S keltskou ekonomikou v prvom rade súvisí spôsob obživy, čiže v podstate primárna sféra hospodárstva - poľnohospodárstvo.
To však samozrejme nie je všetko, aj keď sa tým zaoberá väčšina ľudí. U Keltov totiž pozorujeme aj rozvoj sekundárnej sféry hospodárstva, čiže priemyslu. O službách samozrejme moc nehovoríme, aj keď to nie je tak úplne na mieste, pretože napríklad služby finančné boli na veľkej úrovni. Teraz však späť k onú situáciu priemyslu.
O Kelt máme pomerne významné správy ako o spracovateľoch kovov. Spracovávali nielen klasické železo a bronz, ale tiež sa vrhol na farebné kovy. Čo sa podrobností k spracovania týka, možno poznamenať že používali emailéřské postupy a že obľúbené bolo tepanie kovu za studena. Prácu s kovom potom doviedli na takú úroveň, že sa o tom zmieňujem ako o umení.
Kelti však neboli len kováři. Venovali sa väčšine dôležitých priemyselných odvetví a vo väčšine z nich predbehla svoju dobu o najmenej sto rokov. Klasickým príkladom je potravinársky priemysel, ktorého výrobky boli vyhľadávané iv Ríme (najmä pivo).
Ďalšie charakteristikou ekonomiky je samozrejme obchod. To, že Kelti obchodovali, je úplne jasné. S kým, to už menej. V prvom rade medzi sebou navzájom, pretože územie, na ktorom žili bolo pomerne rozsiahle. Za ďalšie iste obchodovali s Rimanmi, čo je však pochopiteľné.
Keltské umění:
Ja osobne považujem umenie za jeden z hlavných prejavov svojbytnosti jedného národa, alebo jednej kultúry. Preto je táto kapitola podrobnejšie rozčleniť (ne, že by to prispievalo k prehľadnosti ...).
Celé rozdelenie je založené na druhoch umenia a na ničom inom. Keďže je však v každej kapitole venuje iba a jedine o tom ktorom druhu umenia, je na začiatok vhodné podať niekoľko všeobecných informácií.
Za najdôležitejšie, najklasickejší a tiež vo svojej dobe neobvyklý znak keltského umenie je považovaná jeho abstraktnost. Tá sa uplatňovala v podstate vo všetkých umeleckých oblastiach, dokonca aj v takých, kde by sme to rozhodne nečakali, napríklad v divadelnom umení.
Jedným z klasických prameňov, ktoré nám podávajú informácie o Keltskom umenia sú mince. Ty najklasickejší sú pôvodne transponované od Rimanov, lenže klasickým keltským spôsobom upravené. Z pôvodného portrétu sa následne stáva značne ornamentalistický obraz, v ktorom by Oktaviána Augusta hľadal málokto. Tým sa dostávame k ďalšiemu znakov keltského stavebného a výtvarného umenia, k ornamentalismu (ide o rôzne, prevažne geometrické útvary).
Keltské nábožensto:
Keltské náboženstvo je, ako všetko keltské, špeciálne. Dosť zle sa definuje, samozrejme nie je jednotné a je jednoducho neštandardné.
Ak vezmeme za klasické náboženstvo ich doby náboženstvo rímske, tak narazíme na niekoľko spoločných a niekoľko diametrálne odlišných znakov. Najdôležitejšie asi je, že u oboch náboženstiev je viac bohov, presnejšie povedané veľmi veľa bohov. U oboch náboženstiev nájdeme bohov jednoducho všade, pretože veľká väčšina vecí má vlastného boha. Rozdiel je však v tom, ako bohovia podľa predstáv ľudí vyzerajú. U Rimanov sú to klasickí ľudia (pre toho, komu, to nedošlo tak po fyziologickej stránke), zatiaľ čo u Keltov je tomu inak. Ako dosť ostatných vecí, sú i bohovia u Keltov abstraktné. Kelti si svoje bohmi predstavujú proste ako akési neosobné duchmi, príšery alebo duchmi - príšery či snáď dokonca ako duchopříšery (analógie s jistou nemenovanej federáciou je čisto zámerná). Snáď preto nemáme akákoľvek zobrazení bohov.
