Definície jednotlivých kategórií
Násilie v rodine
Násilie v rodine sa považuje za závažnú formu násilia voči ženám v mnohých, ak nie vo všetkých krajinách sveta. Je charakteristické tým, že sa opakuje situácia, kedy agresor spácha na žene násilie, následne prosí o odpustenie a zľahčuje situáciu, opäť stúpa napätie a nasleduje výbuch násilia a znova prosba o odpustenie.
Útočníkom na ženu je v prevažnej väčšine manžel, alebo bývalý manžel, resp. partner
a obeťou žena (95 - 99 % prípadov). Iba v malom počte prípadov násilia (1 - 5% z celkového počtu prípadov) sú útočníčkami ženy [1].
Ženy sú vystavené väčšiemu riziku násilia doma než kdekoľvek inde. Už štúdia z roku 1987 o viac ako 2000 prípadoch ublíženia na tele, zaregistrovaných v priebehu piatich mesiacov ženskou policajnou stanicou v Sao Paule, odhalila, že viac ako 70% všetkých ohlásených prípadov násilia spáchaného na ženách sa stalo doma. V prevažnej väčšine prípadov bol násilníkom manžel alebo milenec. K ťažkému ublíženiu na tele došlo u 40% prípadov [6].
UNICEF považuje násilie páchané na ženách za rodovú diskrimináciu a za porušovanie práv žien. DN, tak ako je definované pre potreby publikácie UNICEF, má nasledujúce podoby:- fyzické násilie
- psychické násilie
- ekonomické násilie
- sexuálne zneužívanie
- akt nečinnosti
Tabuľka 2: Charakteristiky jednotlivých druhov násilia.
(Zdroj: Študijný materiál vypracovaný pre Svetovú banku organizáciou
Unicef)
druh násilia |
charakteristika |
fyzické násilie |
Zahŕňa fackovanie, bitie, vykrúcanie ramien, bodanie, škrtenie, popálenie, dusenie, kopanie, vyhrážanie sa predmetmi, či zbraňami a vražda. Medzi fyzické násilie patria aj tradičné praktiky ubližujúce ženám ako napríklad obriezka a zdedenie ženy – zvyk odovzdania vdovy a jej majetku bratovi jej zosnulého manžela |
Sexuálne zneužívanie |
Ide o sex vynútený hrozbami, zastrašovaním alebo fyzickou silou, vynútenie neželaného sexuálneho aktu, alebo nútenie k sexuálnemu aktu s druhými |
Psychické násilie |
Je to správanie, ktorého účelom je zastrašiť alebo prenasledovať. Tento druh násilia sa prejavuje vo forme hrozieb opustenia alebo týrania, domáceho väznenia, neustálym dohľadom, hrozbami odobrať právo opatrovať deti, hrozbami ničenia predmetov, izoláciou, verbálnym útočením a neustálym ponižovaním. |
Ekonomické násilie |
Prejavuje sa odmietnutím poskytnúť prostriedky, finančné príspevky, jedlo alebo základné potreby, kontrolovaním prístupu zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu a pod. |
Akt nečinnosti |
Chápe sa ako forma násilia voči ženám a dievčatám. Rodové predsudky diskriminujúce ženy prostredníctvom nedostatočnej obživy, vzdelania a prístupu k zdravotnej starostlivosti sa zaraďujú k prípadom porušovania práv žien. Je potrebné poznamenať, že kategórie násilia sa navzájom nevylučujú, napriek tomu, že sú vymenované jednotlivo. V skutočnosti sa často vyskytujú súčasne. |
Definície DN alebo násilia v rodine sa v jurisdikciách jednotlivých krajín od seba líšia. V niektorých krajinách sa DN týka iba nukleárnej rodinnej jednotky. V iných štátoch násilie v rodine môže zahŕňať široké definície situácií, napríklad i bývalých partnerov, osoby, ktoré majú spolu dieťa, širších rodinných príslušníkov alebo osoby bez príbuzného stavu žijúce v spoločnej domácnosti. Niektoré krajiny do definície DN začali zahŕňať aj násilie v spolužití osôb rovnakého pohlavia [16].
