BANKOVÁ SÚSTAVA
Charakteristika a členenie bankovej sústavy
Banková sústava – patrí do nevýrobnej sféry národného hospodárstva. Vo vyspelých ekonomikách je dvojstupňová:
1. stupeň – emisná banka – nazýva sa aj centrálna banka , banka bánk, banka štátu, ceduľová banka, ústredná banka. Jej cieľom nie je dosahovať zisk. Jej úlohou je :
a. zabezpečiť stabilitu meny
b. vydávať bankovky a mince
c. riadiť peňažný obeh
d. koordinovať platobný styk a zúčtovanie bánk
e. vykonávať dozor nad bankovými činnosťami. Okrem toho:
· vykonáva funkciu pokladnice štátneho rozpočtu
· zabezpečuje emisiu štátnych cenných papierov
· riadi medzinárodný platobný styk
· riadi devízové hospodárstvo štátu
· zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciách
· koordinuje rozvoj informačného systému bánk
2. stupeň – obchodné /komerčné/ banky – ich cieľom je dosiahnuť maximálny zisk. Ich základnou úlohou je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Vo vzťahu ku svojim klientom vystupujú vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Členenie obchodných bánk
1) podľa rozsahu vykonávanej obchodnej činnosti:
a. univerzálne – vykonávajú všetky druhy bankových operácií. Väčšina našich bánk
b. špecializované – zameriavajú sa iba na určitý okruh bankových operácií. Patria sem:
· akceptačné banky – akceptujú /prijímajú/ od svojich klientov zmenky na poskytnutý úver
· depozitné banky – špecializujú sa na vkladové operácie a na poskytovanie krátkodobých úverov
· devízové banky – vykonávajú devízové operácie
· hypotekárne banky – poskytujú dlhodobé úvery zaručené nehnuteľnosťou
· investičné banky – sú zamerané na financovanie investícií
· komunálne banky – bankové služby poskytujú orgánom miestnych samospráv /miest, obcí/
· záručné banky – špecializujú sa na poskytovanie bankových záruk pre vybraných klientov
2) podľa vlastníctva:
a. štátne
b. súkromné
c. kombinované /podiel štátu + súkromných osôb/
3) podľa právnej formy – u nás iba akciové spoločnosti
Banková sústava v Slovenskej republike
Vývoj bankovej sústavy
Do roku 1989 bola v našej republike jednostupňová centralizovaná banková sústava . V súčasnosti je naša banková sústava dvojstupňová. Transformácia bankovej sústavy z centralizovanej na bankovú sústavu trhovej ekonomiky mala 3 etapy:
1. etapa – od 1. 1. 1990 do 31. 1. 1992 – dochádza k formálnemu rozdeleniu jednostupňovej BS na dvojstupňovú. Úlohu centrálnej banky začala plniť Štátna banka československá /ŠBČS/.
2. etapa - od 1. 2. 1992 do 31. 12. 1992 – nadobudli účinnosť 2 zákony: Zákon č. 21/1992 Zb. – o bankách – vymedzil postavenie a činnosť obchodných bánk /na našom území sa povolila činnosť pobočkám zahraničných bánk a mohla sa začať čiastočná privatizácia domácich bánk/, a Zákon č. 22/1992 Zb. – o ŠBČS – vymedzil postavenie a činnosť centrálnej banky
3. etapa – od 1. 1. 1993 až doteraz - vznikom samostatnej Slovenskej republiky zanikla ŠBČS a v každom štáte vznikli samostatné banky: V ČR to boli Česká národní banka a Komerční banka, v SR to boli NBS a Všeobecná úverová banka
Národná banka Slovenska /NBS/
Charakteristika:
- je centrálnou bankou SR
- jej hlavnou úlohou je zabezpečiť stabilitu meny
- hoci je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, nezapisuje sa do OR
- hoci pri spravovaní svojho majetku vystupuje ako podnikateľ, jej cieľom nie je dosahovať zisk
- pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov má postavenie ako ministerstvá a iné orgány štátnej správy
- okrem ústredia má ešte 9 expozitúr
Orgány NBS
banková rada – najvyšší riadiaci orgán. Členstvo v bankovej rade je 5 - ročné. Člen bankovej rady nemôže byť poslancom NR, vo vláde .... Bankovú radu tvorí 11 členov /z nich najviac 3 nemusia byť v pracovnom pomere k NBS /:
· guvernér – vymenúva a odvoláva ho prezident na návrh vlády a po schválení národnou radou
· 2 viceguvernéri – vymenúva a odvoláva ich prezident na návrh vlády a po schválení národnou radou
· 2 vrchní riaditelia – vymenúva a odvoláva ich vláda na návrh guvernéra NBS
· ďalší členovia – vymenúva a odvoláva ich vláda na návrh guvernéra NBS
