Žil medzi nami: Karol Zachar
*211.1852 Banská Štiavnica
† 22.9.1925 Banská Štiavnica
fajkársky majster a zakladateľ Dobrovoľného hasičského zboru v Banskej Štiavnici. Venované pri príležitosti 138. výročia Založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Banskej Štiavnici.
Bol synom banskoštiavnického krajčíra. Fajkárskemu remeslu sa vyučil
u zvolenského fajkára Eduarda Takácsa. V roku 1860 si v Dolnej Resli
založil dielňu, kde začal vypaľovať fajky v peci na pečenie chleba. Po získaní
povolenia vyrábať fajky sa
zaregistrostroval ako fajkár a po získaní živnosti sa presťahoval do Dolnej
ulice, kde si v malom remeselníckom domčeku, oproti bývalému objektu
Bryndziarne a sódovkárne, zariadil dielňu. Pracovalo sa v nej až do zrušenia
živnosti v roku 1959, žiaľ objekt dnes už neexistuje.
Keď sa v roku 1880 osamostatnil, vypracoval sa K. Zachar na najvýznamnejšieho a najznámejšieho výrobcu hlinených fajok „štiavničiek“. Nadviazal nielen na bohatú tradíciu výroby, ale zaslúžil sa aj o ich export do celého sveta. V roku 1891 si zobral za spoločníka Helmuta Gramatika, neskôr aj Jozefa Veselého, výrobcu sviečok a kovaní na fajky. Zložitejšie kovania na fajky dovážal z Čiech i Viedne. Vďaka návrhárovi J. Debnárovi vznikali nové podoby šťiavničiek. V čase prosperity zamestnával v dielni 2-3 špecialistov a 5 pomocníkov. Vybavenie dielne bolo jednoduché, strojné zariadenia nahrádzala originálna ručná práca.
Zacharove fajky mali rôzne tvary, farbu i výzdobu. Typické boli osemuholníkové, valcovité mušľovitým, diskovitým dnom, alebo figurálne poľovnícke a banícke motívy.
Väčšinou boli hnedé, terakotové, čierne alebo mramorované. Okrem firemných a ochranných značiek, ako boli štylizovaný znak mesta, erb mesta, znak kvality – PRIVI-LEGIRT, firemný nápis v rôznych obmenách vrátane slovenskej, nemeckej maďarskej, ale i latinskej podoby. Náročnejšie vzory, glazúrovanie a emailovanie sa robilo vo Viedni, Budapešti a v Novej Bani.
Po jeho smrti prevzal dielňu jeho synovec Rudolf Môczik (* 1890 - † 1969 ) a pokračoval vo výrobe hlinených fajok pod rovnakým názvom.
Zacharova fajkárska dielňa bola známa najlepšou kvalitou hlinených fajok v celom Uhorsku. Fajky sa vyvážali do Nemecka, Talianska, Belgicka, Ruska, Kanady, Anglicka, Egypta, Indie, na Kubu, Mexika i USA a aj zásluhou K. Zachara a jeho fajok sa Banská Štiavnica preslávila vo svete.
Po znárodnení sa v Môcikovej dielni pracovalo až do 15. mája 1959, kedy bola výroba fajok v Banskej Štiavnici z odbytových dôvodov zastavená. Zánikom tejto poslednej dielne sa skončila výroba hlinených fajok na Slovensku.
Prevzaté a doplnené: Marian Lichner a kolektív „Osobnosti Banskej Štiavnice“.
