Green Fanatics, s fiktívnym menom Vývar. Kozel z toho istého zoskupenia to vidí podobne: , , Láka ma futbal, aj bitky. Kamaráti, zábava, vzrušenie." A do tretice hlas zo žilinského chuligánskeho tábora: , , Chodím aj pre futbal, ale aj sa pobiť. Vypiť si, zakričať. Je to aj o mestskej rivalite, adrenalíne, chuti pobiť sa aj iným spôsobom než bitkou." S akými pohnútkami prichádzajú na futbal fanúšikovia tvrdého jadra Spartaka Trnava? , , Na zápasy chodievame v prvom rade fandiť, povzbudiť náš klub, ale aj sa pobiť. Fans scéna je jednoducho aj o tom. Kto má lepšiu a nápaditú choreografiu, v akom počte povzbudzuje a samozrejme, kto je lepší v bitkách. Tie berieme ako šport. Ako mužstvá na trávniku, tak aj fanúšikovské tábory súperia medzi sebou, ktorý z nich je najlepší. Určite sa neznižujeme napádať starších ľudí, deti a ženy, " uviedli vo svojej odpovedi šéfovia Red−Black Warriors, ktoré združuje radikálnych fanúšikov Spartaka. Jednotlivé fanúšikovské skupiny bojujú v takzvanej bitkárskej lige, podobne ako hráči vo futbalovej. Hovoria tomu aj tretí polčas. Strety potom vyhodnocujú v diskusiách na internete a píšu o víťazstvách, remízach či prehrách. Pravidlá stretov. Väčšinou sa miesto bitiek dohaduje prostredníctvom kontaktných osôb oboch táborov. Vyberá sa zväčša miesto v dostatočnej vzdialenosti od štadióna, kde je menšia pravdepodobnosť výskytu policajtov − lúky, parky, opustené štadióny. Formy stretu môžu byť viaceré: banda na bandu (bez určenia počtu súperiacich strán), počet na počet, ferovka. Obyčajne si dohadujú stret bez zbraní, maximálne s použitím boxerov, prípadne palíc. Veľmi často sa však stáva, že niektorá zo strán (prípadne obe) porušia vopred dohodnuté pravidlá (hlavne počty sa dajú len ťažko dodržať). Vyťahujú sa zbrane, často aj najhrubšieho kalibru − nože, sekery, kladivá, kamene, dlažobné kocky, skrátka, čo príde pod ruku. Polícia s menšou či väčšou úspešnosťou dokáže na základe monitoringu vopred zistiť miesto plánovaného stretu. Chuligáni sú však schopní ho operatívne zmeniť. Tí sa držia zásady, že ak sa na mieste chystanej bitky objaví hoci aj menší počet policajtov, bitka sa ruší. Počas bitky napríklad platí pravidlo, že ak niekto je na zemi a nebojaschopný, nekope sa do neho. , , Je zakázané dokopávať, " potvrdzujú toto nepísané pravidlo samotní chuligáni. Ak sa na bojisku objaví bezvládne telo či telá, bitka sa prerušuje. , , Jedného z nás kriesia, a tak prerušujeme bitku, " píše sa v popise jednej z bitiek na chuligánskej internetovej stránke fanúšikov Slovana Bratislava. , , Nejde o to, aby vyhasol život, " dodáva jeden z nich. Pre lepšiu identifikáciu bijúcich sa skupín zvykne jedna strana používať na rozlíšenie biele pásky či bandáže na rukávoch alebo tričká. Chuligáni používajú aj rôzne triky na políciu, bitku maskujú napríklad tým, že majú pripravenú futbalovú loptu a v prípade, že sa na mieste stretu objavia policajti, zahrajú si medzi sebou futbal. Mimochodom, usporadúvajú medzi sebou aj ozajstné futbalové turnaje. Bitky však majú dozvuky aj na futbalových štadiónoch či v okolí, na uliciach, v krčmách a podobne. Chuligáni ich zaznamenávajú fotoaparátom, prípadne videokamerou. Zábery si vymieňajú, niektoré uverejňujú na svojich internetových stránkach a vo fanzinoch. Tam aj podrobne popisujú priebeh bitiek. Družby a koalície. Vytvárajú koalície a družby takmer výlučne so zahraničnými skupinami ultrafans, najmä v okolitých krajinách: Česku, Poľsku, Maďarsku a chodia si navzájom vypomáhať v bitkách. Predtým boli pokusy o priateľstvo alebo aspoň zmier aj medzi slovenskými skupinami. Tie však mali krátke trvanie, zanikli buď pre nezhody, alebo aj preto, že , , jednoducho sa už pomaly nebolo s kým biť." Zaujíma ich futbal? Väčšina z nich tvrdí, že áno a záleží im na klube, ktorému fandia. Jedným dychom však dodávajú, že im ide aj o bitky. Zdôrazňujú pritom, že sa bijú nielen za seba, ale aj za klub. Sú aj takí, pre ktorých je futbal okrajovou záležitosťou. Len malé torzo vyhlasuje, že futbal ho vôbec