Menové nástroje NBS
NBS na realizovanie svojej menovej politiky využíva 2 druhy menových nástrojov:
- Priame nástroje
- stanovuje minimálne úrokové sadzby z vkladov, ktoré obchodné banky prijímajú
- stanovuje maximálne úrokové sadzby z úverov, ktoré obchodné banky poskytujú
- stanovuje maximálny objem úverov, ktoré môžu obchodné banky poskytovať
- vydáva ďalšie rámcové pravidlá , ktoré upravujú činnosť obchodných bánk
- Nepriame nástroje
- stanovuje minimálnu mieru povinných rezerv – obchodné banky musia mať v NBS uloženú určitú časť svojich vkladov ako rezervu. Zostatok môžu poskytovať klientom vo forme úveru. Ak chce NBS zvýšiť množstvo peňazí v obehu /a tým zvýšiť aj dopyt po tovaroch a službách/ , zníži minimálnu mieru povinných rezerv - tým zostane komerčným bankám viac peňazí na poskytovanie úverov - a naopak.
- určuje základnú sadzbu – je to úroková sadzba, za ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od NBS. Ak chce NBS zvýšiť množstvo peňazí v obehu , tak zníži základnú sadzbu a naopak.
- operácie na voľnom trhu - ide o obchodovanie s cennými papiermi. Ak NBS má záujem zvýšiť množstvo peňazí v obehu, bude cenné papiere odkupovať a naopak.
Činnosť NBS
- obchody NBS
- obchody s bankami
· NBS vedie účty komerčných bánk a prijíma ich vklady
· NBS predáva komerčným bankám alebo nakupuje od nich vybrané cenné papiere /napr. štátne dlhopisy/
· NBS poskytuje komerčným bankám úvery najviac na dobu 6 mesiacov, zabezpečený cennými papiermi
· NBS výnimočne môže komerčným bankám poskytnúť aj krátkodobý úver najviac na 3 mesiace
· NBS môže poskytnúť úver aj Fondu ochrany vkladov
- obchody so SR
· NBS vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu
· NBS vedie príjmové a výdavkové účty štátnych finančných aktív a pasív
· NBS vedie príjmové a výdavkové účty štátnych účelových fondov
· NBS môže poskytnúť SR krátkodobý úver na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu tým, že nakúpi štátne pokladničné poukážky splatné do 3 mesiacov. Na krytie dlhodobejšieho deficitu štátneho rozpočtu môže NBS dať do obehu štátne dlhopisy
- iné obchody NBS - NBS môže vydávať, predávať a kupovať obchodovateľné cenné papiere
- činnosti NBS v oblasti devízového hospodárstva
- vyhlasuje kurz slovenskej meny k iným menám
- uschováva a spravuje menové rezervy v zlate a v devízových hodnotách
- obchoduje so zlatom a ostatnými devízovými hodnotami
- usmerňuje platobný styk so zahraničím
- ďalšie činnosti
- predkladá návrhy zákonov týkajúce sa menového hospodárstva vláde
- riadi peňažný obeh
- vedie register cenných papierov emitovaných SR
- uzatvára platobné dohody so zahraničnými bankami a medzinárodnými inštitúciami
- koordinuje rozvoj bankového informačného systému
- povoľuje činnosť obchodných bánk
- vykonáva dohľad nad obchodnými bankami
Je potrebné rozlišovať:
- bankový dohľad – vykonáva ho NBS, kontroluje činnosť komerčných bánk:
· posudzuje žiadosti o vydávanie licencií pôsobiť ako banka
· kontroluje dodržiavanie opatrení vydaných NBS
· ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Najzávažnejším opatrením je vyhlásenie nútenej správy banky. Táto sa zavádza dňom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke /začiatok aj ukončenie nútenej správy sa zapisuje do obchodného registra/. Nútenou správou sa pozastavuje činnosť všetkých orgánov banky, NBS menuje správcu, ktorý môže pozastaviť nakladanie vkladateľov s vkladmi /najdlhšie však počas nútenej správy/. Nútená správa končí:
o doručením rozhodnutia NBS o skončení nútenej správy
o vyhlásením konkurzu
o uplynutím 24 mesiacov od zavedenia nútenej správy
o odobratím povolenia /licencie/ na výkon bankových činností /ak nedostatky pretrvávajú a NBS túto možnosť prerokuje s ministerstvom financií/
- štátny dozor – vykonáva ho ministerstvo financií, alebo ním poverený orgán. Kontroluje činnosť NBS a komerčných bánk. Má právo zúčastniť sa na rokovaniach riadiacich orgánov NBS a obchodných bánk, pri zistení nedostatkov určiť lehoty na ich odstránenie, môže uložiť aj peňažné pokuty.
