Geografia ako veda
Slovo geografia je starogréckeho pôvodu. V preklade znamená – ge-Zem, grápho – píšem, čiže opis Zeme, zemepis.
Grécky vedec Eratosthénes v diele Geografika vyčlenil geografiu ako samostatný odbor.
Objektom skúmania geografie je krajinná alebo geografická sféra Zeme.
Geografia pri skúmaní krajinnej sféry uplatňuje dve základné metódy
a) priestorovosť – priestorová organizácia krajiny, rozloženie hornín, pôdy, vodstva, sídel a pod., sledujú sa hlavne horizontálne vzťahy (pozdĺž zemského povrchu)
b) syntetickosť – skúmajú sa vzájomné vzťahy medzi geosférami, sledujú sa vertikálne vzťahy.
Tvar a veľkosť Zeme
Zem má nepravidelný hruškovitý tvar tzv. geoid – sféroid, rotačný elipsoid.
Polomer Zeme na rovníku je 6378 km , na póloch 6356 km, stredný polomer 6371 km.
Zem vykonáva dva základné pohyby:
1. otáča sa okolo svojej osi za 24 hodín zo západu na východ, každú hodinu sa Zem otočí o 15° (360: 24), 1° geografickej dĺžky zodpovedá časovému rozdielu 4 minúty. 1° = 4 min.
Na Zemi je zavedený svetový čas. Ten sa riadi podľa času na nultom poludníku, ktorý prechádza cez Londýn. Na Slovensku sa používa stredoeurópsky čas. SEČ. Smerom na východ od Londýna čas pripočítame +, od Londýna na západ odpočítame
Coriolisova sila – vzdušné a vodné prúdy sa v dôsledku rotácie Zeme vychyľujú na severnej pologuli doprava a na južnej pologuli doľava, rieky na severnej pologuli podomieľajú viac pravé než ľavé brehy.
2. obieha okolo Slnka po dráhe tvaru elipsy so Slnkom v jednom z jej ohnísk. Dĺžka dráhy (orbity) je 940 mil. km. Rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy k Slnku.
Príslnie – perihélium – najbližší bod dráhy k Slnku 147 mil. km
Odslnie – afélium najvzdialenejší bod dráhy 152 mil. km
Čas obehu 365 dní a 6 hodín.
Na severnom póle trvá polárny deň 186 dní, na južnom póle 179 dní. Na severnej pologuli sú dlhšie a menej teplé letá ( nižšia rýchlosť v odslní ) a kratšie a teplejšie letá na južnej pologuli (v príslní).
Slapové javy – príťažlivá sila Mesiaca sa prejavuje pravidelnými deformáciami tvaru Zeme – príliv a odliv. Mesiac svojou príťažlivou silou vplýva na oceánske vodné masy. Oceánske dmutie vzniká súčasne na strane privrátenej k Mesiacu, ako aj na strane odvrátenej od neho.
Na príliv a odliv pôsobí aj Slnko, ale pre veľkú vzdialenosť od Zeme je jeho príťažlivá sila oveľa menšia ako mesačná. Príliv a odliv sa strieda každých 6 hodín. Ak je Mesiac a Slnko v jednej rovine so Zemou, ich príťažlivé sily sa znásobujú a spôsobujú skočný príliv, ktorý sa opakuje každých 15 dní.
Ak je Mesiac v prvej a poslednej štvrti vzniká hluchý príliv (mesačná gravitácia je čiastočne rušená gravitačnou silou Slnka).
Mierka mapy
Mapa je plochý, zmenšený a skreslený obraz povrchu Zeme.
Mierka označuje veľkosť zmenšenia., napr. 1. 500 000, 1 cm na mape je 500 000 cm v skutočnosti, t.j. 5 km.
Mapy veľkých mierok od 1: 10 000 do 1: 200 000
Mapy stredných mierok od 1: 200 000 do 1: 1 000 000
Mapy malých mierok nad 1: 1 000 000
Turistické mapy majú zvyčajne mierku 1: 50 000 a 1: 100 000
Krajina je najmenej zmenšená na plánoch, na nich sú zakreslené aj podrobnosti. 1: 5 000 , 1: 10 000
Kartografické zobrazenia
Je to prenesenie trojrozmernej zemepisnej siete do roviny mapy. Na mape je vždy skreslenie, lebo guľovú plochu nie je možné rozvinúť do roviny bez deformácie.
1. Rovnakouhlé Mercatorove zobrazenie – zobrazenie malého územia, štátu – zachováva vzdialenosti, uhly a tvary povrchu, pričom sa plochy môžu skresľovať.
2. Rovnakoplošné zobrazenie – zachováva plošné pomery ( na zobrazenie rozlôh štátov)
3. Rovnakodĺžkové zobrazenie – zachovávajú sa pomery dĺžok. Čím je územie väčšie, tým je aj skreslenie väčšie.
Výškopis – zobrazuje vertikálnu členitosť, vrstevnice – izohypsy – čiary, ktoré spájajú body s rovnakou nadmorskou výškou
Izobaty – hĺbnice, so zápornou nadmorskou výškou.
Polohopis – zobrazuje horizontálnu členitosť povrchu Zeme – je to súbor bodov, značiek a čiar, ktoré zobrazujú sídla, komunikácie, vodstvo a pod.
Generalizácia mapy – zjednodušenie a výber najdôležitejších prvkov do obsahu mapy.