Božstva do keltského života vstupovala pomerne intenzívne a nedá sa vylúčiť že iv istých špeciálnych príležitostiach zaobchádzali kňazi k ľudským obetiam.
Klasickým príkladom vplyvu keltského božstva na svoje okolie je príklad jedného božstva z Írska. Božstvo malo ako jedno zo svojich sídiel vagón, ktorý bol prechovávanie v istej svätyňu. V prípade že sa vo voze božstvo usídlili (to poznal samozrejme iba kňazi), tak sa onen kňazi vydal s vozom na akúsi púť kde hľadal služobníkov pre božstvo. Stať sa služobníkom božstva bola veľká česť ai návšteva vozňa v dedine bola významnou udalosťou. Keď potom kňazi nahromadený dostatočný počet služobníkov, tak sa s autom vrátil do svätyne, kde božstvo vozeň opustilo a spolu so svojimi služobníkov sa usidlovalo u prameňa podzemné rieky (z čisto materialistického hľadiska je to zaujímavá predstava).
Takto nejako sa teda odzrkadlila väčšina božstiev, samozrejme úmerne svojmu významu.
Ta väčšina božstiev znamená že do toho treba rátať bohmi snáď všetkého, na čo si len Kelti mohli spomenúť. Našli by sme bohov hôr, riek, obydlí, ale aj klasické bohov vojny, more a tak. Naopak by sme sa tiež stretli s bohmi neštandardné, ako sú bohovia času a podobní.
Ako učitelia, kňazi, šamani a sudcovia pôsobili DRUIDOVIA.
|
Druidovia:
Keltmi vedenie a formovanie vo všetkých životných sférach elita predstavovaná Druid. Druidovia absolvovali rozsiahle štúdium, ktoré trvali niekedy aj celé desaťročia. Sídla ich škôl ani mená učiteľov sa nám bohužiaľ nezachovala.
Druidovia pôsobili ako kňazi, vedci, lekári a učitelia, ako politici, štátnici, sudcovia a diplomati, ale mohli byť aj bojovníci. Zastávali najvyššie postavenie v Keltskom spoločenstiev a na zhromaždeniach prehovoril ako prvý ešte pred kráľom.
Druidovia neuznali písmo, uznávali iba pôvodné písmo prírody, preto aj výchova mládeže bola rýdzo ústnej. Výučba prebiehala ako interpretáciu a osvojenie si tradícií a morálky. Žiaci sa zoznamovali s povesťami a hrdinskej mytológii.
Druid vystupoval ako sudca v sporoch medzi jednotlivcami i skupinami.
Druidovia rovnako ako všetci Kelti verili v transcendenci - smrť pre nich neznamenala koniec, ale len prechod do iného odlišného sveta, kde život pokračuje. Takmer rovnako ako Druid si Kelti vážili Bard, ktorí boli dôležitou súčasťou keltské kultúry, pretože sa starali o hovorené slovo a ústnej tradícii, a rovnako ako Druidové boli nadáni magickými schopnosťami. I oni absolvovali dlhé štúdium. Celoživotne vzdelávať sa v mytológii, metriky, rétorike, hudbe, spevu. a umeleckom prednesu. Úlohou bard bolo prednášať spevom alebo rozprávanie keltské ságy a básne o bohoch hrdinoch. Toto ústneho prenosu vynahradzovalo Keltom písomné záznamy.
Tretím kultúrnym prvkom v Keltskom spoločenstiev boli filidové, ktoré možno označiť za veštca, básnik a umeleckej kritiky. Skúmali prírodu starali sa o preventívnu medicínu, o věštby a aby mohli vytvárať, obyčaje a vylúčiť formy pre odovzdávanie poznatkov.
