Pani predavačky
19. 6. 2011
V našom mestečku, na hlavnej ulici, nachádza sa obchod - potraviny. Malý, ulička krát ulička. Najlepšie na ňom je, že sa nachádza zhruba sto metrov od našej bytovky, takže v nedeľu stačí vyjsť von zhruba na pár minút... No toto je jeho jediné pozitívum.
To, čo ho robí individuálnym a svojím spôsobom aj originálnym sú pani predavačky. Tú ich vlastnosť neviem pomenovať, ale opíšem Vám ju v jednej príhode, ktorá rozhodla o tom, kto do toho obchodu už nikdy nevstúpi.
Bola nedeľa poobede. Ja a môj brat sme boli vyhnaní do obchodu po rožky. Samozrejme sme šli do TOHO obchodu. Vošli sme a bolo kvázi plno. Neboli košíky. My sme si povedali, že na šesť rožkov nepotrebujeme košík, a tak sme si to nasmerovali k pečivu. Nabrali sme do sáčku rožky a spokojne sme sa postavili na koniec radu. Postupne všetci odišli, košíky sa znovu kopili a nakoniec sme sa konečne dostali na rad aj my s naším sáčkom s rožkami. Medzi časom prišli ďalší ľudia, ale košíkov tam bolo na fúru, tak všetko išlo ako vždy. Ukázali sme predavačke rožky, ona to naťukala do pokladne, popýtala si peniaze a všetko vyzeralo normálne. Už pred tým sa na nás tak trochu divne pozerala, keď tu zrazu sa na nás osopila: "Kde máte košík?!?!" Ja som jej pokojne odpovedala, že bolo plno a neboli košíky. Ona sa rozkričala, že musíme počkať na košík, kým sa nejaký uvoľní. Neviem, ako to myslela, lebo ten obchod má pred košíkmi miesto asi meter krát meter a ešte k tomu je to hneď v dverách, čiže sa tam nedá čakať. Ja som sa jej to snažila normálne vysvetliť, keďže môj brat na niečo také nemal nervy a aj mne už šklbalo obočím... Predvačka sa na nás znova osopila, sliny lietali a na záver nás oboznámila so skutočnosťou, že nabudúce si na nás posvieti, že to musíme urobiť ako ona chce (ako keby to boli jediné potraviny v meste). Môj brat trafil klinec po hlavičke, keď jej odvrkol, že NABUDÚCE pôjdeme inde. :) Pani predavačka nám nič nestihla odvetiť, lebo sme sa hneď otočili na päte a odkáčali domov.
Na ďalšiu nedeľu sme šli znova do obchodu. Keďže sme veľmi leniví, znova do toho istého - možno aj preto, že sme chceli vedieť, čo naše pani predavačky vykúzlia dnes. Môj brat samozrejme povedal, že on tam už nikdy nevojde (čo dodržiava dodnes) tak som tam musela ísť sama. Pekne som si zobrala košík, nakúpila, čo bolo treba a postavila sa k pokladni. Pani predavačka sa neusmievala a ani nebola prívetivá. Popýtala si peniaze, ja som jej ich dala a čakala som na účet. Predavačka sa na mňa divne pozrela a ja sa jej pýtam: "...a účet???" Ona ho chytila, pokrčila, odhodila a oznámila mi, že och, už som ho vyhodila...
No chápete to? Ja teda nie... Týmto článkom nechcem nikoho uraziť ani ohovoriť, len poukázať na niektorých ľudí a ich prístup. Možno by sme sa nad tým všetkým mali zamyslieť. Nemyslím si, že tento článok budú čítať dané predavačky. Možno by to ani nepomohlo. A možno ani nebudú vedieť, že hovorím o nich a budú sa smiať nad tými divnými predavačkami. Porozmýšľajte nad tým, či sa aj vy náhodou nesprávate ako ony, či tým niekomu neubližujete, alebo niekoho nerozčuľujete... :)
predavacka
(natalia, 21. 4. 2012 13:59)