Psíky
"Tisícky generácií psov verili, že jedného dňa, ak budú počúvať dostatočne pozorne, konečne porozumejú ľudskej reči."
Pes (Canis familiaris) je v mnohom podobný človeku. Aby mohol rozvinúť všetky svoje schopnosti, potrebuje spoločnosť a duševnú a fyzickú stimuláciu. Reaguje na odmenu, a keď sa nudí, začína hnevať. Či je "školený" alebo nie, stále sa učí. Samozrejme, nie je to človek v psom kožuchu. Každý pes je osobnosť, každý je inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku. Pes je naším najlepším zvieracím priateľom preto, že je taký ochotný žiť v ľudskej " svorke" a podriaďovať sa našim povelom.
PLEMENÁ PSOV
Začiatky chovu plemien
Začiatky zdomácňovania psa sa obyčajne datujú do obdobia pred 10000 až 35000 rokmi, keď sa psi stali prvými zvieracími spoločníkmi ľudí. Onedlho nato sa začal aj ich chov. Jedným z prvých cieľov bolo asi vyšľachtiť psa, ktorý by sa na prvý pohľad odlišoval od vlka. Časom si človek stále viac prispôsoboval psy na určité špeciálne účely a venoval sa ich šľachteniu.
Dnešné plemená
Používanie psov ako strážnych, ovčiarských, spoločenských a poľovných v rozdelení na psov používaných pri love so strelnou zbraňou alebo na durenie, je základom pre dnešné rozdelenie psov do skupín na výstavách.
Iné zvláštne plemená
V iných častiach sveta bola izolácia významným faktorom vzniku výzorovo odlišných plemien. Na holých stepiach Mongolska sa vyšľachtil Čau-Čau, ktorého modročieny jazyk a strnulé zadné nohy odlišujú od iných plemien. V Číne zas vznikol podivný vráskavý Šar-pei a bizarný Čínsky naháč, ktorý je úplne bez srsti, len s malým hrebienkom srsti na hlave.
Africký kontinent sa pýši dvoma neobyčajnými psami - Rodézskym ridgebackom, ktorého meno sa odvodzuje od zvláštnej línie protiľahlej srsti na chrbte, a ďalším veľmi zaujímavým plemenom - neštekajúcim Basenji, ktorý sa vyznačuje tým že nešteká.
Skupiny plemien podľa FCI
Na zasadnutí Medzinárodnej kynologickej federácie v decembri 1987 v Jeruzaleme bolo rozhodnuté, že s platnosťou najneskôr od 1.januára 1990 budú všetky plemená psov rozdelené do 10 skupín. Každá krajina musí FCI nahlásiť, do ktorej skupiny zaraďuje svoje nové národné plemeno. Plemená, ktorých krajina pôvodu nie je členom FCI, určí komisia pre štandardy, do ktorej skupiny budú zaradené.
Prečo vlastne chceme mať psa?
Psy vyhľadávajú ľudí a majú prirodzenú radosť z ich spoločnosti. Často plnia úlohu dieťaťa a po celý život sú závislé na svojich majiteľoch. Táto závislosť však často býva obojstranná. Lekári dobre poznajú psychologickú hodnotu pohladenia psa, ktoré znižuje stresový stav a upravuje krvný tlak. Váš pes sa stane súčasťou vašej rodiny, priateľom, ochráncom, partnerom, a spoločníkom pre zábavu.
Akého psa?
Bolo by rozumné vybrať si psa, ktorého povaha a potreby budú vyhovovať vášmu životnému štýlu. Treba si uvedomiť že do vášho rodinného kruhu pribudne nový člen, ktorý vám bude robiť spoločnosť na viac ako 10 rokov, budete sa musieť o neho náležite starať, kŕmiť, chodiť k veterinárovi atď. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní by mala hrať aj osobnosť a charakter daného plemena. Možno chcete strážneho psa, možno pastierskeho psa, aportéra či stavača alebo iba malého spoločníka do vášho domu. Pri výbere psa by ste si mali položiť aj ďalšie otázky: Aký má byť vek psa; akého pohlavia by mal byť; čistokrvý alebo miešanec?
Vek psa?
Otázku, aký starý by mal byť pes, ktorého si chcete zaobstarať, by ste mali vyriešiť ako prvú. Je pochopiteľné že malé šteňatá sú okúzlujúce, zvlášť, ak máte deti, ale existujú aj dôvody, pre ktoré by bol lepší starší pes. Ak hľadáte dobrú spoločnosť a chceli by ste psa hneď od začiatku brávať so sebou von na prechádzky, vtedy by bol vhodnejší dospelý pes. Starších ľudí môžu veľmi živé šteňatá vyčerpávať. Ak sa predsa len rozhodnete pre šteňa, musí s ním niekto zo začiatku celý deň byť, alebo aspoň naň pravidelne dozerať a venovať náležitú pozornosť. Pokiaľ sa rozhodnete pre staršieho psa, uistite sa, že má vypestované domáce návyky.