Bardovia a filidovia boli hierarchicky podriadení Druidom.
Posvetné lesy:
Kelti verili v transcendenci prírody a to sa týkalo aj rastlín, úplne špeciálny vzťah sa potom prejavoval u stromov, ktoré považovali Kelti za posvätné.
Jedným z prejavov, ktorý symbolizuje Niterné citové puto medzi človekom a stromom, bolo semienka, ktoré sa kládlo pod jazyk neboztika. Semienko klíči a stáva sa z neho strom, ktorý svojimi korenie obopína mŕtve telo a zosnulý človek sa tak stáva súčasťou rastúceho stromu.
Pamiatka na tento starý zvyk, kladenie semienka pod jazyk mŕtveho, je napríklad k videniu na starom opustenom cintoríne svätého Sebastián vo Salenburku, kde veľa mohutných, možná niekoľko stáročia starých stromov vyrastá z rôznych dávno rozpadnutých hrobov. V rokoch 5000 až 4000 pred Kristom prichádza predchodcovi Keltov z uralských stepí do Európy. Boli zvyknutí na šíre ničím nezakryté obzory, na voľný výhľad a neobmedzenú slobodu pohybu, kontakt so stromami ktoré v tých časoch dosahovali mimoriadnych rozmerov a kontakt s ich magickými vlastnosťami sa pravdepodobne pretvorila v kult uctievania stromov ako žijúcich entít.
Považovali stromy za jeden zo spôsobov prejavu bohov, pretože spájali tri svety.Motív troch svetov a stromu ktorý nimi prechádza sa vyskytuje aj v niektorých šamanských praktikách.Tři svety ktorý sa delí na dolnej "podzemná" svet prvotných síl, "stredná" svet v ktorom žijeme , "horný" svet bohov.
Silný bol vzťah Keltov k dubov, pretože často odolali úderom bleskov, ako hovorili Kelti "nebeskými ohnuté" boha hromy Taranise. Duby symbolizovali spojenie medzi Zemou a nebeskými bohmi.
Ešte dnes v niektorých častiach Škótska alebo Írska býva strom určený na porazení lesnícky najskôr Uctenie si smeknutím klobúka, potom je dal pokrstiťpodruhý a požiadaný za odpustenie, že musia byť spílenie. Až po tejto ceremónii je podrezanie.
Kelti uctievali mnoho bohov stromov, napríklad boha duba, boha buka, či boha šiestich stromov ..
Od názvu stromov sú tiež vyplývať určité osobné alebo kmeňová keltskej mená, napríklad írsky Mac Ibar je v preklade syn tisu alebo Guidgen je v preklade syn dreva alebo jelša. Ku stromom sa vzťahuje aj abeceda, ktorú Kelti neskôr používali - Ogame.
Keltské stezky a cesty:
Pri stavbách ciest v pralesoch hľadali Kelti cestu, medzi řidšími porasty. Na brehoch rieka potokov alebo v miestach, kde podľa ich náuky "zemské žiarenie" vytváralo prosvětlenější, menej zarastené prirodzené pralesný chodníky. Toto žiarenie (dnes známe ako Geopatogenní zóny) sa vyskytuje vo väčšej miere nad podzemnými riekami, rudnými žilami a jeskynními prostory.Jeho pôsobenia sa pohybuje medzi pozitívne a negatívne polarizáciou.
"Žiarenie" pôsobí nielen na vegetáciu, ale aj na zvieratá a ľudí. Kelti tieto často špecifické prejavy definovali ako démony a duchmi vystupujúce z hlbín Země.Pro ich detekciu koncentrovaných miest a ich polarizáciu používali proutkaření, vyhľadávali je prútika z vŕby, liesky alebo brezy.
