1 EIA záverečné stanovisko MŽP
Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie v Bratislave |
(Číslo: 38/06-7.3/ml)
vydané Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona NR SR č.127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.
I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI
1. Názov
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
2. Identifikačné číslo organizácie
603 481
3. Sídlo
Primácialne námestie č.1, P. O. BOX 192, 814 99 Bratislava
II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZÁMERE
1. Názov
Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie v Bratislave
2. Účel
Účelom navrhovanej činnosti je riešenie mestskej hromadnej dopravy v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava - postupné vybudovanie základnej dopravnej kostry hromadnej dopravy, tvorba a ochrana životného prostredia metropoly Slovenska.
Podľa navrhovateľa je riešenie dočasné - električka bude v budúcnosti nahradená rýchlovlakom (zmena rozchodu koľají) a prechod cez Dunaj bude pravdepodobne riešený tunelom.
3. Užívateľ
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
4. Umiestnenie (katastrálne územie)
Okres: Bratislava I, Bratislava V
Katastrálne územie: Staré Mesto, Petržalka
5. Termín začatia a ukončenia stavby
Začiatok výstavby: rok 2007
Ukončenie výstavby: rok 2009
6. Stručný opis technického a technologického riešenia
Územný variant
Navrhovaná činnosť „Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie“ rieši predmetnú trasu z hľadiska smerového vedenia a umiestnenia v území v jednom líniovom variante, nakoľko trasa električky je definovaná v schválenom územnom pláne už desiatky rokov.
Technický variant stavebný
Technické varianty riešenia sú spracované z hľadiska výškového vedenia trasy. V správe o hodnotení boli posudzované 3 varianty:
variant 1 - estakádny,
variant 2 - povrchový
variant 3 - polozapustený.
Začiatok navrhovanej trasy je v lokalite Janíkov dvor. Koniec trasy je v križovatke Šafárikovo námestie na ľavom brehu Dunaja.
Dĺžka úseku Janíkov dvor - Šafárikovo námestie je cca 5840 m / 9 staníc.
Variant 1 - estakádny
Trať električky v mestskej časti Petržalka, v úseku medzi zastávkou Janíkov dvor a zastávkou Einsteinova je vedená na estakáde, v úseku od križovatky s Einsteinovou ulicou až po breh Dunaja je vedená ako povrchová, v uličnom priestore existujúcej Jantárovej cesty. Trať električky v centre mesta v úseku od Starého mosta po koniec úseku (križovatka Jesenského - Štúrova a po Námestie Ľudovíta Štúra), je na povrchu, na nezvýšenom električkovom páse.
Variant 2 - povrchový
Trať električky je vedená v celej dĺžke na povrchu. V centre mesta, vrátane riešenia zastávok, je v tomto variante rovnaké ako vo variante 1. Priečne vedené cestné komunikácie v MČ Petržalka, križujú trať mimoúrovňovo vždy navrhovaným nadcestím.
Variant 3 - polozapustený
Trať električky v mestskej časti Petržalka, v úseku medzi zastávkou Janíkov dvor a Bosákova, je navrhovaná konštrukčne ako klasická električková trať s otvoreným zvrškom, niveleta trate je čiastočne zapustená pod úroveň súčasného terénu. V centre mesta, je riešenie vrátane zastávok, rovnaké ako vo variante č. 1 a 2. Priečne vedené komunikácie v MČ Petržalka, križujú trať mimoúrovňovo vždy navrhovaným nadcestím.
Pri povrchovom a polozapustenom variante v definitívnom úseku, je potrebné vybudovať súvislé oplotenie električkovej trate. Táto požiadavka vyplýva z intervalu následného chodu 90 sekúnd (pri dvojkoľajnej prevádzke je potrebné uvažovať, že v dennej špičke prejde každým miestom koľajové vozidlo v intervale 45 sekúnd), s prihliadnutím na umiestnenie trate prebiehajúcej osou sídliska a zaistenia nevyhnutnej bezpečnosti vlastnej dopravy, ale i obyvateľov.
Technický variant vozového parku
Technický variant nebol predmetom posudzovania, nakoľko v čase posudzovania nebol ešte známy typ vozňa a ani jeho parametre.
Vozidlá vo všetkých variantných riešeniach budú prevádzkované na trati s rozchodom 1000 mm, ktorý, sa pripája do existujúceho koľajového systému električkových tratí.
Orientačné údaje vozidla sú: dĺžka 34 m a šírka 2,5 m. Jazdný výkon vozidiel sa predpokladá v rozsahu 3 320 436 km/rok.