NBS hospodári podľa rozpočtu, ktorý schváli banková rada. Z výnosov hradí svoje náklady. Ak jej vznikne zisk tak tento slúži na
· dopĺňanie rezervného fondu
· tvorbu ďalších fondov
· ostatné použitie
· zostávajúci zisk sa odvedie do štátneho rozpočtu
Na všetky operácie NBS a komerčných bánk sa vzťahuje bankové tajomstvo – členovia orgánov a všetci zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť v služobných veciach.
Obchodné /komerčné/ banky
Banka – je to právnická osoba, založená ako akciová spoločnosť. O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS, v niektorých prípadoch po dohode s Ministerstvom financií SR
Výška základného imania - minimálne 500 miliónov Sk len v peňažnej forme.
Orgány banky – také ako v každej akciovej spoločnosti:
- valné zhromaždenie – najvyšší orgán
- predstavenstvo – štatutárny orgán
- dozorná rada - kontrolný orgán
Obchodné banky sú podnikateľskými subjektami, ktorých cieľom je dosiahnuť zisk. Ich podnikanie má však určité osobitosti./Všetky pravidlá ustanovuje NBS a vyhlasuje ich v Zbierke zákonov/. Obchodné banky sú povinné:
- písomne informovať o podmienkach na poskytovanie úverov a prijímanie vkladov a cenách pri poskytovaní ďalších služieb
- zachovávať stanovený pomer kapitálu a rezerv k aktívam
- zabezpečovať, aby suma úverov poskytnutých l dlžníkovi neprekročila určité percento z kapitálu a rezerv
- trvale udržiavať svoju platobnú schopnosť
Činnosti obchodných bánk /môžu ich vykonávať iba tie právnické osoby, ktoré majú na ich výkon povolenie:
1. prijímanie vkladov – vklad/depozit/ - je peňažná suma, ktorú vkladateľ zapožičia banke za určitú náhradu. Náhradou je úrok – pre banku je nákladom. Jeho výška závisí od doby na ktorú sa vklad banke poskytol. Vklad predstavuje záväzok banky voči vkladateľovi na jeho vyplatenie spolu s dohodnutým úrokom
2. poskytovanie úverov – úrok – je peňažná suma, ktorú banka poskytuje klientovi na určitú dobu za určitú náhradu – úrok – pre banku je výnosom. Predstavuje záväzok dlžníka zaplatiť banke svoj dlh spolu s dohodnutým úrokom.