Aký veľký by mal byť váš pes?
Je veľmi dôležité premyslieť si veľkosť psa. Veľký pes je dobrý pre odstrašenie votrelcov, ale jeho vlastníctvo sa môže pre vás stať finančne vyčerpávajúce. Kúpa aj kŕmenie psov veľkých plemien sú nákladné a keď tieto psy vyrastú, potrebujú veľmi veľa pohybu. Veľké psy sa nehodia do mestských centier a zvlášť do bytov alebo domov s malými záhradami. Veľké plemená sú však aj napriek svojej veľkosti väčšinou v dospelosti jemnými spoločníkmi a veľmi opatrné na deti. Ak máme na pláne chovať psa v byte, nemali by sme zabúdať na to, že veľkosť bytu a veľkosť psa musia byť v súlade. Do malého alebo nábytkom preplneného bytu by sme si nemali zaobstarávať veľkého psa. Takýto pes sa potom cíti stiesnene a je utrápený. Malé a spoločenské plemená potrebujú omnoho menej pohybu, stačí im voľný pohyb v záhrade, a obzvlášť keď sú chované vo dvojici. Väčšie plemená starnú obyčajne rýchlejšie než menšie, ktoré sa zvyčajne dožívajú vyššieho veku. Napríklad doga je už pomerne stará pri svojich ôsmich až deviatich rokoch, a máloktorá sa dožije 12 rokov, zatiaľ čo niektoré malé teriéry môžu dosiahnúť vek až 20 rokov.
KŔMENIE A VÝŽIVA PSA
Váš pes potrebuje na rast, prácu a stavbu tela vhodné krmivo. Správne vyvážená strava sa odzrkadľuje v šťastnom zdravom psovi s lesklými očami a dobre udržovanou srsťou. Vyváženú stravu môžeme definovať ako správnu kombináciu zložiek kŕmnej dávky, ktoré dodávajú psovi celkovú energiu a nevyhnutné živiny, potrebné k udržaniu dobrého zdravotného stavu.
Živiny a ich funkcie
V potrave psa sú obsiahnuté zložky, ktoré poskytujú organizmu potrebnú energiu, ďalej zložky potrebné pre rast, obnovu a reprodukciu. Takéto zložky nazývame živiny. Hlavné druhy živýn, obsiahnutých v potrave sú uhlohydráty, bielkoviny, tuky, minerálne látky, stopové prvky a vitamíny. Neoddeliteľnú súčasť potravy psa tvorí aj voda.
Uhlohydráty - zásobujú organizmus energiou a taktiež sa môžu premieňať na telesný tuk. Patria medzi ne napríklad jednoduché cukry (glukóza), a tiež väčšie molekuly (škrob), ktoré sú zložené s jednoduchých cukrov.
Tuky - predstavujú energiu v najkoncentrovanejšej forme. Obsahujú asi dvojnásobné množstvo energie ako uhlohydráty alebo bielkoviny. Pomáhajú vstrebávaniu v tuku rozpustných vitamínov, dodávajú organizmu esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre celkové zdravie psa, pre činnosť ladvín, stav kože, srsti a reprodukciu.
Bielkoviny - poskytujú aminokyseliny, ktoré sú potrebné pre rast a obnovu telesného tkaniva.
Minerálne látky a stopové prvky rozdeľujeme na makroelementy a mikroelementy. Medzi makroelementy zaraďujeme vápnik a fosfor, draslík, sodík, chlór a horčík. Medzi mikroelementy patria železo, meď, zinok, jód, selén, kobalt a ďalšie.
Vitamíny sú nízkomolekulárne látky, ktoré zabezpečujú normálny fyziologický vývin a životné pochody organizmu. Rozdeľujeme ich na dve základné skupiny: vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K) a vitamíny rozpustné vo vode (B, H, C, P).
Kŕmenie v období rastu
Pri úvahách o potrebnom množstve krmiva pre vášho psa sa môžete rozhodnúť dávať mu na podporu rastu veľké množstvá. Snaha dosiahnúť maximálny vzrast však môže u veľkých plemien psov vyvolať vážne abnormality vzrastu. Príliš rýchly rast a pribúdanie hmotnosti zhoršuje choroby, ako je dysplazia bedrového kĺbu. Majitelia veľkých plemien sa snažia podporovať rast svojich psov nadmerným kŕmením a doplnkami, tým však môžu prispieť ku skráteniu ich života. Dávať psovi toľko krmiva, koľko zožerie, nie je správne. Veľa psov by žralo neustále. Väčšie dávky môžu spôsobiť obezitu.
