„Zadok zdraví predok!!!“
Tento výkrik Vlada a Miša odštartoval našu cestu do belgického Neerpeltu vzdialeného od Prešova 1447 km.
29.4.2009
14:34 -dvojhodinové čakanie na Miša Gumana sa skončilo a my vyrážame na cestu
15:00 -snažíme sa nájsť si najlepšie polohy na sedenie, niektorí aj na ležanie
-hlavnou témou správ na Exprese je prasacia chrípka, preto niektorí uprednostnili mp3
15:10 -míňame spišský hrad
15:30 -stojíme v Levoči- je to naša posledná zastávka na území Slovenska, niektorí ju využili na to, aby sa ešte posledný krát pekne po slovensky najedli
16:17 - míňame Poprad
16:30 -vchádzame do Vysokých Tatier, každý fotografuje
17:11 -prechádzame cez slovensko-poľskú hranicu cez hraničný priechod Lysá poľana, (+ prvý kronikár výpravy Maťo Ivanecký s kronikou praštil, hrá šibeničky, odteraz píše Maja Šerbáková)
17:28 -póza -fotíme sa =D a prechádzame malebnou dolinkou
17:38 - I hate this part right here- obidvoch ľudí bolí hlava :/
17:44 - stojíme na semaforoch v Novom Targu, vankúše lietajú... „Andrej, kľud!!!“
17:55 -stojíme, „ideme cikať!“
18:16 -podľa pána šoféra Ferka je 17:76 -buďme úprimní- každý dofajčil, ideme ďalej. :-) +čas na rezne
18:47 -„Andrej sa ukľudni, keď máš veľa energie, poď, ťa poviažeme,“ vodič.
18:53 -Maja Ščerbáková ochorela
-vchádzame na úplne novú cestu, sme 46 km od Krakowa
-Andrej ešte stále nedokáže obsedieť na mieste, znova stojí v uličke
-Ferkova prednáška o poplatkoch na diaľniciach + na Slovensku máme zázrak: najdrahšiu naftu v západnej a strednej Európe
19:18 - 2 km od McDonnaldu
- v doline napravo prvý raz vidíme Krakow
19:23 -míňame úplne prepchaté šrotovisko- žeby aj tu mali šrotovné?
19:25 - „No, pozeraj!!! Benzín 0,9 €, nafta 0,78 €!!!“ kričí Ferko
- míňame kláštor Kamedulov, spomínaný asi milión krát =)
19:34 -prekračujeme Vislu
19:58 -po ľavej strane je mesto nášho šoféra Ferka Chrzana- Chrzanov
20:05 - čakám, že niečo napíšem, no nemám čo (Jožo) – ja mám- majú pekné diaľnice, cez lesy
- pumpa – na veľkú radosť niektorých, ktorí sa už 2O minút modlia, ako im prikázal Ferko
- hriešny tanec- Mišo vs. Jergi =) a súťaž, kto vyššie zdvihne nohu
20:30 - plánovaný čas odchodu, namiesto toho sa všetko- malé či veľké- hrá na detskom ihrisku
20:45 -„Nasledujúci film vás nemá pobaviť ani zaujať, má vás uspať“ – myslím, že „Lepší pozde nežli pozdeji“ sa minul účinkom :-)
23:00 - prebudili ma slová „20 minútová pauza“
23:25 -sme 992 km od Neerpeltu a na veľké sklamanie niektorých, ktorí si mysleli, že sme už v Nemecku, odchádzame ešte iba z pumpy pred Wroclawou. Po autobuse vyhrávajú Piráti Karibiku a Medelssohn a dostávame pokyny o tom, ako sa v klimatizovanom autobuse dá poriadne prechladnúť
30.4.2009
2:00 - na hraniciach Poľska a Nemecka nás zobudili nepríjemné svetlá a príkaz, aby si každý sadol- nie sme náhodou v Schengene? Po 7 minútach pokračujeme v ceste
5:11 - po diaľnici ideme okolo Jeny- tu študoval Kollár, neviem, ktorý, ale napísal Slavy dceru :-)
-sme 45 km od Erfurtu a 30 km od Weimaru =)
5:29 -prestávka sa stretla s veľkým odporom zadku, ktorý pospal až o druhej
6:03 -ani nie som hladný, asi je to tým, že je šesť hodín ráno (Jožo)
6:34 -konečne je vonku svetlo, ale je hmla a zamračené –ako ja neznášam diaľnice! Človek nevidí nič, iba les, žiadne dediny ani ľudí!