Znásilnenie a iné formy nedobrovoľného sexuálneho kontaktu v rámci manželstva
Častým prejavom DN je znásilnenie v rámci manželstva alebo iné formy nedobrovoľného sexuálneho kontaktu v rámci rodiny. V slovenskom trestnom zákone sú v tejto súvislosti charakterizované pojmy „znásilnenie“ a „sexuálne násilie“(viac na str. 14 a 18). Násilníci často zostávajú nepotrestaní, pretože ženy väčšinou sexuálne násilie v rámci manželstva neohlasujú.
Vyhrážanie sa
Vyhrážanie sa najčastejšie odohráva medzi rodinnými príslušníkmi, alebo medzi osobami, ktoré sa navzájom poznajú. Je pokusom zastrašiť obeť a často predchádza násiliu. Všeobecne sa vníma ako typ správania sa, ktorého dôsledkom je strach obete o svoju bezpečnosť alebo o bezpečnosť svojich blízkych.
Tento pojem zahŕňa i opakované prenasledovanie, verbálne obťažovanie, číhanie a sledovanie alebo ohrozujúce správanie [16].
Týranie
Týranie zahŕňa v Trestnom zákone SR fyzické alebo psychické utrpenie spôsobené:
Ø bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,neustálym sledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
Ø bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
Ø nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na zdravotný stav alebo spôsobilosť poškodiť zdravie,
Ø vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť zdravie,
Ø neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku,ktorý má právo užívať.
Tradičné praktiky
Tradičné praktiky sú v niektorých spoločnostiach ešte stále bežné. Ich súčasťou je fyzické alebo duševné násilie voči ženám a deťom ženského pohlavia.
Tieto praktiky zahŕňajú mutiláciu ženských genitálií, iniciačné ceremónie alebo vdovské rituály ako zväzovanie, spôsobovanie rôznych poranení, popálenín, upaľovanie, tetovanie, ako aj cielené diskriminačné zaobchádzanie – selektívne kŕmenie a starostlivosť o deti mužského pohlavia, selektívne aborty plodov ženského pohlavia, vraždenie novorodencov ženského pohlavia, praktiky na vyšetrenie a následné potvrdenie panenstva a pod. [16].
Niektoré praktiky majú kultúrne alebo náboženské korene. Ich prehodnotenie si preto vyžaduje citlivý prístup. Avšak je dôležité poznamenať, že Deklarácia OSN o eliminácii násilia voči ženám vyzýva štáty k tomu, aby odsúdili násilie voči ženám bez toho, aby sa odvolávali na zvyky, tradície alebo religiózne ohľady v snahe vyhnúť sa ich záväzkom [16].
Keďže mutilácia ženských genitálií a iné tradičné praktiky sú v mnohých spoločnostiach veľmi citlivými témami, mnohé organizácie sa popri presadzovaní legislatívnych regulácii snažia o vzdelávanie a zvyšovanie uvedomelosti verejnosti. Interafrická komisia v Addis Abebe a Ženeve sa prioritne zameriava na zdravotné a vzdelávcie programy a stratégie. Medzi dôležité predpoklady úspešnosti týchto kampaní patrí účasť náboženských a komunitných vodcov, ako aj prominentných žien z komunity [16].
Násilie v komunite
Násilie v komunite zahŕňa znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne obťažovanie a násilie s komerčným pozadím ako obchodovanie so ženami, detskú prostitúciu, využívanie práce, pornografiu a pod.
Znásilnenie a sexuálne násilie
Medzi týmito termínmi v niektorých krajinách neexistuje právna definícia rozdielu. Majú len odstupňovaný systém v definovaní vystihujúci variabilitu sexuálneho násilia vrátane znásilnenia. Tresty rastú v závislosti od závažnosti činu, kým závažnosť činu je posudzovaná podľa druhu násilia alebo iných spôsobov použitých na vynútenie submisivity obete k nedobrovoľnému sexuálnemu aktu [16]. V legislatíve SR sa rozlišuje medzi týmito pojmami. V trestnom zákone je znásilnenie definované ako donútenie ženy k súloži násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitie bezbrannosti ženy na takýto čin. Sexuálne násilie je donútenie k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym praktikám alebo zneužitie bezbrannosti na takýto čin [19].