Techniky kŕmenia
Väčšinu psov starších ako 12 mesiacov kŕmime raz denne, obvykle večer. Niektoré malé plemená psov sú schopné zožrať pri jednom kŕmení iba malé množstvo naraz, preto potrebujú dve jedlá denne. Prekrmovanie psa môže spôsobiť zvracanie alebo hnačku. Občas sa stáva, že psy po večernom kŕmení nevedia v noci vydržať bez vyprázdnenia sa. Obvyklým riešením tohto problému je zmena režimu kŕmenia.
Miesto na kŕmenie psa - pes má rád pravidelné miesto kŕmenia. Väčšina psov je pri kŕmení poriadna, ale z praktických dôvodov voľte radšej miesto, ktoré sa ľahko čistí. Krmivo alebo misku s vodou môžete umiestniť na umývateľnú plastovú rohožku.
Potreba vody - voda je veľmi dôležitá pre všetky živočíchy. Telo väčšiny psov obsahuje asi dve tretiny vody z hmotnosti tela. Všetky psy strácajú vodu potením, dychčaním, prácou čriev, pľúc a obličiek. Túto vodu si musia vždy nahradiť, preto musíte psovi vždy zabezpečiť jej dostatok.
Pochúťky medzi kŕmením - nezvykajte vášho psa na časté pochúťky medzi kŕmeniami, pes si na ne ľahko zvykne a začne byť dotieravý. Najlepšie je používanie pochúťok ako odmeny za dobré správanie alebo ako výcvikovej pomôcky. Treba si uvedomiť, že pochúťky sú taktiež krmivom, a pri častom podávaní môžu zapríčiniť obezitu psa.
Hotové krmivá
Regály supermarketov sú zaplnené najrozličnejšími druhmi špeciálneho psieho krmiva, predávaného v konzervách alebo balíkoch. Komerčné krmivá sú dobre vyvážené a majú obvykle vysokú akosť. Veľké spoločnosti, ktoré vyrábajú psie krmivo, majú vlastné skúšobné laboratóriá, kontrolujúce chuť a vhodnosť krmiva pre všetky druhy psov a rôzne fázy života psov. Tri hlavné druhy hotového psieho krmiva sú: suché, polovlhké a konzervované krmivo.
Suché krmivo - tieto krmivá majú napriek svojmu názvu až 10% vody. I keď všetky značky majú podobné nutritívne zloženie, používajú sa rozličné suroviny, takže niektoré môžu byť chutnejšie a stráviteľnejšie ako iné. Jednou z výhod suchého krmiva je jeho nízka cena - čo oceníte, ak vlastníte veľkého psa. Suché krmivo sa môže kupovať a uskladňovať vo väčších množstvách aj na niekoľko mesiacov.
Polovlhké krmivo - niekedy sa nazýva aj mäkké krmivo a obsahuje približne 25% vody. Poskytuje sa často ako napodobnenina mletého mäsa. Pre majiteľov psov je často prijateľnejšie ako suché krmivo, pretože sa viac podobá mäsu. Polosuché krmivá majú väčšie nároky na skladovanie.
Konzervované krmivo - pre väčšinu ľudí najznámejší druh psieho krmiva. Každá značka konzervy pre psa má odlišné zloženie a môže vyžadovať doplnenie rozličným množstvom suchárov. Ak váš pes nechce žrať sucháre, použite konzervu s komplexným krmivom. Konzervované krmivo dostanete v širokej škále príchutí a vôní, takže vyhovie psom s rôznou chuťou. Na trhu existujú taktiež špeciálne konzervy pre rôzne ve
VÝCVIK VÁŠHO PSA
Aby psy mohli zapadnúť do ľudskej domácnosti, musia sa prispôsobiť jej základným pravidlám. To znamená, že ich musíme cvičiť. Výcvik je viac než len reagovanie na povely. Psy, ktoré vedia ako sa prispôsobiť domácemu poriadku, môžu spríjemniť život celej rodiny. Cieľ výcviku psa sa mení od jednoduchého ovládania v parku až po prísny špeciálny výcvik v poslušnosti pre súťaž alebo policajnú prácu. Väčšina majiteľov túži mať dobre vychovaného psa, ktorého môže plne ovládať pri pobyte vonku. Cvičenie má byť zábavné pre majiteľa, aj pre psa.