6:49 -kurz fotografovania pri rýchlosti 130 km/h skončil vybitím bateriek
-ideme okolo Eisenachu
6:59 - bývalá hranica NDR a západného Nemecka, koniec
7:33 -odbočili sme zo smeru na Frankfurt na diaľnicu na Hamburg. Okrem pána šoféra, Joža, Andreja a mňa všetci spia
7:40 -Maglev – Andrej má prednášku
7:59 -sme 332 km od Hamburgu – „Radšej by som šla do Berlína“ „Aj ja,“ hovorí Andrej. „Je tam múzeum dopravy.“
-ešte stále všetci spia
8:15 -to je na nervy- vpredu sa spí, vzadu sa spí, naša pani dirigentka spí na sedadle ako mačka =) , bojíme sa, lebo šofér Jožko má už hrozné kruhy pod očami, lenže najbližšie odpočívadlo je ešte ďaleko
8:30 -konečne sa to zobúdza...
- šoféri srandujú s učiteľkami a skúšajú ich na hlavné mestá rôznych štátov
„No, im sa machruje, keď majú precestovanú celú Európu. Ale teraz mi povedzte, čo je alterovaný akord, alebo ako sa tvorí,“ smeje sa Mirossayová. (Dokelu, to neviem ani ja =)))
- s Laurenciou kývame šoférom kamiónov, ktoré obiehame. 3 odkývali, 3 nie a jeden sa začal ťukať po hlave, či nám šibe
9:30 - prestávka
- s Evkou M. sa päť minút odhodlávame opýtať nejakého Nemca, kde sme. Keď som sa konečne odvážila, človek, na ktorého som vychrlila „guten Tag, kann ich Ihnen fragen, wo wir jetzt sind?“ sa zasmial a povedal: „Sorry, I don´t speak German.“
10:00 -odchod z nemeckého hanzového mesta Soest, najedli sme sa do plna (ako kto) a môžeme pokračovať v ceste -mierime do Holandska
10:30 -začíname prehrávať video z Liberca- pre niekoho je to sranda, pre niekoho inšpirácia a pre niekoho demoralizácia =(
11:05 -pri hudbe z filmu misia hranej Liberčanmi míňame Essen
11:38 -prekračujeme Rýn
12:02 - „O 12 sekúnd stojíme“: 12,11,10,9,8,7,6,5,4,3,2,1,0... nič, len tabuľka 1km do Holandska
12:10 -na parkovisku sa prezliekame do tyrkysových tričiek a v autobuse je desne horúco
12:25 -hraničný priechod Venlo?
- vianočná atmosféra- Evka kŕmi celý autobus perfektnými medovníkmi
12:45 -počúvame megafóry z Andrejovho mobilu, ale potom mu ich prikazujem vypnúť, lebo 2/3 z nich sú vulgárne
13:00 -už 15 minút ideme cez Eindhoven- svieti slnko a kaviarne sú plné Holanďanov
-prvý veľký šok- jazdí tu aspoň dva krát viac bicyklov ako áut a všade sú len tak odparkované desiatky bicyklov, všade je čisto, ale nie je vidieť žiadne tulipány
13:30 -prekračujeme Holandsko- Belgickú hranicu
13:31 - napravo prvý raz vidíme Neerpelt- sme 24 km od Eindhovenu
13:40 -stojíme na oficiálnom parkovisku pre účastníkov festivalu v Neerpelte
14:00 -kráčame ulicami Neerpeltu, robíme prvé fotky, registrácia a fotenie
14:15 -teraz nás musia označkovať, lebo bez visačky nás nepustia ani hrať- keby sme vtedy vedeli, koľko tých visačiek stratíme, brali by sme si ich každý po troch
14:45 - Eva Z. skonštatovala: „tu ani mravce nie sú...“
-je cca 20°, svieti slnko a je ticho a krásne. Ideme sa fotiť.
