Na začiatku uvádzam protipožiarne poriadky : Protipožiarne poriadky v meste existovali pravdepodobne už v 17. storočí, alebo aj skôr. Veď nebezpečenstvo požiarov a živelných pohrôm je spojené s celým vývojom ľudskej spoločnosti. Prvá zmienka o hasení požiarov pochádza zo starého Egypta z obdobia 2000 rokov pred Kristom, keď otroci hasili požiare vedrami vymazanými hlinou ( tu boli zostrojené aj prvé zariadenia na hasenie, podobné ručným striekačkám). V starovekom Grécku sa už Aristoteles postaral o vydanie stavebného poriadku kvôli zabezpečeniu miesta proti požiarom. S hrozbou tureckého napadnutia vydal magistrát mesta Banskej Štiavnica v pol. 16.sor. nariadenie ohľadom možných požiarov. Mestské brána ( Horná, Piarska, Belianska, Čillingerská a Antolská), ktoré boli súčasťou fortifikačného systému, boli na náklady mesta vybavené protipožiarnymi pristriedkami. Za vlády Márie Terézie a Jozefa II. boli vydané požiarne poriadky, ktoré mali zabezpečiť ochranu obyvateľstva. Po zrušení cechov v Uhorsku r.1872 spolky nadobudli podobu dobrovoľných meštianskych spolkov . Na Slovensku už od pol. 19.stor. začínajú vznikať prvé dobrovoľné hasičské zbory no hlavne od 70. rokov 19. stor. K prvým patria zbory v Prešove (1847) v Spišských Vlachoch (1863), v Bratislave a v Nedanovciach (1867), v Trnave (1868), v Nitre (1869). Najsarší známy požiarny poriadok (nazývaný aj "nový") v Banskej Štiavnici z r. 1752 zostavilo mesto, erárna banská komora, banskí ťažiari. Bola to reakcia na veľký požiar v meste v r. 1746, keď zhorela väčšia časť mesta, zvlášť v priestore hlavnej ulice v strede mesta. Z naväčších známych požiarov a živelných pohrôm v minulosti, ktoré postihli naše mesto, môžeme spomenúť vypálenie Banskej Štiavnice v r. 1442 vojskami Vladislava I., veľké zemetrasenie v r. 1443, požiar v hornej novovybudovanej časti mesta v r. 1526, pretrhnutie hrádze Veľkej vodárenskej nádrže v r. 1633 (aj v r.1725), vyplienenie a podpálenie mesta v r. 1679 kuruckými vojskami, požiar v r. 1806, keď vyhorel nemecký kostol a dominikánsky kláštor, požiar v r. 1878, keď blesk zapálil aj Nový zámok. Protipožiarny poriadok mesta Banská Štiavnica z r. 1752 mal 25 bodov a po schválení ministerstvom vnútra ho magistrát mesta vyhlásil za záväzný pre každého občana mesta, pre všetky cechy. Jeden z bodov stanovuje presné povinnosti strážnikov na Novom zámku. Po spozorovaní ohňa ich povinnosťou bolo biť na zvon, trúbiť a tĺcť na bubon. Cez den bola stanovená povinnosť mávať v smere ohňa požiarnou zástavou, v noci uzatvorenou petrolejovou lampou, na potrvrdenie bdelosti bolo ich povinnostou každú štvrťhodinu trúbiť na všetky svetové strany. Okrem toho mestskí strážnici malo povinnosť zo Starého zámku každú šrvťhodinu ozvať sa trúbením, podobne aj z Klopačky. ďalší bod stanovoval, že u koho vznikne požiar z neopatrnosti, bude potrestaný pokutou 2 dukátov a 24 florénov., zároveň sa zakazovalo chodiť do maštalí, kôlní, a stodôl s nechránenim svetlom. Osobitne poriadok vyzýval dávať pozor na fajčiarov. Nový zámok bol od.15.júla 1873 až do 30.septembra 1875, sídlom obnovenej protipožiarnej strážnej služby v meste. So strážnicou v meste bol spojený elektrickým zvoncom. Zachovala sa aj hasičská trubka poslednéh trubača pána Zacharidesa.
Použitá textová časť: Kronika DHZ z roku 1926 písaná kronikárom Jozefom Osvaldom.
Vladimír Poprac predseda Dobrovoľného hasičského zboru.