V tabuľke 3 sú vymenované niektoré sporné body v oblasti znásilnenia a sexuálneho násilia.
Tabuľka 3: Niektoré sporné body v oblasti znásilnenia a sexuálneho násilia
(Zdroj: Stratégie eliminácie násilia voči ženám – manuál OSN)
Ø so sexuálnym násilím sa zaobchádza ako so zločinom voči morálke (vo všeobecnosti je považovaný za menej vážny) namiesto toho, aby bolo posudzované ako zločin agresie |
Ø problémy s definíciou znásilnenia, v niektorých krajinách bol zákon o znásilnení nahradený „sexuálnym násilím“ bez toho, aby legislatíva poskytovala akúkoľvek definíciu, ponechávajúc rozvíjanie zvykového práva súdnictvu) |
Ø definície špecifické vzhľadom na pohlavie, ktoré nezahŕňajú znásilnenie akejkoľvek osoby akoukoľvek osobou |
Ø použitie sily alebo násilia ako nutnej súčasti trestného činu |
Ø definícia súhlasu a stanovenia toho, kto má niesť bremeno rozhodnutia |
Ø odstupňovaná definícia sexuálneho násilia, ktorá eskaluje v závislosti od použitia sily a spôsobenej telesnej ujmy, čo vedie k obavám, že sexuálne násilie bez použitia zbraní a bitky môže byť považované za menej závažný čin |
Jednotlivé krajiny sa líšia aj v definíciách podstaty aktu znásilnenia. Definíciu znásilnenia, ktorá bola tradične limitovaná na penetráciu vagíny penisom, mnohé krajiny rozšírili napríklad tak, že do definície zahrnuli aj análne a orálne sexuálne akty. Niektoré krajiny zahrnuli do definície aj vsúvanie predmetov do špecificky menovaných telesných otvorov. Tieto definície zahŕňajú skôr násilné a degradujúce aspekty znásilnenia, než jeho sexuálnu podstatu [16].
Obete majú z viacerých dôvodov strach nahlásiť znásilnenie, napríklad sa obávajú, že ich násilník fyzicky napadne. Navyše ak znásilnená žena má alebo v minulosti mala sexuálny vzťah s obvineným, je to ešte omnoho ťažšie. Problémy s dokazovaním znásilnenia vyplývajú i zo skutočnosti, že žena nevyjadrila nesúhlas, čo mohlo vyplývať napríklad zo šoku alebo strachu.
Sexuálne obťažovanie
Sexuálne obťažovanie je nevítaná sexuálna pozornosť, ktorá je obeti nepríjemná, ohrozuje ju alebo ju uráža.
Vo väčšine krajín, tak ako i v SR, sa stáva trestným činom, až keď sa dostane do formy aktov násilia ako znásilnenie, sexuálne násilie, nedôstojné napadnutie (napr. exhibicionizmus) a útok [16].
K sexuálnemu obťažovaniu často dochádza na pracovisku, kde je žena vystavená obťažovaniu zo strany nadriadeného. Problémom je, že ak sa žena obáva o svoje pracovné miesto, násilník nielen nebude potrestaný, ale dokonca sa o obťažovaní ani nikto nedozvie.
Obchodovanie so ženami a nútená prostitúcia
Podľa Trestného poriadku je obchodovanie so ženami zlákanie, prepravenie, prechovávanie, odovzdanie alebo prevzatie ženy na účely vlastného obohatenia. Pritom nie je dôležité, či poskytla súhlas, alebo obchodovanie s ňou bolo uskutočnené s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia či inej ťažkej ujmy na zdraví alebo zneužitím svojho postavenia alebo bezbrannosti. Ženy, ktoré sú predávané za účelom prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či služby, otroctva, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania [19]. Obchod s „bielym mäsom“ je pretrvávajúcim problémom v Európe a strednej Ázii.
Často existuje súvislosť prostitúcie s medzinárodne organizovanými kriminálnymi skupinami.
Program OSN pre riešenie obchodovania s osobami a využívania prostitúcie iných odporúča, aby zločin obchodovania s ľuďmi bol definovaný spôsobom, ktorý by pokrýval všetky formy ilegálneho obchodovania s cieľom sexuálnej alebo ekonomickej exploatácie, ako sú prostitúcia, sexturizmus, nútená práca v domácnosti, falošné manželstvá a nelegálne zamestnávanie [16].