15:00 -hľadáme koše- prečo je u nás, kde máme koše každé dva metre, na chodníkoch bordeľ ako v tanku a tu, kde sa kôš za nič na svete nedá nájsť, nie je na zemi ani papierik ani špak????????
-dohadujeme zajtrajšiu súťaž- Maťa robí tlmočníčku
- fotíme sa s Japonkami, ktoré od nadšenia vreštia ako opice a pozerajú na nás, akoby videli ufo
15:30 - kostol sv. Mikuláša- Krásny tehlový kostol stojí v strede námestia a okolo neho sú vysadené pagaštany s ružovými kvetmi. Je tu úplné ticho, z ulice sa sem dostane iba tichá hudba a svetlo cez mozaikové okná s vyobrazeniami svätých. Na chóre pri organe visí obraz, na ktorom je namaľovaný Salieri, a na drevenej vyrezávanej kazateľnici je napísané: „Die u hoort, die hoort my (Lucanus, 10)- „Tí, čo počúvajú vás, mňa počúvajú“ Vlado hrá na klavíri a my sedíme a rozjímame nad akustikou kostola.
16:00 -rozchod!!! všetci(teda, takmer) členovia orchestra využili na to, aby si posedeli v tieni veľkého slnečníka café compromis priamo oproti vchodu do kostola
- nakupujeme, lebo sme smädní- pizza stojí 7,50 €, chipsy 0,55€, 1,5 litra pomarančovej minerálky 0,65€, tričko 12,50€ a hrnček 6€
-úplne všetky domy sú tehlové so strmými strechami a nádhernými upraveným záhradami bez plotov
- našli sme raritu – odpadkový kôš pri peknej bielej fontáne s čistou vodou!!!
18:00 - veľmi „chutná“, ale napriek tomu jedlá večera- mäsové guľky s paradajkovou omáčkou a zemiakovou kašou
-posedenie s fotením na snáď všetky foťáky, ktoré existujú
- v Belgicku majú asi tyrkysovú trávu- pani učiteľka Džamová vyhlásila: „Vy s tou trávou tak krásne splývate“
-Jerry, Čiča, Sima a Eva robia pyramídu- Jerguš ma opravuje, že to je sandwich- potom ju robia Sima, Mirossayová a Džamová a nikto sa nepripája- no, škoda... =(
-hostesku Jessy sme hneď prvou otázkou odrovnali, takže bola „ a little bit confused“
- rozhoduje sa, či sa na koncert pôjde pešo hodinu, lebo autobus sa do 11. nesmie hýbať
19:00 -hodina to nebola- k Dommelhof Theatter, veľkej, ako inak tehlovej budove obrastenej brečtanom v krásnom parku s altánkom a rôznymi fyzikálnymi hračkami sme sa dovliekli asi po 20 minútach. Mierne problémy so stratami našich visačiek( resp. obojkov) sme vyriešili a sedíme v hale divadla, ktorá pripomína banku a je ozdobená živými kvetmi. Hádame sa, či to fialky sú, alebo nie, počúvame nácvik zboru a študujeme program festivalu. Viki sa čuduje, že najhranejšieho autora- Anoniema- vôbec nepozná.
20:26 - čakáme na koncert. Asi už mal dávno začať. A ešte sme prišli na to, že tu predsa len chovajú mravce. Cha! Stretli sme už aj Liberec-poniektorí...
Simi je strašne hladná
Aďka+Simi+Eva+Čiča= v buse nehorázne smrdí. Aľe jak še hvari u nás vof Prešovu: Smrad aľe cepľučko...
V bare nemajú ani len čapovanú kofolu! známu po celom svete- chudery!(písala Baška)
21:00 - pani učiteľka zavelila, že koncert zrejme nebude, preto sa ešte stále pešo presúvame na námestie, čo sa zdá byť nekonečná cesta. Blúdime ulicami rozľahlého a stále tichého Neerpeltu a obdivujeme a sme radi, že tu nemajú kopce...
