Ži Svoj Sen-Extra diel-Epilóg Jul
Keď sa poberú všetky faninky preč, chalani sa vyhovoria na niečo zabudnuté v aute. Bez slova kývnem hlavou a neprítomne lížem nimi kúpenú zmrzlinu. Možno sa veľa ľudí z Vás pýta, prečo práve Nick. Prečo som ho tak veľmi obdivovala ešte pred tým ako sme sa spoznali? Tak ja Vám poviem prečo! Nick má cukrovku. Aj ja mám cukrovku. Obom nám osud nadelil toto ťažké bremeno, ktoré musíme niesť pozbytok svojho života. Nechcem sa sťažovať. Vlastne, niekedy si myslím, že mi to aj vyhovuje. Len kebyže viem, že sa mi určite nič nemôže stať. Totiž vždy tu je riziko, na ktoré ja nikdy nemyslím. Koľko krát som si dávala otázku: „Prečo ja?“ keď ma v škôlke, alebo v škole vylučovali z kolektívu. Ako keby som mala nejakú choleru. Nikdy som si na ňu nevedela odpovedať. Ale teraz, keď som spoznala Nicka, už odpoveď poznám. „A prečo nie ja?“ Vlastne každý jeden človek na svete nesie za toho druhého niečo. Ja nesiem cukrovku možno za nejaké černošské dievčatko, ktoré umiera hladom. Nesiem, poslušne. A predsa som bezmocná, pretože neviem zariadiť to, aby bolo o ňu postarané. Neviem jej zabezpečiť prísun jedla a vody. Teraz niekde leží a skúca sa od bolesti. Iba pri Nickovi mi vlastne prišlo, že ona nesie ten hlad zase za mňa. Že si vzájomne pomáhame. A aj keď ona z tohoto sveta odíde skôr, aj tak sa tam hore raz stretneme. Možno Vám tieto moje myšlienky prídu úplne vymetené, ale dáva to zmysel. Skrátka, Nick mi vysvetlil, že každí sme si rovní. Bez ohľadu nato, akou chorobou trpíme, kde bývame, ako sa obliekame. Ale jediné čo je rozdielne medzi normálnym človekom a človekom s chorobou, v našom prípade s cukrovkou je to, že tento kolobeh sveta pochopí až keď je neskoro. A aj keď vraví, si silný, zvládneš to, nevie si predstaviť ako sa vtedy ten človek cíti. A načo myslí. Myslí vtedy na svojho „kolegu“ z „práce“(života), ako sa má, či ešte dýcha. Preto mám Nicka teraz tak bezvýhradne rada. Mám ho však veľmi rada aj preto, že je tichý. Mnohí z vás si možno myslia o Nickovi, keď ho vidia na fotkách, och ten je ale sexy. Neviem či je to jeho pravý úmysel (doposiaľ sa mi s tým nezdôveril) ale v skutočnosti je nehorázne tichý. Vie sa aj odviazať, ale to sa stáva málokedy. Skrátka mu stačí pár blízkych ľudí s ktorými hodí reč a je spokojný. Aj ja som tichá. Ale skôr taká, že kedy chcem. To je rozdiel našej tichosti. On je tichý stále, bez ohľadu nato či je doma medzi rodinou, alebo na tlačovke pred novinármi. Nikdy nepotrebuje mať posledné slovo, a vlastne ani prvé. No ja svoju tichosť ovládam. V škole, som skrátka iná. Nepotrebujem sa zapájať do každej debaty, ani sedieť pri lavici toho najväčšieho fešáka v triede. Skrátka, stačí mi svoje miesto, kde ticho sedím, počúvam piesne, alebo si len ticho čarbem na papier moje myšlienkové výplody. Vystačím si aj sama. Ale pri Nickovi som zistila, že si veru sama nevystačím. Vraví, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú od nás sebavedomejší a ktorí sa ozvú skôr. Ale vieme si predstaviť niečo také, že chceme získať miesto v školskom časopise a niekto sebavedomejší a hlučnejší sa ozve, a naše sny zmetie zo stola. Vtedy musíme byť sami sebou. Aj keď tichými samotármi ale v tej chvíli silnými samotármi, ktorí si vedia presadiť svoj názor. Tak aj toto som sa od Nicka dozvedela. Za ďalšie. Nicka som pravdupovediac vždy „žrala“ skôr iba z tej výzorovej stránky. Ale teraz viem, že rád pomáha. Aj ja rada pomáham, aj keď to niekedy nie je vidieť (že mami). Ale keď som Nicka videla, ako za ním do hotela chodia malé detičky s curkovkou, a ako sa k nim skláňal a hladkal ich po jemných vlaskoch, podával im ruku, v ktorej držal Bayer. Bolo vidieť, že tie detičky sa tomu potešili viac ako hračke. Osud