3. iné činnosti :
· platobný styk a zúčtovanie
· investovanie do cenných papierov na vlastný účet
· obchodovanie na vlastný účet alebo účet klienta na finančnom trhu
· zmenárenská činnosť
· finančný lízing
· vydávanie a správa platobných prostriedkov /platobných kariet, cestovných šekov.../
· vykonávanie hypotekárnych obchodov
· poradenské služby
· prenájom bezpečnostných schránok
S komerčnými bankami súvisí aj:
- bankový dohľad – pozri NBS
- nútená správa – pozri NBS
- Fond ochrany vkladov – je to právnická osoba / zapisuje sa do obchodného registra/, ktorá sústreďuje a spravuje peňažné príspevky bánk a pobočiek zahraničných bánk na poskytovanie náhrad za neanonymné vklady uložené v bankách. Náhrada sa poskytne u FO najviac vo výške 20000 EUR a to 90 % z oprávnenej sumy, u PO do výšky 18000 EUR . Banky sú povinné do tohto fondu uhrádzať peňažné príspevky /vstupný, ročný, mimoriadny/
Aktívne a pasívne bankové operácie
Prehľad o bankových operáciách podáva bilancia banky. Každá komerčná banka sa musí starať o svoju:
- solventnosť – je to schopnosť banky uhrádzať zo svojich bežných príjmov bežné náklady /môže investovať do výnosných cenných papierov/
- likvidita banky – je to schopnosť banky vyplatiť veriteľom kedykoľvek na ich požiadanie vklady. Likviditu si zabezpečuje tzv. pokladničnou hotovosťou. V prípade potreby si ju dopĺňa výberom svojich vkladov v iných bankách
- rentabilita banky – vyjadruje efektívnosť obchodnej činnosti banky. Závisí od zisku
Aktívne bankové operácie – sú to tie činnosti, ktorými sa mení objem aktív. Zahŕňajú:
- úverové operácie
- investičné činnosti
Úverové operácie – banka v nich vystupuje ako veriteľ.
Bankový úver – predstavuje dočasné požičanie peňazí obchodnou bankou /veriteľ/ jej klientovi /dlžník/ za určitú cenu – úrok.
Banka pri rozhodovaní o poskytnutí úveru musí brať do úvahy nasledovné princípy:
- zmluvný princíp – úverový vzťah medzi bankou a klientom sa vždy zakladá podpísaním zmluvy o úvere /zmluva musí byť vždy písomná/. Obsahuje povinnosti a práva veriteľa aj dlžníka, sumu úveru, splatnosť úveru, ručenie, pravidlá úrokovania, sankcie
- princíp účelovosti - kúpa nehnuteľnosti, predmetov dlhodobej spotreby, rôzne úvery pre podnikateľov....
- princíp návratnosti – žiadateľ o úver nemá na úver žiadny právny nárok. Banka pred povolením úveru posúdi bonitu dlžníka – jeho ekonomickú situáciu
- princíp zabezpečenia úveru – predstavuje opatrenia, ktoré umožňujú úspešne uplatniť nároky banky voči dlžníkovi alebo voči tretej osobe a tak dosiahnutie splatenie úveru. U nás sa toto zabezpečenie realizuje:
- osobným zabezpečením úveru
- prostredníctvom práva na veci dlžníka
- princíp zúročiteľnosti – dlžník je povinný od momentu poskytnutia úveru platiť dohodnutú výšku úrokov. /v prípade omeškania aj sankčné úroky/
- princíp terminovanosti – znamená splatenie úveru v dohodnutom termíne splatnosti. /úvery môžu byť krátkodobé – do 1 roka, strednodobé – do 4 rokov, dlhodobé – od 4 do 10 rokov/
Krátkodobé úvery:
1. kontokorentný úver – jeho základom je kontokorentný účet v banke – ide o kombináciu vkladového a úverového účtu /môže mať debetný alebo kreditný zostatok/. Výška debetného salda /príjmy sú menšie ako výdavky/ je dohodnutá v zmluve vo forme úverového rámca /limitu/. Môže sa použiť na rôzne účely. Je najdrahší z krátkodobých úverov, klient však nemusí neustále uzatvárať úverové zmluvy a úroky platí iba z poskytnutého úveru
2. eskontný úver – tu banka nakupuje od klienta zmenky pred ich splatnosťou za menovitú hodnotu zníženú o diskont – úrok. Pri dospelosti zmenky /v čase jej splatnosti/ ju predkladá zmenkovému dlžníkovi na úhradu. Túto činnosť vykonáva za určitú províziu.