Osobitná správa OSN o násilí voči ženám navrhla definíciu obchodovania so ženami. Zahŕňa elementy nátlaku, podvodu a zneužitia autority. Podľa nej je osoba vinná z obchodovania so ženami, ak donúti niekoho k prostitúcii násilím alebo pod hrozbou násilia. Pritom využije svoje dominantné postavenie, vychádzajúce z existujúceho vzťahu, prekrúca skutočnosti alebo podnikne čokoľvek, o čom vie alebo musí predpokladať, že danú osobu privedie k prostitúcii [16].
Pornografia
Pornografia je chápaná v trestnom zákone SR ako prejav neúcty k človeku. Rozumie sa ňou zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
Podľa tohto zákona môžu byť potrestané osoby, ktoré vyrábajú, kupujú, dovážajú alebo si inak zadovažujú a následne predávajú, požičiavajú alebo inak uvádzajú do obehu, rozširujjú, robia verejne prístupnými alebo zverejňujú pornografiu [19].
Taktiež môžu byť potrestané osoby, ktoré na účely pornografie zneužijú osoby mladšie ako 18 rokov. Pornografia je úzko spojená s obchodovaním so ženami. V súčasnosti pornografia šírená najmä prostredníctvom internetu.
Násilie páchané štátom
V mnohých krajinách tento druh násilia nie je súčasťou štátnej politiky, alebo nie je štátom podporované, skôr je spôsobené činnosťou individuálnych osôb jednajúcich samostatne alebo v presvedčení, že za daných okolností je málo pravdepodobné, že budú za svoje činy potrestaní. Avšak participácia autority štátu, i keď len na úrovni udržiavania podmienok nepriamo umožňujúcich také skutky viedla k tomu, že Osobitný spravodajca OSN, spolu s inými, zachoval túto kategóriu násilia voči ženám ako platnú klasifikáciu pre analýzu [16].
Väčšina krajín má právne nariadenia týkajúce sa ochrany žien vo väzbe, v ozbrojených konfliktoch a na úteku. V slovenskej legislatíve je zvýšená trestná sadzba pri znásilnení vykonanom na žene vo väzbe. Pozornosť je venovaná i utečencom.
Ženy vo väzbe
V rámci OSN existuje niekoľko smerníc pre vytvorenie legislatív krajín, rešpektujúcich potrebu ochrany žien vo väzbe. Tie reflektujú podriadenosť väznených osôb autorite väzenského personálu a kladú na štátne autority zvláštnu zodpovednosť za sledovanie a prevenciu možného zneužívania so zdôraznením faktu, že osobám vo väzbe je odobratá možnosť nesúhlasu s formami, akými je s ňou zaobchádzané [16].
Medzi relevantné dokumenty OSN patria:
Ø Dohovor OSN proti mučeniu a iným formám krutého, neľudského alebo degradujúceho zaobchádzania alebo trestania,
Ø Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami,
Ø Základné princípy zaobchádzania s väzňami,
Ø Kódex správania osôb dohliadajúcich na uplatňovanie zákonov,
Ø Základné princípy používania moci a zbraní osobami dohliadajúcimi na uplatňovanie zákonov [16].
Ženy v ozbrojených konfliktoch
Život ľudí v mnohých krajinách poznamenáva ozbrojený konflikt, politické násilie, chudoba a sociálna nerovnosť. Ženy sa takmer denne ocitajú v situáciách, kedy im hrozí, že bude na nich spáchaná nejaká forma násilia, keďže sú fyzicky slabšie než muži a teda majú i menšiu šancu sa im ubrániť. Táto skutočnosť je často využívaná vojakmi znepriatelenej strany.
Organizácia Amnesty International2 vyzvala Japonsko, aby vyplatilo odškodné ženám, ktoré počas 2. svetovej vojny museli poskytovať vojakom japonských okupačných síl sexuálne služby. Ide približne o 200 000 žien z Kórey, Filipín, Taiwanu a ďalších častí Ázie. Mnohé boli mladšie než 20 rokov, niektoré mali dokonca len 12. Japonská armáda ich eufemisticky volala "ženy-utešiteľky"... [4].