- na úplne prepchatom námestí predvádzajú Holanďania svoj súťažný repertoár vrátane chytľavej rytmickej melódie Lord of the Dance
-aj napriek rozchodu ostáva takmer celý orchester pokope a vyjedá stánok s hranolkami
-teraz som stretla Liberčanov už aj ja- na rozdiel od nás pijú dnes a lákajú nás na vraj najchutnejší belgický alkohol- čerešňové pivo
23:00 - skončil nádherný ohňostroj- šestica mužov prezlečených za kováčov vytvorila raketami všetkých farieb a druhov vrátane zlatého dažďa padajúceho z oblohy a čertovho kolesa za doprovodu dramatickej hudby veľmi pôsobivé a nádherné divadlo
- a teraz sa autobus konečne môže hýbať, preto nás vezie cez vilové štvrte a hustý les do Overpeltu do campu De Winner vzdialeného od Neerpeltu vraj-neverím- 7,8 km... Diktuje pán šofér Ferko, ktorý aj s Jožkom býva na izbe s dvoma Holanďankami. „Ubytovňa pripomína trestaneckú ubytovňu druhej nápravno-výchovnej skupiny. Je tehlová, studená a vlhká, na tehlách sú mokré fľaky. Na dverách nie sú kľúče, zato nechýbajú otvory na podávanie jedla.“ Steny sú zvnútra v niektorých izbách obložené drevom, preto sú v každej izbe umiestnené protipožiarne detektory, vďaka ktorým sa na izbách nesmie fajčiť, ani sprejovať. V každej izbe je 8 drevených postelí prišrubovaných k stene šrubkami veľkosti 10,2 (že vraj) a vďaka gumeným žinenkám odolných voči moču. Jediná priestranná a teplá miestnosť v dome je kúpeľňa, ktorá vyzerá, akoby sa rozpadávala. Sú tam dva záchody a dve sprchy, preto sa do sprchy niektoré dostali až o druhej ráno a niektorí rezignovali a nastavili si budík na siedmu. Celá chata je zasadená do hustého borovicového lesa, v ktorom rastú borovice v radoch, úplne rovné, odklonené od mora asi v päťstupňovom uhle a na zemi pod nimi rastie iba trávička hodná futbalového štadióna. Pán šofér o ňom povedal: „neradím vám doňho v túto pokročilú hodinu vstupovať, pred chvíľou som tam videl dva psy, ktoré od strachu pustili do gatí.“ A keď sme sa večer rozprávali s pani učiteľkou, povedala mi smutne: „Na obrázkoch to vyzeralo lepšie...“ Zrejme už zabudla na Prahu!!!
1.5.2009
08:00 - dnes je deň D!!! budíček o ôsmej, raňajky( na Evinu prosbu) o deviatej- chlieb - teda, podľa nich chlieb, podľa mňa zoschnutý sendvič, chutný syr, saláma podobná našim drahým salámam, lekvár, nutela -hmmmm...belgická čokoláda, cereálie a to ich mliečko..., kto je toto? - Dominika má vyžehlené vlasy, nikto ju nespoznal, rýchlo do autobusu po nástroje, skúška v jedálni rušená dychovkou za dverami, ale napriek tomu na rozohriatie po noci (no, mne bolo teplo, ale to som asi jediná) veľmi potrebná. A potom už šup-šup, prezliecť sa do koncertného, o 11-ej odchádzame na obed!!! (pomoc) Z autobusu pristaveného na cyklistickej dráhe cez les, po ktorej ustavične jazdia cyklisti, stále vybiehajú ľudia sem a tam, pokyny sa menia: berte tyrkysové! Neberte tyrkysové! Každý má visačku?!! A keď nakoniec vyrážame, je štvrť. Znova po ceste cez vilové štvrte a lesy(neverím, že to je len 7,8 km), z okna jedného domu sa na nás usmieva( alebo plače?) Mona Lisa, z každého domu visia červené tapisérie festivalu(aj ja chcem jednu)...
11:30 -obed- tam kde včera večera, ale už chutnejší, ryža, kuracina, broskyne, jablko a mousse au chocolat- mňam, bars fajne
12:30 - príchod na radnicu vedľa kostola, pridelili nám changing room, prezliekanie, portrét kráľovského páru, „only make violins good, no trying“, u niektorých mierna nervozita, teplota vonku 19°
13:35 -SÚŤAŽ!!!!!!