Prirodzené pralesný stezky majú na svedomí aj veľmi rozšírenú povery o nebezpečenstvo rázcestí. Soudobé proutkaři potvrdzujú, že práve na týchto križovatkách má "žiarenie" prenikajúca pôdou viacnásobnú intenzitu. Zároveň sa v západných magických systémoch používa križovatiek ciest pre vyvolávanie bytostí, rovnako tak platí Archetypicky cesty, ako prirodzenej ochrany pred astrálními negatívnymi bytosťami.
Toto "žiarenie" vyhľadávajú aj sťahovavé vtáky, ktorí na týchto prirodzených križovatkách nocují pri púti v kŕdľoch. Kelti si všimli opakovaných pristátie ťažných vtákov na tieto aktívne miesta, a vyvozovali z toho, že vtáky majú spojenie s "veľmocami" obývajúci tieto miesta. Aj preto uctievali veľa ťažných vtákov, napríklad labuť, kačicu divokú či bociana.
Okrem toho uctievali tiež skupinu zvierat tzv psycho pompe, ktorá bola sprievodcovi duší, a prostredníctvom ktoré obnovili spojenie medzi svetom živých a mŕtvych. Do tejto skupiny patria jeleňovité, kone, ale aj havran, ktorý sprevádza mŕtve na ich ceste.
Dodnes sa tiež zachoval v mnohých obciach zvyk, že ľudia o svatotomášské noci (20. december), čo je jedna z dvanástich nocí, kedy dochádza k zosilneniu astrálních prejavov, na rázcestí, aby nahliadli do budúcnosti.
Z dôkladných a presných meraní dnes jednoznačne vyplynulo, že intenzita elektromagnetického žiarenia Krajina je na prirodzených pralesný stezkách, a obzvlášť na rozcestích, mnohonásobne vyššia ako v ich okolí. Tým teória o keltské viere v zemskej žiarenia čiže démonov na rázcestí tak dostáva hmatateľný základ.
Keltský kalendár stromov:
Keltský kalendár stromov je založený na starej írskej a britskej abecede stromov, na tzv ogamonskom písme. Každé literou zodpovedá strom, farba a kameň.
Január je mesiac začiatku a očisty. Do 20. januára je vládnucej znamenia brezy - Beith, posvetnou farbou je biela. Táto doba je zasvätený bohyni matke. Od 21. januára patrí január pod znamenia žeriavu - Luis, posvetnou farbou je šedá. Toto obdobie je zasvätené bohyni Mórrígán. Kameňom januára je granát.
Február je čas jasného náhľadu do iných svetov, ktorý je vyjadrený sviatky očisty. Do 17. februára patrí pod nadvládu žeriavu-Luis rovnako ako predchádzajúci mesiac. Od 18. februára sa mení vláda a nastupuje jaseň - Nion, ktorý znázorňuje deliacu líniu medzi svetmi, jeho farbou je farba priezračná ako sklo a je zasvätený bohu múdrosti Gwydionu. Kameňom mesiaca februára je ametyst.
Marec je z časti (do 17. 3.) pod nadvládou jaseňa-Nion, potom od 18. marca je pod nadvládou jelša-Fearn, čo je strom chrániaci pred strety a spory, ktorého posvátnou farbou je karmínová. Kameňom marca je krevele
Apríl je spájaný s narastajúcou energiu prílivu. Nadvládu jelša-Fearn strieda od 15. apríla vŕba - Sail, jej farbou sú všetky jasné a žiarivé farby. Kameňom apríla je démant.
Máj je zasvätený bohu hromy Taranisovi. Máj je od trinásteho mesiacom hlohu - Úath, ktorý zabezpečuje ochranu vnútornému aj vonkajšiemu svetu, jeho farbou je purpurová Jún je od 10. júna mesiacom duba - Dairy. Je mesiacom sily a konsolidácie všetkého dobrého. Farbou je čierna a kameňom je achat.