Evidenčný stav a jazdný výkon vozidiel
Evidenčný stav vozidiel je navrhnutý pre projektovaný úsek trate Janíkov Dvor - Šafárikovo námestie, čo predstavuje výhľadový stav až do r. 2020.
Uvažuje s nasledovným počtom vozidiel:
· vypravované súpravy 44 ks
· záložné súpravy 2 ks
· správkové % - 10% 4 ks
spolu 50 ks
Stavebno-technické riešenie
Mostné konštrukcie: medzi mostné konštrukcie patrí rekonštrukcia Starého mosta, výstavba estakády Bosákova, nad Einsteinovou a ostatné mosty, ktoré sú navrhované v miestach mimoúrovňového križovania priečne vedených komunikácií s traťou, a v mieste križovania električkovej trate s Chorvátskym ramenom. Ďalej sú to oporné a zárubné múry, ktorých najväčší rozsah je v povrchovom a polozapustenom variante a ich realizácia je vyvolaná potrebou mimoúrovňového križovania električkovej trate s ulicami Topoľčianska a Šintavská. Prepojenie súčasnej Jantárovej cesty na priečne vedenú Topoľčiansku ulicu situovanú na mostnom objekte, požiadavka zabezpečenia dopravného prepojenia vo všetkých smeroch, vyžaduje vybudovanie troch samostatných vetiev. Vzhľadom na stiesnené pomery je to možné len za podmienky návrhu oporných múrov.
Stanice / zastávky
V dokumentácii stavebného zámeru sa používajú pre miesta nástupu a výstupu cestujúcich dva názvy a to stanica a zastávka.
Názov „stanica“ sa používa pre objekt charakteru pozemnej stavby, ktorý okrem zaistenia nástupu a výstupu cestujúcich z vozidla, môže poskytovať aj doplnkové služby. Názov „zastávka“ sa používa pre objekt, ktorý tvorí len spevnená plocha nástupiska a slúži len pre nástup a výstup cestujúcich.
Janíkov dvor - zastávka,
Lúky Juh - pre variant estakádny je navrhované vybudovanie stanice, pre variant povrchový a polozapustený, navrhuje sa vybudovať len zastávku,
Lúky sever - pre všetky varianty je navrhovaná stanica,
Háje juh - navrhovaná stanica,
Háje sever- navrhovaná stanica,
Bosákova - pre všetky varianty je navrhovaná zastávka,
Einsteinova - navrhovaná zastávka,
Viedenská - zastávka pre všetky varianty,
Štúrova - navrhovaná zastávka.
Architektonické riešenie staníc
Navrhované stanice majú jednoduchú a orientačne jasnú priestorovú skladbu a striedme, ale architektonické a výtvarné riešenie, ktoré zohľadňuje mierku všetkých prvkov okolitého prostredia.
Cestná svetelná signalizácia
V rámci výstavby električkovej trate bude potrebné rekonštruovať aj existujúcu cestnú svetelnú signalizáciu. Jedná sa hlavne o rozhodujúce dopravné uzly, v ktorých dochádza k zmene dopravných pomerov a sú to: križovatka na Šafárikovom námestí a križovatka ulíc Bosákova - Farského a Jantárová v Petržalke.
Depo
Koncepcia rozvoja technickej základne pre MHD už cca 20 rokov predpokladá vybudovanie depa v navrhovanej lokalite Janíkov dvor. Kapacita depa je navrhovaná pre potreby 1. etapy tzn. pre taký počet vozidiel, ktorých dopravnú potrebu definoval objednávateľ dokumentácie. Riešenie depa je rovnaké pre všetky tri varianty.
V navrhovanom depe sa bude zabezpečovať úplná technická obsluha vozidiel a činnosti súvisiace s prevádzkou a údržbou ostatných zariadení, na budovanej trati. Plocha areálu bude 76 317 m2.
Komunikácia „B“
Rozsah jej riešenia v cieľovom stave sa predpokladá v dvoch možných variantoch a to buď ako súvislý úsek od Janíkovho dvora (s napojením na Panónsku cestu) až po Bosákovu ulicu (pokračovanie na Starý most), alebo s jej prerušením medzi Kutlíkovou a Romanovou ulicou.
Pre jednotlivé varianty je popísaný rozsah vybudovania komunikácie „B" s vetvami prepojenia na jednotlivé cesty, potrebné rekonštrukcie predmetných ciest, pričom povrchový a polozapustený variant majú rovnaký rozsah prepojení a rekonštrukcií.
