7 divov Banskej Štiavnice Staroveký svet mal svojich sedem divov. Banská Štiavnica ich má viac, hoci - popravde povedané - tieto divy majú štiavnické rozmery aj štiavnický kolorit. Bez oboznámenia sa s nimi by však návštevník nášho mesta o čosi prišiel...
V ŠTIAVNICI NA SV. PETRA A PAVLA KAŽDOROČNE PADÁ SNEH
Táto veta nepochybne vyvolá údiv nad štiavnickými klimatickými anomáliami. Veď sviatok Petra a Pavla signalizuje koniec školského roku a začiatok leta, teplého ročného obdobia! A preto sa tento štiavnický div zdá neuveriteľný. Ak by však niekto uzavrel stávku, že to nie je pravda, istotne by prehral. V tomto prípade totiž nie je reč o sviatku týchto svätých, ale o ich sochách na priečelí farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie R (pre Štiavničanov nemecký kostol). Keď sneží, vždy sneží aj na ne a sneh ich zaodeje do pôsobivého hávu. Je teda celkom jasné, že na sv. Petra a Pavla u nás v Štiavnici každoročne padá sneh.
ZÁHADNÉ RUČIČKY RADNIČNÝCH HODÍN
Kto chce zistiť presný čas podľa štiavnických radničných hodín, musí rátať s prekvapením. Ukazujú čas, ktorý sa ani len približne nezhoduje s tým, ktorý pozorovateľ odhaduje. Až po vysvetlení, že ich ručičky sú nasadené opačne než na ostatných hodinách, a teda veľká ukazuje hodiny a malá minúty, si zmätený cudzinec môže vydýchnuť. Ide len o jeden zo štiavnických divov. Vznikol pri prestavbe radnice v 18. storočí a existujú preň viaceré vysvetlenia. Podľa jedného hodinársky majster pochádzal z kraja, kde bolo zaužívané takéto inštalovanie ručičiek. Podľa iného ich zakladal majstrov učeň a pod prísnym dohľadom pánov z mestského magistrátu, zneistený toľkou zodpovednosťou, si ručičky jednoducho poplietol. Na chybu sa prišlo až po odchode hodinárov z mesta... Nuž a koluje ešte jedna verzia: radní páni usúdili, že hodina je dlhšia ako minúta, a tak jej patrí aj dlhšia ručička. A napokon verzia navyše - pri kolaudácii hodín sa viac vypilo a chybu si nik nevšimol...
V súčasnosti z radničnej veže vyhráva zvonkohra ľubozvučné melódie každú celú hodinu.
KOZA UVIAZANÁ O KOMÍN
Obyvatelia baníckych domčekov na svahoch okolo Banskej Štiavnice kedysi chovali veľa kôz. Koza je zviera užitočné, priam stvorené do gazdovstva chudobného baníka. Na krmu je totiž nenáročná. Stačí priviazať ju kdesi v záhrade a obživí sa aj z najmenšej zelene. Lenže záhrady sú v Štiavnici veľmi strmé, neraz priam na úrovni strechy baníckeho domčeka. Majiteľ takéhoto stavania mohol svoju kozu pokojne uviazať o komín - ušetril kolík a nemusel sa báť, že spasie aj susedovu trávu.
POSCHODIE A PRÍZEMIE SI VYMENILI ROLY
Domy v Banskej Štiavnici sú rozložené v neuveriteľne členitom teréne. Tak sa stane, že z cesty či chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Kto neverí, môže sa o tomto dive presvedčiť priamo v strede mesta. Do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí sv. Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice u s krásnym portálom, vyzdobeným motívmi viničných listov a hrozna. Z Námestia sv. Trojice možno vojsť na prízemie prednej časti.
VODA TEČIE PO MOSTE
Mosty sa všade na svete stavali nato, aby ľudia mohli prechádzať nad riekami či potokmi. V Štiavnici to bolo naopak -
po moste tiekla voda, ľudia a povozy prechádzali pod mostom. V minulosti totiž nad cestou do Banského Studenca (Kolpách) v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda z Banského Studenca tiekla do Štiavnice. Tak vznikol ďalší štiavnický div. Akvadukt, dnes už bez vody, možno uvidieť na ľavej strane pri ceste do Banského Studenca.
BÝK V KOMÍNE
Môže byť na svete taký komín, aby sa doň zmestil celý býk? V Štiavnici áno. Nie je to však komín na streche domu. Komínmi sa nazývali aj vetracie otvory banských diel. Keď do takéhoto komína spadol býk, čo sa pásol na lúke, musel veru v šesťmetrovej hĺbke stráviť noc - vyškriabať sa z komína bolo nad jeho sily. Museli ho vytiahnuť banskí záchranári. Všetkých prekvapilo, že mohutné zviera neutrpelo nijaké zranenie, ba ani nebolo v šoku. Len čo býka postavili na nohy, s chuťou sa pustil do šťavnatej trávy, akoby noc v komíne bola iba bezvýznamnou epizódou v jeho býčom živote...
EŠTE JEDEN DIV S HODINAMI
Výhľad z Nového zámku umožňoval včas zistiť príchod nevolaných hostí. Stráž na veži musela každú štvrťhodinu trúbením ohlásiť, že bdie a mestu nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Tak vznikli štiavnické živé hodiny. V našich časoch túto tradíciu obnovili a z Nového zámku každých pätnásť minút zaznieva hlas trúbky. Pre návštevníkov nášho mesta je to zaujímavá atrakcia, pre Štiavničanov pripomenutie, ako rýchlo beží čas...