3. lombardný úver – je úver, ktorý je zabezpečený založením hnuteľného majetku alebo práva dlžníka. Má presne dohodnutú lehotu splatnosti. Výška úveru je od 60 do 90 % z hodnoty založenej veci. Lombardný úver môže byť na :
· cenné papiere – je najčastejší /od 2/3 do ¾ hodnoty cenných papierov – najdôležitejšia je bonita cenného papiera/
· tovar - je pre banku veľkým rizikom, lebo hodnota tovaru môže klesať /hlavne v zahraničnom obchode pri zaujímavom tovare, sa tovar neodovzdá banke – iba dispozičné dokumenty/
· pohľadávky
· drahé kovy a iné cennosti
Strednodobé a dlhodobé úvery“
1. emisná pôžička – úver je poskytnutý odkúpením dlhopisov, ktoré dlžník /podnik/ emituje s cieľom získať peňažné prostriedky. Emitent – podnikateľský subjekt sa v tomto prípade neobracia na banku so žiadosťou o úver, ale sa obracia na širokú verejnosť s ponukou na odkúpenie jeho úverových cenných papierov. Emisiu dlhopisov zabezpečuje banka, pričom spravidla časť dlhopisov odkúpi a tým podniku poskytne emisnú pôžičku. Po uplynutí lehoty splatnosti vyplatí podnik majiteľom dlhopisov ich menovitú hodnotu a úrok. U nás je tento druh úveru veľmi zriedkavý
2. požička na úverový úpis – dlžník podpisuje banke tzv. záväzkovú listinu – úverový úpis. Táto je dokladom o poskytnutom úvere.
3. hypotekárny úver –je dlhodobý úver, zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. Poskytuje sa na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľnosti. Financuje sa prostredníctvom predaja hypotekárnych záložných listov. Klient nemôže s nehnuteľnosťou voľne disponovať, aj keď je väčšia časť úveru splatená. Lehota splatnosti je najmenej 4 roky a najviac 30 rokov
4. komunálny úver – je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti majetku obce . Prevažne sa financuje prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou.
5. spotrebný úver – poskytuje sa väčšinou jednotlivcovi, napr. na financovanie predmetov dlhodobej spotreby. Býva väčšinou strednodobý
Investičné činnosti – znamená to, že banka
· investuje svoje prostriedky do cenných papierov
· obchoduje s cennými papiermi pre seba a pre svojich klientov
Podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o úver:
1. musí predložiť písomnú žiadosť o úver banke
2. musí mať v banke, v ktorej žiada o úver, vedený účet /iba výnimočne sa môže poskytnúť, aj keď má účet v inej banke/
Žiadosť o úver musí obsahovať:
- podstatné údaje:
- presnú identifikáciu klienta
- údaje o právnych, majetkových pomeroch klienta
- druh úveru
- výšku úveru a menu
- spôsob a termíny čerpania
- spôsob ručenia
- údaje o čerpaných úveroch
- prílohy:
- u podnikateľa:
· doklady o oprávnení podnikať /živnostenský list, výpis z OR/
· doklady o ekonomickej situácii /súvahu, výkaz ziskov a strát/
· podnikateľský plán
· doklady súvisiace s ručením
- u občana
· doklady o spôsobilosti na právne úkony /občiansky preukaz/
· potvrdenie o príjme
· doklady súvisiace s ručením
Úverový vzťah vzniká podpísaním úverovej zmluvy
Úverová zmluva obsahuje:
- identifikačné údaje pobočky banky a klienta
- predmet zmluvy
- čerpanie úveru
- splácanie úveru
- zabezpečenie úveru
- osobitné ustanovenia
- záverečné ustanovenia
- ak je úver zabezpečený – tak aj príloha – záložná zmluva
Pasívne bankové operácie – formy sústreďovania cudzieho kapitálu v banke
Patria sem:
1) vklady – pre banku predstavujú cudzí zdroj a preto je pre ňu dôležitá doba uloženia – má záujem o stabilné vklady, teda tie, ktoré sa prijímajú na pevne stanovenú dobu , a ktoré nemožno pred dohodnutým termínom vybrať a úrok. Vklady rozoznávame:
a) v užšom slova zmysle – patria sem:
· vklady na požiadanie /videnie/ - ide o peňažné prostriedky, ktoré si klienti ukladajú na svoj bežný účet a môžu s nimi neustále disponovať, sú bez časovej viazanosti s najnižším úrokom. Pre banku sú veľmi nákladným, najmenej stabilným cudzím zdrojom tieto. Môžu byť:
o vklady podnikateľských subjektov – predstavujú bežný účet podnikateľa, slúžia na ukladanie peňažných prostriedkov a na realizáciu platobného styku. Môžu byť bez úverového rámca /vždy musí byť na účte kladný zostatok/ alebo s úverovým rámcom /môže sa prejsť aj do debetného zostatku ale len do stanoveného limitu/. Banka takýto účet zriadi na základe písomnej zmluvy, predloženia podpisového vzoru a po vložení predpísaného vkladu . Výbery sa vykonávajú na základe písomných príkazov , ktoré pri organizáciách podpisujú zásadne dve osoby uvedené na podpisovom vzore/
o vklady obyvateľstva - obyvateľstvo ich využíva hlavne na úhradu svojich splatných záväzkov. Existujú rôzne podoby týchto vkladov – sporožírový účet, osobný účet, kontokorentný účet – spojenie bežného a úverového účtu – klient po dohode s bankou môže mať na účte aj debetný zostatok – ale len do stanoveného limitu.