ich naučil tešiť sa z vecí, ktoré sú pre ne ozaj dôležité. A ja som videla, ako sa Nick teší s nimi. Bol taký úžasný. Keď som Nicka nepoznala, vravela som vždy. To je ten môj nazaujímavejší a najtalentovanejší Jonas na svete s prstienkami na hlave a úžastnými očami. No neskôr, keď som čítala na jeho fan stránke, zákl. fakty o ňom, ževraj povedal, že nemá rád, keď ho ľudia poznajú len podľa vlasov a hovoria: „Tak to je ten kučeravý z JB“. Spočiatku som to nechápala, veď môže byť na také úžasné háro hrdý (kebyže mne sa s vlasmi dajú robiť také zázraky), ale teraz to už chápem. Jeho boží výzor sa nedá porovnať z jeho o milión krát krajšou, božskou charizmou. Je to skrátka človek s veľkým Č. A aj keď je ešte mladí, je vyspelejší ako ktorýkoľvek 25 ročný muž. Sice v sebe má ešte črty chlapca, vždy vie, kedy ich má použiť. (a na koho). Prečo Nicka mám tak rada? Miluje gitary rovnako ako ja. U nás, na Slovesku si nikto príliš muziky nevšíma. Sú tu len počítače, mobily, TV. Raz v škole som narazila do jedného o rok staršieho chalana. Na jednom pleci som mala moju (objemnú) gitarovú lásku, a na druhom som si pridŕžala elekrickú. Len na mňa škaredo zagánil a vynadal mi, či som slepá. Ja som do Nicka narazila s gitarou. On sa iba krásne usmial a pomohol mi s ňou. Nick ako jediný z Jonasovcov si oblečie k obleku číňanky. Pochopte číňanky. Milujem číňanky, nosím ich asi celý svoj život. Je skrátka tak cool. Jediný z nich sa na koncerte najčastejšie dotýka faniniek. Chce si ich užiť, miluje ich. Jediný si na koncert dá košeľu s kravatou a so sakom. Na KONCERT! Takýmto oblečením opovrhne každý druhý muž keď ide do práce. Je skrátka elegán. Povedzte, ktorý chalan by začínal hrať na bubny od svojich 2 rokov? Jedine Nick. (viď. 3. časť JONAS). Keď som tu teraz vymenovala veľa dôvodov prečo Nicka tak obdivujem a mám rada, asi by ste radi vedeli, prečo má on rád mňa. Vlastne ani neviem.
Nie som stelestením krásy, ani modelkovského vzhľadu. Nemám 16, ale štrnásť. Oproti nemu som decko(ako píšu v každom časopise). No jemu to vôbec neprekáža. Nežijem v Amerike ako on, no jemu to neprekáža. Nie som skrátka taká dokonalá ako on, no jemu to neprekáža. Vraví, že som sama sebou a to je na tom to najlepšie. Nevadí mu, keď ho všetci pristavujú a pýtajú sa, kde nechal to dievčatko. Skrátka si ma obháji. Nechápem ho. Môže mať predsa 100-krát lepšie dievča ako som ja. Môže to byť krásna, 16-ročná Američanka, ktorá býva
•Toto je extra diel, nerátajte ho ako pokračovanie. Je to len epilóg JuL, teda príbeh z jej pohľadu. Sú to len také moje myšlienky, ktoré som napísala ešte dávno pred celou FF-len nedávno som to trochu upravila. Môžete inak odpovedať na tú otázku či to vydrží...
•Vyjadrite sa do komentárov, prosím prečítajte si to vážne celé(viem, že je to dlhé), ale chcem vedieť názor.
•NEKOPÍROVAŤ!NEKOPÍROVAŤ!
Komentáre
Prehľad komentárov
fuha ceôe FF je super strasme sa mi to paci...ty by si mala byt urcite spisovatelkou...a dufam ze este napses nejaky pribeh bolo by to fakt supeeeer :D
sašiQ
(sašiQ, 15. 5. 2009 20:43)Nudnéé ????? Toto je úžasné !!! Nechápem ako to niekomu môže pripadať "nudné" .... Ts. Ts. Ts .. je to super !!!
no......
(nolee123, 15. 5. 2009 16:58)je to trochu dlhé a trochu som sa pri tom nudila ale veľmi pekné
cool!mne sa to veľmi páči.!
(AliQ, 15. 5. 2009 16:44)
je to dlhé,ale nie až na toľko aby to nedokázal niekto prečítať;)
Asi v tomto príbehu to vydrží však,to aj tak Jul napíše tak aby to skončilo dobre,však žiadny príbeh nekončí zle.;) a inak to bolo úžastné:)
sašiQ
(sašiQ, 15. 5. 2009 13:47)Je to super !!!!!!!!!!!!!!!! No ja by som bola rada keby to vydržalo ale v normálnom živote by to asi nevydržalo ......
je to uuuuzasne
(Danuška, 18. 5. 2009 20:49)