13:58 -práve sme dohrali, všetci sú radi, konečne prišla úľava... všetka česť pani učiteľke, ktorá oddirigovala bez nôt a bola úplne v pohode a Maji, ktorá odohrala sólo najlepšie, ako sa jej to zatiaľ podarilo... a kedy sa dozvieme výsledky? Zneje zo všetkých strán, no odpoveď nikto nepozná...
-a teraz musíme za 5 minút vyprázdniť radnicu pre iný orchester, preto sa prezliekame v autobuse
-niektorým zmizli visačky :-( aj mne :-(
-počúvame Holandský orchester, hrajú obstojne, skladby nic moc, ale je to počúvateľné a Lord of the dance aj zaujímavé
15:30 -veľmi sme sa tešili na Poliakov, ktorí hrali Orawu, ale vyhodili nás odtiaľ, lebo vraj nestihneme sprievod- to bola zbytočná panika, kvôli ktorej sme hodinu a pol stáli na mieste a nepočuli sme najlepšie vystúpenie v našej kategórii!!! =( -získali suma cum laude!!!!!
-a teraz stojíme na nádvorí pred kolégiom sv. Huberta a čakáme na začiatok sprievodu, medzitým nadväzujeme známosti- s Ruskami zo Sankt Petersburgu v krojoch, s Japonkami v kimonách, ktoré umierajú zo šoku, keď napočítam po japonsky do desať a sú prekvapené, že vyzeráme od nich oveľa staršie a pritom oni majú už 16!!! (vyzerajú tak na 12-14), chceme sa rozprávať aj s Mexičanmmi, tiež v národnom kroji, ale nevedia anglicky, preto nás musí zachraňovať Maťo so španielčinou :-)
17:00 -začína sa sprievod celým mestom, v ktorom sme zaradení ako druhý orchester. Neskôr sme zistili, že sme boli snáď zo všetkých telies, ktoré tam boli, najbláznivejší. Robili sme mexické vlny, ktoré, mimochodom, Mexičania ani nepoznali, vyspevovali sme Slovensko, slovensko, heja, heja, heja Slovensko, ciki caki ciki cak, žala baba žala mak (všetci si mysleli, že hovoríme nejaké básne), A od Prešova a ďalšie a v tyrkysovom a s rapkáčmi sme žiarili a robili sme hluk po celom meste. Keď sme prišli do divadla, kde bolo vyhlasovanie výsledkov, ešte stále sme vystrájali tak, že na nás bol záber každú chvíľu. Až keď začal napínavý ceremoniál, trochu sme sa ukľudnili a napätí sme očakávali výsledky. Aký bol náš vresk, keď sa na plátne objavilo 1e prijs, necháme na meračov hluku, ale väčší neurobila ani banda osemdesiatich Japoncov. To malo za následok to, že keď bolo treba najviac oslavovať, nikto už nevládal. V každom prípade však radosť bola obrovská a v ten deň nás už nič nemohlo vytočiť. :-D :-D :-D
19:00 -presunuli sme sa na večeru, tentoraz do telocvične kolégia a dali nám švédske stoly- chlieb, ktorý sa na chlieb ani nepodobal, skôr to bola iba suchá náhrada sendviča, pravý belgický syr (chutí ako náš, čiže dobre), šunka a šaláty s olivami alebo hrachom, mimoriadne dobré a úúúúúúžasné polotučné belgické mliečko
-rozchod, stretneme sa o 22:00 pred kostolom- tento rozchod každý využil inak a netuším ako, lebo hoci sme na námestí presedeli hodinu, neuvideli sme nikoho z orchestra
22:05 - po čakaní na jednu bandu, ktorá vďaka skvelému orientačnému zmyslu :-D zablúdila, sa odchod do trestaneckej ubytovne omeškal o 5 minút. Nálada perfektná, teplota vonku 16° C. Keď sme prišli na miesto, napriek nádeji pani učiteľky pred druhou v noci nešiel spať asi nikto. Jedna skupinka dlho do noci žúrovala u našich susedov, ďalší zmizli a ďalší radšej uprednostnili skrývačky po lese, ktoré skončili, keď sa stratili Pali (Malkáč) a Andrej. Do druhej nás však všetkých nahnali dovnútra a aj väzenskí strážcovia šli o štvrť na tri spať.