o vklady vlády a miestnych orgánov – predstavujú malý podiel na celkových vkladoch na požiadanie. Vznikajú v priebehu rozpočtového roka z prechodného prebytku ich príjmov nad výdavkami.
o vklady bánk v iných bankách – na oboch stranách dlžnícko-veriteľského vzťahu vystupujú banky
· úsporné vklady – slúžia na dlhodobejšie uloženie prostriedkov klienta a nemožno ich využívať v platobnom styku. Pretože sú pre banku pomerne stabilným úverovým zdrojom poskytuje pri nich vyšší úrok. Formy úsporných vkladov sú:
o vklady na vkladných knižkách – vkladná knižka je cenný papier, ktorý vystaví banka a je potvrdením o vklade / vkladná knižka bez výpovednej lehoty, pre deti a mládež, výherná..../
o vklady na účtoch – ide o :
§ účty majetkového sporenia – prostriedky, ktoré na nich uložené sú určené na dlhodobé investovanie do cenných papierov. Úrokový výnos pre jeho majiteľa závisí od vývoja na kapitálovom trhu cenných papierov. U nás nie sú veľmi rozšírené
§ účty stavebného sporenia – ide o účelové vklady. Podstata: Ak si vkladateľ sporí určitý počet rokov a nahromadí si potrebnú výšku peňažných prostriedkov, má nárok na získanie prémie, ktorú poskytuje štát. Ak má záujem, môže za výhodných podmienok získať stavebný úver.
§ účty sporenia spojené s poistením – ide o pravidelné sporenie na vkladový účet spojené so životným poistením. Vklad je pravidelne úročený a zároveň vytvára rezervu na poistné, ktoré sa použije v prípade vzniku poistnej udalosti. Po uplynutí doby, na ktorú je zmluva uzatvorená, vklad sa klientovi vracia zvýšený o úroky a prípadné prémie.
· terminované vklady – ide o dlhodobejšie viazané vklady. Klient sa pri nich dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom počas určitej doby /termínu/. Pre banku sú pomerne stabilným peňažným zdrojom. Niektoré z nich môžu byť aj oslobodené od povinných rezerv. Sú úročené vyššou úrokovou sadzbou, ktorá závisí od výšky vkladu, doby splatnosti a trvania výpovednej lehoty. Môžu byť:
o krátkodobé – výber prostriedkov je obmedzený od l do 12 mesiacov
o strednodobé – výber prostriedkov je obmedzený od 1 roka do 4 rokov
o dlhodobé – ide o vklady uložené na viac ako 4 roky
Výber termínovaného vkladu sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi:
o určením termínu splatnosti / napr. o 3 mesiace , o 6 mesiacov od uloženia..../
o určením výpovednej lehoty – výber sa uskutoční až po uplynutí výpovednej lehoty /napr. l roka/. Táto sa počíta odo dňa oznámenia klienta o požadovanom výbere
o kombinovane - /napr. výber sa môže uskutočniť najskôr o rok, výpovedná lehota dva mesiace vopred/
Ak klient vyberie svoje peňažné prostriedky pred termínom splatnosti alebo pred
uplynutím výpovednej lehoty, musí platiť sankčné poplatky. Ich výška závisí od
predčasne vybratej sumy a od dĺžky nedodržanej lehoty. Na druhej strane však
klient nemusí po uplynutí termínu splatnosti vklad vybrať. Môže požiadať o predĺženie /prolongáciu/ a stanovenie nového termínu výberu.