nezaujíma. , , Táto stránka nemá nič spoločné s futbalom (žiadne informácie o hráčoch, kluboch, výsledky, prestupy, tabuľky, vyžrebovanie...). To nás jednoducho nezaujíma, " píše sa na jednej zo stránok Tiežfanúšikov bratislavského Slovana. Tí pokračujú: , , Sme skupina vymletých, dementných primitívov, ktorým vôbec nejde o futbal, ale o násilie, brutalitu, teror, šikan a agresivitu. Svoju primitívnosť dokazu− jeme močením po námestiach a v autobusoch MHD, prevracaním áut a napádaním turistov. Svoju blbosť a debilitu dokazujeme demolovaním vlakov a štadiónov v mestách, do ktorých si chodíme vybíjať zlosť. Veď čo viac rozjasá dementné belasé srdce ako nariekajúci sedlák nad prevráteným autom, rozbitou krčmou, či zdemolovaným štadiónom. O čo nám ide: o chuligánstva na štadiónoch, o debilizmus na štadiónoch, o násilie a brutalitu na štadiónoch, o napádanie a zabíjanie tých druhých, o šikan domáceho obyvateľstva, o pornofašizmus, o terorizmus." Kto tvorí chuligánov? Vekové zloženie je rôzne, aj keď prevažujú mladí ľudia vo veku 14−28 rokov. Výnimkou však nie sú ani 10−13 ročné deti. S pribúdajúcim vekom nad tridsať rokov počet chuligánov rapídne klesá. Nebezpečným je podľa odborníkov vek zhruba medzi 12−13. rokom života. Takíto jedinci sú náchylní napodobňovať tých starších a strhnúť sa nimi. Navyše v rámci chuligánskych skupín musia rešpektovať tých starších. Vzdelanie je rôzne, od základného cez stredné až po vysokoškolské. To nám potvrdili aj samotní chuligáni. Medzi nimi sú aj ľudia z rozvrátených rodín, nezamestnaní. Človek, ktorý sa pohybuje v chuligánskom prostredí však tvrdí: , , Tých z najnižších sociálnych vrstiev je minimum." Medzi chuligánmi sú aj finančne dobre zabezpečení jednotlivci, s atraktívnym zamestnaním, napríklad podnikatelia. Pre nich je chuliganizmus koníčkom. Jednotlivé fanúšikovské skupiny či frakcie majú svojich vodcov. Podľa našich indícií práve medzi nimi sa nájde viacero finančne dobre situovaných ľudí, aj s vysokoškolským vzdelaním. 5 Chuligánske oblečenie. Typické chuligánske oblečenie tvoria džíny, značkové športové mikiny (najčastejšie Umbro, Adidas, Fila, ale aj špeciálne chuligánske ako Troublemaker, Pittbull a mnohé ďalšie: neprijateľná je napríklad , , Puma, ktorá je považovaná za černošskú značku). Nosia zväčša športovú obuv, prípadne bagandže s oceľovou špičkou. Väčšinou sú veľmi nakrátko ostrihaní, niektorí nosia bombery. Za dôležité považujú byť nenápadní. Holdujú alkoholu, prípadne iným návykovým látkam. Alkohol plní dve funkcie: uvoľňuje zábrany a tlmí bolesť pri inkasovaných úderoch. Väčšinou sa schádzajú v krčmách. Čo o nich hovoria psychológovia. Športový psychológ Tomáš Gurský vidí hlavnú príčinu chuligánskych prejavov futbalových fanúšikov najmä v tomto: , , Vychádza to z dlhodobej životnej frustrácie, nenaplnených cieľov, túžob a očakávaní určitých skupín ľudí. Zlosť na celý svet je typickým emocionálnym rozpoložením a títo ľudia hľadajú možnosti ako to odreagovať. Najčastejšie je to vybíjanie zlosti formou agresie, kde objektom môže byť buď cieľová oblasť, v ktorej sa nenaplnili očakávania, ale ešte častejšie je to náhradná oblasť, napríklad v športe. Ide o emociálne prejavy istej sociálnej skupiny ľudí, ktorá sa nevie iným, zmysluplným spôsobom realizovať." , , Vieme, že každý šport má typické publikum. V masových športoch ako futbal a hokej je dav médiom pre rôzne asociálne prejavy. To priťahuje nebezpečných asociálnych jedincov, ktorí sú v dave skrytí, ale v pravej chvíli vedia naštartovať prejavy agresivity, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre neutrálnych divákov. Bojové pomaľovanie tváre fanúšika je symbolicky prípravou na boj a prejavom identifikácie sa s bojujúcim družstvom, a súčasne zvyšuje jeho anonymnosť. To vyvoláva zmenený stav vedomia. Vyspelý športovec vie túto zmenu kontrolovať, ale divák nie. Ku slovu prichádzajú pôvodné zvieracie inštinkty, ktoré sa v agresívnej podobe prejavujú ako šarvátky, prenasledovanie, ničenie majetku. Som toho názor u, že málo