Vladimír Poprac
Fizély Karol *3.7.1884 B.Štiavnica †3.11.1933 umelecký kováč a zakladateľ Dobrovoľného hasičského zboru v Banskej Štievnici (24.7.1873). Narodil sa v rodine umeleckého kováča Mateja Fizélyho (1813) a Terézie (1826). Jeho brat bol umelecký kováč v Leviciach.V r. 1856-1862 študoval na Evanjelickom a.v. lýceu v Banskej Štiavnici. Poroku 1862 absolvoval tovarišskú vandrovku po Rakúsku, Nemecku, Anglicku, Francúzku,, tri roky pobudol v Paríži a stal sa členom známeho spolku Uhrov. Inšpiroval sa francúzkym rokokovým umením, očarili ho brány zámku vo Versailles. Poslednou štdijnou zástavkou bol Londýn. Po návrate do B. Štiavnice prevzal otcovu dieľnu v rodičovskom dome na hlavnej ulici, povyše bývalého soľného skladu. V roku 1875 vytvoril majstrovské dielo a súčasne atribút umeleckého zámočníka - vývesný štít s kľúčom a inciálkami (v súčastnosti v zbierkach SBM). V meste vlastnil viacero domov, zamestnával okolo 17 učňov a tovarišov. Bol váženým funkcionárom remeselníckej pobočky a členom Banskoštiavnickej lekárskej a prírodovedeckej spoločnosti. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol podnik K. Fizéliho najvýznamnejším v meste. Najviac objednávok mal v súvislosti s výstavbou objektov Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, areálu hornej botanickej záhrady ( 1885 - 1912 ) a na budove rektorátu v tzv. Fritzovom dome v centre mesta. V jeho dielni sa vyrobili originálne mrežové brány, oplotenia, lucerny osvetlenia, lunety na vstupných dverách, zábradlia, kľučky a ďalšie predmety. Robil aj brány meštianskych domov, oplotenia súsoší a hrobov, kríže na cintorínoch, vývesné štíty na obchodoch v meste či okolí, hromozvody, filagóriu na Sitne a pod. Spolupracoval aj s profesormi Baníckej akadémie Š. Farbakym a Š. Schenekom pri výrobe akumulátorov a strojných zariadení. Dielňa sa po odsťahovaní akadémie (1918) venovala aj strojníckemu remeslu, vyhotovovala domáce telefóny, zvončeky, studňové pumpy, barometre, hromozvody atď. V Banskej Štiavnici počas 50-ročného pôsobenia, bola Fizélyho dielňa bez konkurencie. Vychoval viac ako 180 učňov a tovarišov, ktorí šírili jeho meno a kvalitné remeslo po svete. Pochovaný je na evanielickom cintoríne v Banskej Štiavnici, na hrobe má vlastnoručne vyrobený kovaný kríž. Prevzaté: Marian Lichner a kolektív "Osobnosti Banskej Štiavnice" ( 2006 ) Viliam Očovský*1828 - + 12.5.1895 B.Štiavnica
Právnik,starosta. Od roku 1865 bol hlavným policajným kapitánom, v rokoch 1872 – 95 pôsobil ako kráľovský radca a mešťanosta Banskej Štiavnice a Banskej Belej. Mimoriadne sa zaslúžil o rozvoj mesta. Za jeho pôsobenia bola postavená úzkokoľajná železničná trať z Hronskej Breznice do Banskej Štiavnice a Tabaková továreň. Pozdvihli sa aj mestské kúpele vo Vyhniach, a v bývalých predmestiach - v Štefultove, Banskej Belej a Hodruši sa zriadili mestské škôlky a postavili školské budovy. Významne sa pričinil aj o zlepšenie finančnej a hospodárskej situácie mesta.
Na jeho podnet sa zišli popredný mešťania 1. apríla 1872 a rozhodli založiť Dobrovoľný hasičský zbor. Dňom 24.júla 1873 Dobrovoľný hasičský zbor v Banskej Štiavnici začal fungovať.
Stal sa predsedom turistického spolku Sitno od jeho samotného založenia a od roku 1878 bol aj členom banskoštiavnickej pobočky Uhorskej geologickej spoločnosti. Za zásluhy o rozvoj Banskej Štiavnice bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa a titulom kráľovský radca. Jeho hrob č. 466 sa nachádza na cintoríne za Piarskou bránou.
------------------------------------------------------------------------
MUDr. Maltáš Karol – hlavný mestský lekár v B. Štiavnici, zakladateľ Dobrovoľného hasičského zboru v Banskej Štiavnici. * 5.10.1821 Rožňava - † 5.2.1898 Banská Štiavnica Študoval na Gymnáziu v Trnave a Ostrihome, medecínu na lekárskej fakulte v Pešti (Maďarsko), r. 1845 MUDr. Asistent v nemocnici sv. Rocha v Pešti, v r. 1848 - 1849 vojenský lekár, r. 1849 – 1860 okresný lekár v Krupine. V r.1861 – 1898 hlavný mestský lekár v Banskej Štiavnici (37. rokov.) Zakladateľ Dobrovoľného hasičského zboru 25.júla 1873 a člen hasičského výboru. Zaslúžil sa o rozvoj banskoštiavnického verejného zdravotníctva a o vybudovanie mestskej nemocnice. Člen Banskoštiavnickej lekárskej a prírodovednej spoločnosti. Na jej zasadnutiach prednášal o zápale pľúc, príčinách reumatizmu, o detskej úmrtnosti, organizovaní lekárskej preventívnej služby, otrave kysličníkom uhličitým, krvácaním do mozgu, úrazoch elektrinou, katare priedušiek. Pochovaný je v cintoríne za Piarskou bránou, hrob č. 410. Pripravované do knihy Banskoštiavnické zdravotníctvo. Vladimír Poprac 25.júl 2011
Náhľad fotografií zo zložky Zakladajúci členovia DHZ Banská Štiavnica rok 1873