2.5.2009
08:07 - dobré ránko- v takúto skorú rannú hodinu nás zobudila pani dozorkyňa Džamová klopaním na dvere. Celé bláznivé sme prileteli na raňajky o 8:30, ale čo to? – jedáleň prázdna! Postupne však prišli všetci a najedli sme sa do sýta.
09:45 - odchod do Neerpeltu bez Miša a Vlada – tak je, keď niekto flámuje do noci, :-P – Mišo sa potom celý deň učil a Vlado spal :-D
-počas čakania na autobus do nás Andrej hádže vodné balóniky, ale potom to niektorých naštve a musí s tým prestať a balóniky pozbierať
-Dominike sa už vlasy začínajú trochu krútiť
-máme rozchod do 12:15, ktorý väčšina využila na lúštenie používania počítačov Apple s operačným systémom Apple- snáď sa môžem spoľahnúť na Andrejove znalosti v tejto oblasti. Najhoršie je napísať niečo na francúzskej klávesnici. Francúzi a asi veľmi nepoužívajú, že? A m bolo na takom divnom mieste... Aj z a y vymenené... Ale za 5 minút sa to dá aspoň ako-tak zvládnuť...
12:15 -teplota 19°, odchod na obed- Pred jedálňou sme si museli počkať, lebo bolo treba pustiť tých, ktorí dnes súťažia, ale našťastie je teplo, musíme vydržať iba cigaretový smrad. Jesť nám dali mäsové slimáky so zemiakmi a varenou zeleninou, čo bolo celkom chutné, a dorazili nás vafľami a jablkom- mňam...
-počas obedu pani učiteľka zmenila náš nedeľný plán, čo sa stretlo s veľkou radosťou asi dvoch tretín orchestra. Tej zvyšnej tretine je ľúto, že neostaneme na záverečnú diskotéku, lenže majú smolu- vysokoškoláci nás zachránili, preto by sme teraz mohli dať niečo na oplátku my im
13:00 - až do večere máme rozchod a myslím, že tu nechám prázdne miesto, aby každý pripísal, čo robil :-D – (my (teda Jožo, Pali, Andrej, Evka a ja) sme si požičali bicykle a dostali sme tak nepochybne vynikajúcu možnosť spoznať Neerpelt omnoho lepšie, než keby sme sedeli v krčme na námestí. Videli sme Dommel, malý potok, ktorý tečie do Holandska a tam sa z neho stane významná rieka aj zvláštny kanál pre kajaky, vilové aj mestské štvrte, dom, v ktorom bolo celé okno založené fľašami od vodky, aj dom, na ktorom visela prosba, aby vodiči dodržiavali povolenú rýchlosť a fotka asi desaťročného dievčatka. )
Sprievod dnešných hráčov bol otrasne nudný- boli tak unavení, tak vystrašení, alebo mali pocit, že zahrali zle? Bola škoda míňať energiu na povzbudzovanie rapkáčom alebo krik, naša desaťčlenná skupinka robila najväčší hluk. :-(
18:00 -znova večeriame v kolégiu svätého Huberta a čoraz viac ľudí objavuje skvelú chuť belgických šalátov a ich mlieka
- Mišo s Vladom rozprávajú svoje zážitky o tom, ako sa snažili dostať do Nerpeltu
19:00 -odchádzame na koncert a dúfame, že tentoraz to už nebude planý poplach. Netuším, kde sa koncert koná, lebo sme celú cestu vyklopkávali rytmus na pohárikoch. Máme hodinu voľno a kým sme neobjavili skvelé detské ihrisko –na chvíľu sa naň dali zlákať dokonca aj osemnástky :-) tobogan s troma zatáčkami a 5 metrov vysoká pavučina z oceľových lán, kvôli ktorým mám ešte teraz po nohách modriny- radosť byť malým dieťaťom v Belgicku!!! :-D
20:00 -začína koncert( teda teoreticky, v skutočnosti začal až o štvrť). Účinkovali:
Dychový orchester, v tej holandskej hatlanine nebolo rozumieť ani len odkiaľ sú, ale zmenili môj názor na dychovku, boli celkom dobrí
László z Budapešti, skvelý klavirista, dúfam, že si tí, ktorí jeho vystúpenie neprerehotali, myslia to isté: až Ujpálová odíde, toho chcem na korepetície!!! Bol vynikajúci!!!