Stavebné úpravy pre osoby so zdravotným postihnutím
Všetky verejne prístupné priestory staníc, priechody cez komunikácie sú riešené tak, aby maximálne uľahčili pohyb osôb s telesným postihnutím. Pre tento účel sa navrhujú:
· bezbariérové priechody cez vozovky všade tam, kde chodec prechádza cez komunikáciu, tzn. na prístupových trasách do staníc a zastávok, na chodníkoch,
· všetky stanice sú vybavené osobnými výťahmi s rozmermi kabín a vstupných dverí tak, aby vyhovovali priechodu a manipulácii s invalidným vozíkom.
Náväznosť na urbanistické riešenie
Náväznosť na urbanistické riešenie okolia trate nebola predmetom posudzovania, v predloženej dokumentácii ju navrhovateľ udáva len orientačne.
Architektúra okolitej zástavby
Architektúra bezprostredne naväzujúcej zástavby nebola predmetom posudzovania, a v predloženej dokumentácii navrhovateľ uvádza len orientačné urbanistické riešenia.
Náväznosť na generel dopravy
Náväznosť na generel dopravy v Bratislave nebol predmetom posudzovania. Posudzoval sa len úsek na Petržalskej strane mesta. Taktiež sa neriešila koncepcia konečného riešenia nosného systému.
Rekonštrukcia Starého mosta
Rekonštrukcia Starého mosta sa vykoná podľa požiadaviek medzinárodných plavebných predpisov (plavebná výška). Detailné riešenie rekonštrukcie nebolo popísané. Navrhovateľ uvažuje s vylúčením automobilovej dopravy cez Starý most.
Súvisiace stavby
Súbežné komunikácie v kompletnom profile (chodníky, zelené pásy, cyklotrasa, komunikácia, koľajová trať pre integrovanú dopravu) neboli predmetom posudzovania. Navrhovateľ predložil súvisiace stavby len orientačne.
Neriešil sa problém, čo bude s úsekom estakády (Jungmanova - Bosákova), keď sa budúcou trasou pôjde do tunela.
III. OPIS PRIEBEHU POSUDZOVANIA
1. Vypracovanie správy o hodnotení
Správu o hodnotení vypracovala spoločnosť Dopravoprojekt, a. s., Bratislava, v júli 2005, vedúci 14 členného riešiteľského kolektívu Ing. Ján Longa.
2. Posúdenie správy o hodnotení a stanoviská k správe o hodnotení
Podľa prílohy č. 1 zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon”) patrí navrhovaná činnosť do kapitoly č. 13 Dopravné a spojové stavby, položka č. 8 Električkové dráhy, lanové dráhy a trolejbusové dráhy, časť B, a preto podlieha zisťovaciemu konaniu. Výsledkom zisťovacieho konania bolo, že navrhovaná činnosť bude ďalej posudzovaná.
K zámeru „Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov Dvor - Šafárikovo námestie“, ktorý predložil navrhovateľ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, vydalo Ministerstvo životného prostredie SR (ďalej len „MŽP SR") 13. 5. 2005 Rozsah hodnotenia podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona. Pre ďalšie hodnotenie sa určili okrem nulového variantu i 3 varianty navrhovanej činnosti uvedené v zámere.
Úplnú správa o hodnotení vypracovanú podľa prílohy č. 3 zákona a rozsahu hodnotenia predložil navrhovateľ na MŽP SR dňa 4. 1. 2006.
MŽP SR doručilo správu o hodnotení dňa 5. 1. 2006 príslušnému orgánu, povoľujúcim orgánom, dotknutým orgánom a dotknutej obci.
V zákonom stanovenej lehote boli na MŽP SR od dotknutých subjektov doručené nasledovné písomné stanoviská:
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, sekcia dopravnej infraštruktúry (list č. 63/2400-2005, zo dňa 1. 3. 2006)
nemá pripomienky za podmienky dodržania projektovaných parametrov.
Ministerstvo kultúry SR, sekcia kultúrneho dedičstva, (list č. MK 503/2006-400/500, zo dňa 11. 1. 2006)
oznamuje, že správu o hodnotení odstúpilo podľa vecnej príslušnosti na Krajský pamiatkový úrad Bratislava.
Ministerstvo životného prostredia SR, odbor správy vodných tokov a správy povodí (list č. 20/2006-5.2, zo dňa 3 .3. 2006)
nemá zásadné pripomienky.
Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, (list č. Ba-06/140-2/1473/Fe, zo dňa 6. 3. 2006)
schvaľuje správu o hodnotení bez pripomienok
Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, odbor ochrany prírody a krajiny (list č. ZPO/633/2006-svl, zo dňa 6. 3. 2006)
uvádza, že v správe o hodnotení je nedostatočne analyzovaná rizikovosť a bezpečnosť z hľadiska dopravných nehôd, prístupnosť servisných mechanizmov na trať a rýchlosť spojazdnenia trate pri poruchách trate. Upozorňuje, že sa dá očakávať časté nedovolené prechádzanie chodcov cez električkovú trať popri Chorvátskom ramene a pri Draždiaku v prípade povrchového variantu. Pri prevádzkovaní trate, ako rýchlodráhy, je potrebné uvažovať s častými smrteľnými nehodami. Z hľadiska bezpečnosti trate ako aj z dôvodu, že trať môže byť v budúcnosti využívaná ako rýchlodráha, za najvýhodnejší považujú variant polozapustený.
Krajský pozemkový úrad v Bratislave (list č. 17/10/2006, zo dňa 9. 1. 2006)
nemá pripomienky k navrhovanému riešeniu stavby.
Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave (list č. A/2006 /00347, zo dňa 24. 1. 2006)
k správe o hodnotení nemá pripomienky.
Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave (list č.
Orgán odpadového hospodárstva - nemá pripomienky.
Orgán ochrany ovzdušia - nemá pripomienky.
Orgán ochrany prírody a krajiny - konštatuje, že v správe o hodnotení nie je porovnanie všetkých troch variantov s ohľadom na výrub drevín, ktorý požadovali vypracovať. Odporúča estakádny variant.
Vodohospodársky orgán - požaduje navrhnúť konkrétne technické opatrenia na zabránenie vniknutia akékoľvek znečistenia do podzemných a povrchových vôd počas výstavby a počas prevádzky električkovej trate a jej súčastí.
Obvodný úrad v Bratislave, odbor krízového riadenia (list č. OKR-282/2006/2, zo dňa 23. 1. 2006)
k predloženej správe o hodnotení nemá pripomienky.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (list č. MAG-06-1676/2912, OUP-41/06,
Z hľadiska územného plánovania, konštatuje, že uvažovaný zámer z hľadiska
· funkčného využitia nie je v rozpore s platným územných plánom;
· urbanisticko-prevádzkových vzťahov sa prikláňa k pozemnému variantu;
· dopravného plánovania - je správa o hodnotení spracovaná s prijatou koncepciou cieľového riešenia MHD v Bratislave a predstavuje jeho 1. prevádzkovú etapu podľa uznesenia MZ č. 251/2003. Všetky tri navrhované varianty spĺňajú prvoradý účel stavby - postupný presun cestujúcich z automobilovej dopravy na hromadnú dopravu s elektrickou trakciou v záujme ochrany životného prostredia. Varianty 2 a 3. považuje za rovnocenné a ďalšie zlepšenie parametrov trasy bude možné dosiahnuť v rámci projektovej dokumentácie technického riešenia pre územné konanie;
· technickej infraštruktúry nie sú pripomienky.
Z hľadiska vybraných zložiek životného prostredia a špecifických faktorov vzhľadom na predpokladané prekročenie prípustných hladín hluku odporúča:
· realizovať sekundárne protihlukové opatrenia tak, ako sú navrhované v hlukovej štúdii;
· pri výbere typu električky vychádzať z emisných hodnôt hluku, uvedených v návrhu hlukovej štúdie;
· uplatniť odporúčania pre trať električky z hľadiska emisií hluku, uvedené v hlukovej štúdii;
· uskutočniť porealizačný monitoring a na jeho základe prípadne uplatniť ďalšie opatrenia na fasádach okolitých objektov;
· v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie upresniť predpokladané množstvá jednotlivých druhov odpadov a spôsob nakladania s nimi.
Upozorňuje, že v časti pôda sú citované neplatné zákony z oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy.
Mestská časť Bratislava - Petržalka (list č. 2006/00256/13, zo dňa 28. 2. 2006)
nesúhlasí s povrchovým a polozapusteným variantom (2 a 3) z týchto dôvodov:
· vytvorenie nežiadúcej fyzickej bariéry stredom Petržalky, čím sa narušia väzby medzi obytnými súbormi - pešie a komunikačné prepojenia;
· variant 2 a 3 vyžaduje, aby priečne vedené komunikácie Petržalky križujúce električkovú trať boli riešené mimoúrovňovo, čo je v rozpore so všetkými princípmi a zásadami urbanizácie ťažiskových a centrotvorných priestorov miest;
· mimoúrovňové kríženia znehodnotia značnú časť cenných pozemkov;
· oplotenie električkovej trate spôsobí, že všetky pešie prepojenia z východnej časti električkovej trate do západnej časti a naopak budú možné len cez mimoúrovňové kríženia trate, resp. cez stanice NS MHD;
· ďalšie nevýhody ako napr. značný objem zemných prác, čo zaťaží životné prostredie, zvýšená produkcia exhalátov a zvýšená hladina hluku, veľký rozsah preložiek a rekonštrukcií inžinierskych sietí, väčší rozsah výrubu drevín;
· variant 1 nezasahuje priamo do Chorvátskeho ramena a neovplyvňuje aktivity mestskej časti súvisiace s jeho revitalizáciou a jeho následné využitie ako prírodného prvku na relaxáciu. Taktiež umožňuje bezkolízne prechádzanie obyvateľov popod estakádu v každom smere.
