lené. Urobil si teda nadstavbové štúdium hygieny a po jeho skončení pracoval až do novembra 1989 na okresnej pobočke v Prievidzi.
Jojo
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++
a tu sú komentáre ktoré boli napísané po prvom zverejnení Rasťovho životopisu na stránke JOGOVINY:
Prehľad komentárov
SUPER (peťo zo sLOVEnska, 27. 10. 2008 19:42)
To je fajn,že sa píše o Rasťovi aj keď ako vždy až keď už není medzi nama.To je u nás taký blbý zvyk,že až sa človek poberie Tam Hore,tak sa začne o neho viac zaujímať....
Peťo- tak trochu máš pravdu,ale ... (jogo, 27. 10. 2008 20:29)
ja osobne som sa o Rasťa zaujímal i predtým....Netvrdím, že sme boli nejakí dokonalí kamoši a denne sme sa stretali- to nie- aspoň poslednou dobou sme sa mesiac , dva , tri nevideli osobne.Boli sme viac v internetovom spojení- cez skype a prostredníctvom meilov...
Ale Ono to tak býva - že niekedy nám stačí , žiť s vedomím, že ten náš človek - aj ked kdesi "ďaleko" od nás- ale žije...
no a ked sa takto pominie s hrôzou zisťujeme ako nám veľmi chýba
To že som si Rasťa vážil- i cenil aj za života nemusím nikomu nijak dokazovať ....
Na tému Zabudnutých som kedysi veľmi dávno napísal napr. aj toto: "Tak ako v živote si dvaja ľudia „padnú do oka“ a je z toho láska na celý život /prípadne až za hrob/ podobne je to i v hudbe.ZABUDNUTÍ mali v tomto smere kus šťastia.Predovšetkým preto, že Marcel URÍČA ako autor hudby sa „našiel“
s Rasťom HAVALDOM
výborným textárom , ale aj preto, že sa v tejto skupine stretli ľudia, ktorí vzniknuté piesne vedeli zaranžovať a podať tak aby sa nielen páčili … ..."
Jogo, pekne si to v yjadril, (Mima, 27. 10. 2008 21:56)
dialka nevadi, dolezita je istota, ze priatel stoji pri mne a ja pri nom, hoci nie fyzicky...
Nezabudaj, laska, i ta priatelska, je vecna....
A ZABUDNUTI su fakt nezabudnutelni...
Mima -vyjadril som to tak ako (jogo, 28. 10. 2008 19:44)
som to cítil...a že či pekne to neviem :-)
Peťo viem asi ako si to myslel s tým zaujímaním sa o ľudí až potom keď už nie sú medzi nami,
ale toto skutočne nie je ten prípad.
Aspoň nie z našej strany, ani zo strany regionálnych novín ....
Možno sa to tak stáva - a aj mňa to občas mrzí, ale zrejme ""to tak musí byť""
ja osobne som sa o Rasťa zaujímal i predtým....Netvrdím, že sme boli nejakí dokonalí kamoši a denne sme sa stretali- to nie- aspoň poslednou dobou sme sa mesiac , dva , tri nevideli osobne.Boli sme viac v internetovom spojení- cez skype a prostredníctvom meilov...
Ale Ono to tak býva - že niekedy nám stačí , žiť s vedomím, že ten náš človek - aj ked kdesi "ďaleko" od nás- ale žije...
no a ked sa takto pominie s hrôzou zisťujeme ako nám veľmi chýba
To že som si Rasťa vážil- i cenil aj za života nemusím nikomu nijak dokazovať ....
Na tému Zabudnutých som kedysi veľmi dávno napísal napr. aj toto: "Tak ako v živote si dvaja ľudia „padnú do oka“ a je z toho láska na celý život /prípadne až za hrob/ podobne je to i v hudbe.ZABUDNUTÍ mali v tomto smere kus šťastia.Predovšetkým preto, že Marcel URÍČA ako autor hudby sa „našiel“
s Rasťom HAVALDOM
výborným textárom , ale aj preto, že sa v tejto skupine stretli ľudia, ktorí vzniknuté piesne vedeli zaranžovať a podať tak aby sa nielen páčili … ..."
Jogo, pekne si to v yjadril, (Mima, 27. 10. 2008 21:56)
Nezabudaj, laska, i ta priatelska, je vecna....
A ZABUDNUTI su fakt nezabudnutelni...
Mima -vyjadril som to tak ako (jogo, 28. 10. 2008 19:44)
Peťo viem asi ako si to myslel s tým zaujímaním sa o ľudí až potom keď už nie sú medzi nami,
ale toto skutočne nie je ten prípad.
Aspoň nie z našej strany, ani zo strany regionálnych novín ....
Možno sa to tak stáva - a aj mňa to občas mrzí, ale zrejme ""to tak musí byť""
zas a znova sa vraciam v spomienkach (jogo, 31. 10. 2008 01:14)
zas sa smejem nad tým cez slzy, ked si spomínam na esemesku čo si mi poslal kedysi dááávno, po jednom z nevydarených ročníkov festivalu CFT
....vedel si byť tak vtipný a zároveň ohromne nad vecou! :-)
vraj sa to nemá tak formulovať ale slovo "veľmi" je veľmi slabé na vyjadrenie toho pocitu
STRAAAŠNE mi chýbaš!
Komentáre
Prehľad komentárov
Dnes, vo februari 2009 som zistil, ze uz nezije clovek, ktoreho som si vazil pre jeho ludske kvality, pre jeho nadchnutie pre slobodu. Jeho komentare na jeho blogu boli pre mna dusevnou potravou vysokej kvality. Uz nebudu, .... smutne....
ok Peťo
(jogo, 6. 11. 2008 7:57)
ono je to asi prirodzene a "normalne" - asi to inak nebude- myslím to- že si viac všímame ľudí až keď tu nie su ...žiaľ je to tak
Máš pravdu-ľudí ako rasťo je obrovská škoda, ale myslím, že ten človek tu zanechal bohaté a silné - stále platné posolstvá.A je len na nás ako s nimi naložíme a či si z toho niečo zoberieme
TAK ĎAKUJEM!
(peťo zo sLOVEnska, 6. 11. 2008 7:43)Jojo zas som chytrejší a zas o Rasťovi viem toho viac a tak dík!Vznikla zaujímavá stranka,ale škoda,že až teraz.Je to ako vždy,že až nás niekto opustí,tak sa začne okolo neho viac všetko krútiť a Rasťa je fakt škoda,mohol nám ešte veľa toho dať....
strasne smutna sprava
(Martin, 19. 2. 2009 13:59)