Belgická paródia zboru - chúďatká, najradšej by som im šla pomôcť spievať, keď konečne začali spievať aj druhý hlas, bolo to úbohé, ale aj úsmevné... ťažko ovládaný smiech -dirigentka zboru v krátkych čiernych šatách („ona má na sebe oblečené vrece!?!“) sa chrbtom otočená k divákom výdatne poškrabala na zadnej časti tela :-D neskôr sme usúdili, že to asi bude nejaký belgický zvyk pre šťastie
A naši dlho očakávaní priatelia z Liberca... no, hm, myslím, že dychy im to pokazili a keby hrali to, čo hrali na súťaži, bolo by to lepšie
Ako poslední hrali a spievali Česi, o ktorých sme si mysleli, že sú Poliaci a tešili sme sa, že im rozumieme, ale smola, boli z Českého Tešína- celkom pekne predviedli ukážku sliezskych piesní Belgičanom, ale mali zvláštne kroje, ako by im boli malé
22:40 -koncert skončil, kým sa všetci pozbierame, skáčeme na pavučine spolu s Liberčanmi a prajeme im veľa šťastia v zajtrajšej súťaži
23:10 -odchádzame do tehlovej chyže, je 18°C
23:40 -po desaťminútovom klopaní na dvere nám konečne otvorili a mohli sme ísť spinkať... a takto to vyzerá neskôr:
03:00 - ešte stále spí iba polovica nápravno-výchovného ústavu, ale dozorkyne :-D sa nevzdávajú, chodia sem a tam a dokolečka každého posielajú spať
3.5.2009
08:30 -všetci zaspatí prichádzajú na raňajky
10:00 -presne v určenom čase odchádzame z ubytovne
-Zitka má čierne pery, asi sa pod čerešňou bozkávala s kominárom – Ziti, prvý máj bol deň skôr!!!
-Dominika má znovu kučeravé vlasy
10:15 -príchod na parkovisko pri kolégiu svätého Huberta, voľný program, ktorý niektorí ( asi 13 ľudí) využili na omšu- k nej sa nebudem vyjadrovať, bola som šokovaná z toho, aká je belgická cirkev liberálna... myslím však, že každého zaujíma, ako hral ten druhý orchester Palladio - hrali ho príliš pomaly a bez života, na code boli desne rozsypaní, ale seňo zvládli perfektne...
12:30 - po ceste na obed som mala šťastie, že som pozrela dolu práve včas, aby som stihla uskočiť pred strieborným mercedesom, ktorý sa rútil na chodník priamo na mňa. - obed – mením svoje obľúbené jedlo na plátky z morčacieho mäsa, zemiakové kroketky, hubovú omáčku a jablkovú výživu- zmiešaním týchto dvoch omáčok vznikne chuť paradajky, čo niektorí radšej neskúšali :-D
13:30 -začal workshop, ktorí sme mali spolu s Cyperčanmi a Dánmi- hrali sme krásne skladby- flámske ľudové a Donkey Doodle, ale nie všetci rozumeli dobre anglicky a tak niektorí nepochopili správne pokyny dirigenta
16:00 - voľno sme využili na rozlúčku s mestom a posledný sprievod, v ktorom bola koncentrácia Čechov snáď vyššia, ako býva v Česku. Pravdaže sme sa snažili poriadne podporiť Liberec, ale nijako im to nepomohlo. Niektorí sa aj pokúsili ukázať Belgičanom, ako má poriadny sprievod vyzerať a tak pätica vandalov šla s rapkáčom a vlajkami krížom cez Neerpelt a vyspevovala rôzne slovenské ľudovky.