Upozorňuje, že v lokalite Topoľčianskej ulice navrhované priečne prepojenie električkovej trate a Jantárovej cesty je v čiastočnej kolízii s vydaným územným rozhodnutím stavby „Polyfunkčný dom“, Topoľčianska ulica.
Toto stanovisko bolo schválené MZ uznesením č.193 zo dňa 15. 2. 2005.
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto (list č. 325 - 11469/2006/ormč/mar,zu, zo dňa 20. 2. 2006)
k predloženej správe nemá pripomienky.
Štátna plavebná správa (list č. 79-3.301/2005, zo dňa 31. 1. 2006)
k predloženej správe nemá pripomienky.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto SR (list č. RÚVZ/21-273/2006, zo dňa 24. 1. 2006)
z hľadiska ochrany zdravia súhlasí so správou o hodnotení, k variantnému riešeniu sa nevyjadruje nakoľko chýbajú presnejšie vstupné údaje o hlučnosti koľajových vozidiel a dopadu prevádzky na obytné územie. Pri územnom konaní bude požadovať preukázanie požiadaviek platného NV SR č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami v obytnom území, a to aj na najvyšších podlažiach obytných domov.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (list č. 241/2230-Do/2006, zo dňa 27. 2. 2006)
k predloženej správe má tieto pripomienky:
· pri prípadnom návrhu novej hlavnej nosnej konštrukcie Starého mosta trvajú na odstránení piliera. Použitie novej konštrukcie so súčasnou zmenou rozostupu pilierov považuje za optimálny stav;
· žiada doplniť ochranné pásma ochranných hrádzi Dunaja v šírke 10 m od päty svahu;
· zmeniť OP toku Dunaja na 10 m a OP Chorvátskeho ramena na 5 m od brehovej čiary;
· pri návrhu odvádzania podzemných vôd je potrebné riešiť aj situácie počas povodňových stavov;
· správne definovať prevádzkové hladiny toku;
· hladinu podzemných vôd v Petržalke v súčasnosti ovplyvňuje aj hladinový režim v rámci VD Gabčíkovo;
· chýba ochranné pásmo hrádze Dunaja;
· popisovaný stav hladiny podzemnej vody v časti Lesné porasty je z obdobia pred vybudovaním VD Gabčíkovo;
· opraviť Q1000 na 13500 m3.s-1;
· uvádza sa neplatný zákon o vodách, je potrebné opraviť na zákon č. 364/2004 Z. z., taktiež už nie je v platnosti zákon č.135/1974 Zb. o štátnej správe;
· v kap. Vplyvy na podzemnú vodu - definovať správne prevádzkové hladiny toku;
· zmeniť názov kapitoly na str.128 na „Vplyvy na chránené vodohospodárske územia a ochranné pásma vodných zdrojov“;
· v kapitole Vodné hospodárstvo - opraviť odsek 3 do tvaru: „Správca toku uskutočňuje každoročne vodohospodársky dozor spojený s miestnym zisťovaním za účasti odboru štátnej vodnej správy“ a ods. 4 do tvaru: „termíny kosby svahov a pobrežných pozemkov určuje a vykonáva správca toku po konzultácii so zainteresovanými stranami“.
K variantnosti navrhovanej električkovej trate sa nevyjadruje.
Obvodný banský úrad v Bratislave (list č. 31/2006, zo dňa 27. 2. 2006)
k predloženej správe nemá pripomienky
Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, odbor regionálneho rozvoja a územného plánovania Bratislava (list č.171/06, zo dňa 21. 3. 2006)
konštatuje, že predmetný zámer nie je v kolízii s funkčným využitím v platnom ÚPN VÚC. Pri návrhu riešenia je potrebné rešpektovať, všetky ustanovenia Záväznej časti ÚPN VÚC najmä: I. Záväzné regulatívy územného rozvoja č. 3.20, 6.3 a 6.7, II. Verejnoprospešné stavby. Odporúča variant č. 1 - estakádny.