b) v širšom slova zmysle – patria sem:
· vkladové listy
· bankové obligácie
2) úvery a pôžičky od iných bánk:
a) od centrálnej banky
b) od iných obchodných bánk
Najčastejšie poskytované úvery:
· eskont zmeniek – ide o predaj zmeniek pred lehotou splatnosti inej banke
· úver na bežnom účte – ide o čerpanie úveru na bežnom účte, na ktorom sa uskutočňuje medzibankový platobný styk
· reeskontný úver – hlavne emisná banka odkupuje eskontované zmenky
· vklady bánk v iných bankách – ide o krátkodobé úvery
Bankové aktíva a bankové pasíva
Prehľad o bankových operáciách podáva bilancia banky. Aktívne operácie sú tie činnosti, pri ktorých sa mení objem aktív. Pasívne operácie sústreďujú zdroje, prostredníctvom ktorých vykonáva banka svoju podnikateľskú činnosť.
Do bankových aktív patrí:
1) hnuteľný majetok
2) nehnuteľný majetok
3) portfólio aktív:
a. primárne rezervy – banka je povinná vytvárať ich v súlade so zákonom. Môžu byť:
· povinné – sú to hotovostné aktíva, ktoré musí banka udržiavať ako vklad v emisnej banke. Slúžia na zabezpečenie likvidity banky.
· pracovné – závisia od obchodnej politiky každej konkrétnej obchodnej banky
b. sekundárne rezervy – ide o krátkodobé cenné papiere, ktoré sú obchodovateľné na finančnom trhu. Ich účelom je rýchla premena na hotovostné peniaze
c. úvery a pôžičky – predstavujú základ aktívnych operácií obchodných bánk
d. investície – banka využíva dočasne voľné peňažné prostriedky na investovanie do cenných papierov.
Bankové pasíva zahŕňajú:
1) vlastný kapitál
a. vlastné imanie – to zahŕňa:
· základné imanie – je to súčet hodnôt všetkých akcií
· emisné ážio – rozdiel medzi menovitou hodnotou a predajnou cenou akcie
· rezervný fond – povinne ho musí vytvárať každá a. s.
b. fondy tvorené zo zisku
c. nerozdelený zisk
2) cudzí kapitál – zahŕňa:
a. rezervy
b. vklady a pôžičky
Každá obchodná banka sa musí starať o:
· solventnosť – je to schopnosť banky uhrádzať zo svojich bežných príjmov bežné výdavky
· likviditu – je to schopnosť banky vyplatiť svojim veriteľom kedykoľvek na ich požiadanie vklady. Toto si zabezpečuje tzv. pokladničnou hotovosťou, v prípade potreby si ju dopĺňa výberom svojich vkladov v iných bankách.
· rentabilitu – vyjadruje efektívnosť obchodnej činnosti. Závisí od zisku.
Vzťahy medzi bankami
Žiadna banka nemôže uskutočňovať svoje aktivity bez spojenia s inou bankou – ide o medzibankový styk.
Platobný styk môže byť:
· kombinovaný
· hotovostný – môže sa uskutočniť aj bez účasti bánk
· bezhotovostný – môže sa uskutočniť iba za účasti bánk – realizuje sa prostredníctvom účtov. Účty pri bezhotovostnom platobnom styku rozlišujeme:
o nostro účty /naše účty/ - sú bežné účty banky, ktoré sú danej banke vedené v inej banke
o loro účty /ich účty/- sú bežné účty iných bánk vedené v danej banke
Najjednoduchšia je tá úhrada, keď odberateľ aj dodávateľ majú účet v tej istej banke. Z hľadiska tejto banky sa oba účty považujú za loro účty.