18:00 - posledná večera, počas ktorej Dan vyhlásil: „hneď, keď prídeme domov, založím na facebooku skupinu bulharské mliečko – po štyroch dňoch v Belgicku si sa ešte nenaučil, kde si? Ako by si trafil domov, Dan? Ale radšej si pomýliť Belgicko s Bulharskom, ako Neerpelt s Nepálom... Alebo to bol Neapol?
-a kvôli Slovákom zaviedli nové pravidlo pri večeri: každý môže iba jeden šalát- ha! Odhalili nás! :-(
-šoféri povedali, že bude lepšie, keď do autobusu nepôjdeme s úplne plnými bruchami, preto čakáme, kým prídu Liberčania, ale už prvý pohľad na ich tváre v autobuse neveští nič dobrého. Niektorí sú z druhého miesta sklamaní, niektorým to stačí. Dohadujeme sa, že pokiaľ by Vojtu nechceli na jeseň pustiť do Prešova, napíše celý orchester na konzervatórium žiadosť o uvoľnenie Vojtu Jakla. :-D
19:43 -odchádzame z parkoviska v Neerpelte
-niekde za Neerpeltom nám pustili nejakú stupídnu komédiu, ale potom ju vypli(lebo som sa sťažovala) a pustili film Piano
- na pumpe pri Kolíne nad Rýnom (myslím, napoly som spala) sme objavili nový druh záchodu a videli sme nie príliš úspešný pokus Nemky o preskočenie turniketu, ktorý dopadol tak, že sa tam skoro zabila. Nemohla ho radšej podliezť???
- pred Erfurtom pán šofér zablúdil- na čo mal GPS???- a zišiel z diaľnice niekde do poľa. Po asi pol hodine sa mu konečne na katastrofálnych cestách podarilo otočiť. Celé blúdenie však malo za následok padanie huslí a šalátov z plošinky na odkladanie vecí. Napodiv sa však nikto nezobudil(iba ja.)
-vzdialenosti medzi odpočívadlami na nemeckých diaľniciach sú veľmi veľké- o druhej ráno Braňo súrne potreboval ísť na WC, ale Veronika v panike nebola schopná otvoriť dvere. Nakoniec, keď zistila, že kľúčikom treba aj otočiť, sa jej to podarilo a Braňo núdzovú fľašu nepotreboval.
07:00 - prekračujeme nemecko- poľskú hranicu a šofér rozpráva historku, ako tadiaľto pred pár rokmi prevádzal podozrivé auto
10:00 -z každej strany volanie: „chceme čurať!!!“ stojíme a behom sa pretekáme s Poliakmi- idú tiež z Belgicka? Nevieme...
10:44 -prišla gratulačná SMS od pána riaditeľa
-rozprávka o Krakowe
12:14 -sme pred Katowicami
50 zlotych je teraz asi 11 eur- vypytujem sa po autobuse, kto si požičia peniaze od p. uč. Mirossayovej a koľko
12:30 -ideme okolo Balíc- pitie piva na verejnosti okrem krčiem je v Poľsku trestné :-D ešte stále prednáška o Poľsku
13:00 - sme v Krakowe a máme rozchod- znova si každý doplňte, kto kde bol, ale kto nevidel Wawel, niektoré kostoly, nepochodil si po americkej pôde a nepozdravil draka Smoka, môže ľutovať :-P
17:00 - odchádzame z Krakowa a po ľavej strane vidíme sanktoárium božieho milosrdenstva
-znovu sa nám pokúšajú prehrať Piano, ale poľské cesty sú proti
19:46 -„S radosťou vás vítam na území Slovenskej republiky!“ , hovorí Ferko, keď prichádzame do Lysej na Dunajci
-no schválne, kto z vás pozná vodnú priehradu Niedžicu? Ale bola pekná...
-posledný úsek cesty každý smutne využíva na rozhovory, ktoré nestihol počas zájazdu. Aj Ferko sa s nami lúči a ďakuje nám, že sme stále chodili načas. Oneskorene zisťujem, že je bývalý učiteľ chémie- koľko som sa toho mohla počas zájazdu naučiť!!!
Keď sme o 21:38 pristavili autobus pred hudobnou, všetci zo zadu zakričali: „Zadok zdraví predok!!!“ A ako odpoveď sa po prvý krát počas zájazdu ozvalo:
„Predok zdraví zadok!!!“