pozornosti sa venuje prevencii násilia v športe v zmysle zvyšovania kultúrnosti a rámca fair−play, ale niekedy ku slovu musia prísť aj dôsledné tresty a opatrenia, " myslí si Gurský. Chuligáni sami považujú bitky za adrenalínový šport. , , Napätie, vzrušenie a zmenené stavy vedomia sú tu prítomné, ale nedá sa to porovnávať z psychologického hľadiska s bežnými druhmi adrenalínového športu. Tie vychádzajú z potreby hraničného zážitku, prekonania vlastného strachu a seba samého. Má to iné psychologické pozadie, " vraví Gurský. Podľa niektorých psychológov, ide o ľudí s nízkym sebahodnotením, prípadne o takých, ktorí sa nevedia presadiť. Každý človek sa chce istým spôsobom zviditeľniť, upozorniť na seba, čosi po sebe zanechať a ľahšou cestou, než niečo vytvoriť, je deštrukcia. Preto napríklad vandal rozbije výklad, telefónnu búdku alebo niekoho napadne. Skrátka, chcú dať o sebe vedieť. A prítomnosť policajtov, médií a verejnosti, je výbornou príležitosťou preniknúť do povedomia, verejne na seba upozorniť. Kým pre niektorých z nich sú bitky iba zábavou, u ďalších sa stávajú potrebou, drogou, nemôžu bez nich byť. Chuliganizmus je životným štýlom, filozofiou, aj keď z pohľadu bežných ľudí zvrátenou. Bitky slúžia ako prostriedok odreagovania sa od každodenných problémov a starostí, sú únikom, relaxom alebo jednoducho zahnaním nudy, (týž)dennej monotónnosti či stereotypu. Mnohí z chuligánov sa po víkendových záťahoch vracajú v pondelok na svoje pracoviská, aby žili bežným, spoločensky akceptovateľným spôsobom života.*.*.*.*.*.*.* .*.*.*.*.* .*.*.*.*.*.*.*.*.*.* .*.*.*.ULT RAS - the way of life ULTRAS nema meno, iba dobry kamosi ho ozaj poznaju. ULTRAS nema tvar, povacsinou kapucna pokryva jeho hlavu a sal jeho usta. ULTRAS sa neoblieka ako ostatni, nenasleduje modu, nema rad nove veci. Je verny a vazi si starych hodnot. Ked ide dole ulicou, aj ked nema symboly svojho muzstva, je rozpoznatelny. ULTRAS utoci, ked je napadnuty, pomaha ked je to potrebne, neprestava byt ULTRAS ked pride domov a da dole svoj milovany sal. Bojuje sedem dni v tyzdni. Skuseny ULTRAS ide prikladom tym mladsim, a mladi maju respekt k starsiemu. Mlady ULTRAS je hrdy pokial stoji vedla mazaka, uci sa kritikou starsich a je pocteny ked mu starsi poda ruku. Ked “normalni“ ludia vidia ULTRAS, nerozumeju mu, a on ani nechce byt pochopeny, nechce vysvetlovat svoje idealy. Kazdy ULTRAS je rozdielny: su taki, ktori nosia znaky svojho klubu a taki ktori nemaju tuto potrebu, su len vo svojej vlastnej skupine alebo ju tvoria individualne. ULTRAS su sice rozdielny, ale spaja ich laska k svojmu klubu, spojeni celych 90 minut na nohach stojac v dazdi, v uplnej kose, zmacani horucavou ktora ich rozpaluje zatial co spievaju najhlasnejsie ako dokazu, spojeni pocas spanku napoly ozrati vo vlaku, ktorym sa vracaju z vyjazdu na ihrisku supera, unaveni nosiac choreo cez centrum cudzieho mesta, zdielajuc flasku vodky ci borovicky, stale spojeni ked hrac zahodi rozhodujucu penaltu, spojeni jednym pohladom, jednym idealom, iba jednou jedinou mentalitou. Vsetky tieto veci nas spajaju dohromady, a zaroven oddeluju od zbytku sveta: od bojacich sa rodicov, od vrtosivych bratancov, zastrasenych skolskych a zamestnaneckych spolkov a od netolerantnych ucitelov ci sefov. ULTRAS vystupuju do popredia, idu nebojacne vpred, prekvapeneho ti odstrania usmev na tvari sotva si to uvedomis. ULTRAS je ta ruka ktora ta vtiahne do iduceho vlaku. ULTRAS nie je bezdovodny vandalizmus a nasilie, je to neustala obrana jedneho sposobu zivota, zivota ktory spadol do sraciek, kvoli socialnym problemov, hlupej televizie, zlodejskym politikom ale najviac zo vsetkeho kvoli NESPRAVODLIVEJ REPRESII. Byt ULTRAS je toto aj ovela viac, - priatelstvo, emocie, radost a pasia ktora sa neda opisat slovami ludom ktori ani vlastne pochopit nechcu. Taki co radsej rychlo odvratia zrak a ziju dalej vo svojich nudnych zivotoch, vo svojich sklenenych klietkach, ludia co nikdy nebudu mat odvahu rozbit toto okno a vstupit do nasho sveta.