Medzibankový platobný styk – naše banky ho vykonávajú iba prostredníctvom Bankového a zúčtovacieho centra Slovenska, a. s. , ktoré otvorí každej banke účet v tuzemskej i cudzej mene podľa požiadaviek – banky si navzájom bezhotovostne vyrovnávajú svoje pohľadávky a záväzky prostredníctvom tzv. clearingového centra /teda nie každá banka s každou/
Rozoznávame 3 základné formy medzibankového platobného styku /pozri l. ročník/:
· príkaz na úhradu
· príkaz na inkaso
· príkaz z tretej strany – môže sa realizovať iba za podmienok, ktoré určila Národná banka Slovenska
SWIFT – telekomunikačný systém Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu – je to najefektívnejší spôsob automatického prenosu správ z oblasti zahraničného platobného styku medzi členskými bankami pomocou využitia výpočtovej a telekomunikačnej techniky. Znaky: rýchlosť, bezpečnosť, štandardizácia, nízke náklady., prenos správ 24 hodín denne.
Moderné formy platobného styku – elektronické bankovníctvo
· platobné karty
· telephonebanking – klient na spojenie s bankou využíva telefón /Sporotel, Dialóg..../
· e-mail banking – klient na spojenie s bankou využíva internet
· internetbanking – klient na spojenie s bankou využíva internet
· mobilbanking – využíva mobil, je potrebná SIM karta s aplikáciou bankového menu
· homebanking – komunikácia priamo z kancelárie alebo z domu. Okrem počítača je potrebné aj softvérové vybavenie, ktoré poskytne banka.
· virtuálna karta – je určená len pre fyzické osoby , na bezhotovostné nákupy prostredníctvom internetu v tzv. virtuálnych obchodoch – nie na výber hotovosti alebo platby na platobných termináloch
Bankové riziká
Každé podnikanie je spojené s rizikom. Pri bankách rozoznávame:
1) externé riziká – vznikajú nezávisle od činnosti obchodnej banky, banka ich svojou činnosťou nemôže ovplyvniť. Patria sem:
a. politické riziká – sú najvýznamnejšie. Ich veľkosť je rôzna. Vznikajú náhle, často neočakávane a ich dôsledky sú katastrofálne. Je veľmi zložité týmto rizikám čeliť.
b. teritoriálne riziká – súvisia s politickými rizikami. Je to komplexné zhodnotenie pravdepodobnosti vzniku viacerých druhov rizík v určitom teritóriu. Napr. v dôsledku vojny alebo embargu sa neuplatňujú predpokladané podnikateľské aktivity.
c. menové riziko – spočíva v pravdepodobnosti prijatia menových opatrení /devalvácia, revalvácia, nulifikácia meny/. Veľký vplyv na toto riziko má inflácia. Znakom týchto rizík je skutočnosť, že menový vývoj sa môže rýchlo narušiť, ale obnova menovej rovnováhy je dlhodobá záležitosť.
d. kurzové riziko – súvisí s menovým, prejavuje sa vo vzťahu k zahraničným menám. Spočíva v tom, že suma kurzových strát môže byť vyššia ako suma kurzových ziskov.
e. úrokové riziko – spočíva v zmene úrokových sadzieb. Ich pokles zapríčiní nižšie príjmy banky, alebo zníži trhovú hodnotu banky.
2) interné riziká – banka ich môže svojou činnosťou ovplyvniť. Patrí sem:
a. úverové riziko – závisí od bonity klienta, ktorému banka poskytuje úver. Banka sa preto snaží získať čo najviac informácií o ekonomickej situácii svojich klientov
b. riziká majetkových účastí – vzniká pri investovaní do akcií iných spoločností. Pri ich bankrote môže prísť o všetky vložené prostriedky.
c. riziko chybného dohľadu – v prípade ak banka uplatní také opatrenia, ktoré ešte zhoršia situáciu v banke
d. platobné riziko - môže spôsobiť, že platba nebude vykonaná včas, alebo sa nevykoná vôbec
e. likviditné riziko – spočíva v ohrození likvidity banky
f. manažerske riziko – je to riziko zlého riadenia – nekvalifikovanosť alebo neskúsenosť riadiacich pracovníkov
g. technické a technologické riziká - súvisia so zlyhaním hardveru alebo softvéru banky.
Pretože riziká predstavujú pre banku veľké finančné straty ale aj stratu dôvery, banky robia určité preventívne opatrenia. Jednou z metód ochrany pred rizikom je diverzifikácia – rozloženie rizika na viac podnikateľských subjektov.