V Angole bolo počas 27 rokov trvajúceho konfliktu veľa dievčat násilne „oddaných“ za bojovníkov oboch znepriatelených strán. Počas genocídy v Rwande v roku 1994 bolo znásilnených 250 000 až 500 000 žien. Výskumná skupina Európskeho spoločenstva odhaduje, že v Bosne bolo od začiatku bojov v apríli 1992 po uverejnenie článku v Post v roku 1993 znásilnených viac ako 20 000 moslimských žien. Mnohé z nich boli zavreté v „znásilňovacích táboroch“, kde boli opakovane znásilňované a nútené proti svojej vôli rodiť srbské deti [16].
Znásilňovanie počas vojny nie je ničím novým a tieto „zverstvá“ sa nevyskytujú iba v rozvojových krajinách.
Následkom situácie v bývalej Juhoslávii a Rwande bolo medzinárodné humanitárne právo rozšírené o riešenie znásilnení v rámci situácií ozbrojených konfliktov, a to vytvorením súdnych tribunálov pre vojnové zločiny. Zriaďovacie štatúty tribunálov sú kontextuálne aplikovateľné len v rámci danej krajiny. Ich dôležitosť spočíva v tom, že uznávajú znásilnenia ako trestný čin vojnového zločinu, zločinu proti ľudskosti, formu mučenia, a tiež že umožňujú ich trestanie aj v rámci prepojenia s genocídou. Medzinárodný súdny tribunál pre Rwandu definoval znásilnenie a sexuálne násilie v medziach mezinárodného zákona. Znásilnenie je „fyzickou inváziou sexuálneho pôvodu, za okolností výskytu násilia.“ [16, s. 19]. Za sexuálne násilie, do kategórie ktorého patrí aj znásilnenie, je považovaný „akýkoľvek čin sexuálneho pôvodu, ktorému je podrobená osoba násilím“ [16, s. 19]. Medzinárodný súdny tribunál OSN pre Rwandu vyhlásil skutky sexuálneho násilia za súčasť genocídy. Bolo tiež navrhnuté, aby ochrana žien počas ozbrojeného konfliktu bola aplikovateľná aj na situácie počas občianskych nepokojov, sektárskeho násilia, extrémnych situácii komunitných nepokojov, situácií násilného udržiavania mieru a davového násilia [16].
Ženy v situácii utečencov
Mnoho ľudí už bolo nútených opustiť svoj domov, rodinu, priateľov a rodnú krajinu z vážnych dôvodov vyplývajúcich zo situácie v krajine. Často je príčinou odchodu vojnový stav a s ním spôsobené ohrozenie obyvateľstva. No človek sa môže stať utečencom i bez opustenia hraníc krajiny pôvodu – ako je to v prípade bezdomovcov, ktorí môžu byť obeťami rôznych útokov bez poskytnutia ochrany štátom. Ženy a deti majú potrebu špeciálnej ochrany, ktorá vyplýva z ich pohlavia na ochranu pred násilím.
Utečenci potrebujú ochranu pred násilným návratom do krajiny ich pôvodu, bezpečnosť pred ozbrojenými útokmi, ochranu pred nespravodlivým a bezdôvodne predlžovaným väznením, legálny status umožňujúci prístup k adekvátnym sociálnym a ekonomickým právam a k základným potrebám. Preto vysoký komisár OSN pre utečencov vytvoril Smernicu pre ochranu utečenkýň a Smernicu pre prevenciu a zaobchádzanie so sexuálnym násilím voči utečencom [16].
2 Amnesty international je nezávislé celosvetové hnutie, ktoré hrá špecifickú rolu v medzinárodnej ochrane ľudských práv. Hnutie sa sústreďuje na prepustenie väzňov svedomia, ktorí sú väznení za svoje názory, farbu pleti, pohlavie, etnický pôvod, jazyk či náboženstvo, a ktorí vo svojej činnosti nepoužívali násilie ani sa pre používanie násilia nevyslovovali. Hnutie sa stavia proti trestu smrti, proti mučeniu a proti používaniu iných krutých, neľudských či ponižujúcich spôsobov zaobchádzania alebo trestov bez výnimky.