Júl je mesiac rovnováhy. Dub je vystriedaný vo vláde od 8. júla cezmínou-Tinn, ktorej farbou je šedo-zelená. Doplnkovým znamením je oheň, pretože bol považovaný za najohnivejší mesiac roka. Kameňom je Rubín.
August je od 5. augusta mesiacom liesky - Coll a je obdobím dozrievania a obdobím věštieb, ktoré dávajú tvorivú silu energiu. Farbou je hnedá a kameňom augusta je sardonyx.
V septembri je od 2. septembra vládnucim stromom vínna réva - Muim, ktorá je zasvätená bohu Lughovi. A farbou sú všetky pestré farby. Od 20. septembra preberá vládu brečtan - Gort, ktorého posvátnou farbou je nebeská modrá. September je mesiacom pre rozvoj osobnosti a jeho kameňom je zafír.
Október je od 28. októbra mesiacom tŕstia - Ngetal, ktorý je zasvätený škriatka plodnosti Robin Goodfellow. Jeho farbou je Trávový zelená. Október je obdobím priame, výrazné predvídavosti a obdobím získavania vedomostí a schopností oddeliť poriadok od neznáma. Jeho kameňom je opál a je zasvätený bohyni podsvetia Hel.
November je od 25. novembra mesiacom čierneho bazy - Ruisa, čo je strom nadčasovosti, kedy sa mladí i starí, život i smrť vyrovnávajú. Jeho farbou je červená. November je zasvätený matkám, trom bohyniam, ktoré personifikujú trojnásobného bohyni dievča, matku stárenie. Kameňom je topás.
December-od 24. decembra mesiac brezy - Beith. je mesiacom nových začiatkov a obdobím vytesnenia zlých myšlienok a vplyvov. Kameňom decembra je Tyrkys.
Keltské chrámy a svätyne:
Keltské chrámy ako stavby poznáme až od 3. storočia pred Kristom, väčšinou postavené z kameňa. Ich vnútornú časť, tzv cell, má kruhovitý tvar a je obklopená sloupovím alebo ochozom, aby okolo chrámu mohlo obchádzať procesiou. Vnútrajšok chrámu bol vyzdobený cennými predmety, ktoré boli zasvätený božstva. Kelti však poznali chrám až pod vplyvom Rimanov.
V skoršej dobách používali ku svojim obradoch posvätná miesta, ktoré sa považovali za miesta kde sa bohovia prejavujú intenzívnejšie, alebo sú s tým miestom nejakým spôsobom spätí. Boli to rôzne hory, rieky a ich pramene, lesom, studanky vresoviská alebo neobývané ostrovy.
V čase Laténskej bola posvätná miesta kultovního charakteru vymedzená plotom ohradou alebo priekopou a to úplne jednoduchým. Často to bol len kus krajiny, kde bol háj s posvätným stromy či určitý strom, stožiara inštalovaného alebo stĺp, proste miesta zasvätená bohom, kde sa obetovalo.
Jedným z takých miest bol napríklad drunemeton, posvätný dubový háj, kde Druid konávali svoje obrady.
Ku svojim obradoch Kelti niekedy používali obyčajné kamene. Väčšinou to bývali masívne balvany, buď samostatne uloženej - Menhir, alebo zostavené - Kromlech. Kamenné tabule používali ako oltár, väčšinou do nich vyvrtávali mísovité priehlbiny, ktorých sa používalo na obetovanie. Používalo sa do nich zrno a ovocie, ktoré zožali, ale aj do nich stekala krv obětovaných zvierat.
K posvätným prameňom väčšinou Kelti chodili misa, neumívali sa vodou priamo z prameňa, ale ju nalievali do misy, z ktorej sa napili, a potom si opláchnutie tváre ruke. Keby si zvlhčil ruky do prameňa, považovali by to za svatokrádež. Pili a myli sa obřadní, pociťovali to ako premenu svojho bytia.
|
|
|
kelti
(miley, 7. 12. 2010 13:00)