Spôsob výcviku
Základné pravidlo cvičiteľov psov je: pri výcviku uvažuj ako pes. Nie je to samozrejme myslené doslovne, ale nepochybne platí, že ak nebudete pri výcviku rešpektovať myslenie a uvažovanie psa, tak výsledky budú mizivé. Akú podobu by mal mať výcvik a aké príkazy by mal pes plniť? Na samom začiatku je veľmi dôležité aby reagoval na zavolanie, kráčal popri vašej nohe, vedel na vás počkať, a taktiež na povel sadnúť, či ľahnúť. Ak pes bez problémov zvládne tieto cvičenia, nebudete s ním mať ťažkosti ani mimo domu. Budete ho napríklad môcť kľudne nechať pred obchodom s vedomím, že na vás pekne počká. Veľmi dôležité je navyknúť psa na určité signály, ktoré mu dávate, keď chcete aby sa správal určitým spôsobom. Vizuálne povely sú obmedzené vzdialenosťou, z ktorej vás pes vidí. Keďže pes má svoj sluch niekoľkonásobne lepší ako človek, bude ľahšie používať zvukové povely. Veľmi účinná metóda je spojenie zvukových a vizuálnych povelov. Je treba mať na pamäti, že každý pes si vyžaduje individuálny prístup a vhodnú formu uplatňovania rôznych motód výcviku. Úspech výcviku taktiež závisí na vlastnostiach samotného psovoda - jeho charakterové vlastnosti, záujem o prácu, láska k psovi a úroveň odbornej pripravenosti.
Hodnota posilnenia reakcie psa
Pri výcviku môžete posilňovať reakciu psa kladne alebo záporne - odmenou alebo trestom. Trest ma pri počiatočnom štádiu výcviku psov malú hodnotu. Najlepším prístupom je kladné posilnenie vášho psa pri výcviku - pochvala pri poslúchnutí príkazu. Odmeňovanie pochúťkami je taktiež dobrý spôsob pochvaly, ale musí byť vždy spojená aj so slovnou pochvalou. Pri neuposlúchnutí príkazu ho jednoducho nepochválte. Násilie nie je dobrým výcvikovým prostriedkom. Bitím psa len pokazíte úspech výcviku. Výcvik potrebuje úzky kontakt a dobrý vzťah so psom. Niekedy je však nevyhnutné psa potrestať, pravdepodobne pre to, aby ste ho donútili prestať robiť niečo, čo nemá. Veľmi dôležité je premyslieť si spôsob trestu, akým psa potrestáte. Pes musí pochopiť za čo bol potrestaný, inak trest nemá žiadny efekt, a iba narúša vaše vzťahy. Nikdy ho nesmiete trestať za to, čo spravil už dávnejšie, pes to nepochopí správne.
kové kategórie psov - šteňatá aj seniorov, taktiež pre aktívne psy, ktoré potrebujú viacej energie
ZAČÍNAME S VÝCHOVOU A STAROSTLIVOSŤOU O ŠŤEŇA
Šteňa v novom domove
Na spoznanie nového domova a novej rodiny je pre šteňa najvhodnejšie obdobie medzi 6 až 8 týždňom. Predtým ako si vaše šteniatko donesiete domov, je nutné vykonať určité opatrenia a mať potrebné vybavenie, aby sa šteňa cítilo vo vašom domove spokojné.
Miesto na spanie - vlastné lôžko je veľmi dôležitým prínosom k tomu, aby sa šteňa v novom domove cítilo bezpečne. Zaručene mu bude chýbať matka a súrodenci z jeho predchádzajúceho domova, a preto bude pre neho dobré, keď bude mať svoje vlastné "územie". Veľmi vhodné je dať šteniatku kus látky, ktorá pochádza z jeho predošlého domova - bude cítiť pach svojej matky a bude sa cítiť omnoho bezpečnejšie.
Odber šteňaťa - pokiaľ je to možné, odoberte šteňa ráno, aby si mohlo počas dňa na vás a na nové prostredie lepšie zvykať. Je to pre neho významný deň.
Návšteva veterinára - je veľmi dobré nechať šteňa prezrieť veterinárom, zvlášť, či nemá vrodené choroby. Najlepšie hneď cestou domov od chovateľa. Pokiaľ veterinár zisí závažné onemocnenie, môžete šteňa ešte vrátiť chovateľovi.
Príchod domov - ak máte deti, nedovoľte im privítať nové šteňa veľmi hlučne, mohlo by ho to znervózniť a zmiasť. Oslovujte šteniatko hneď menom, ktoré ste mu vybrali, rýchlejšie si naň zvykne. Ihneď po príchode dovoľte šteňaťu vykonať vonku svoju potrebu. Je veľmi dôležité ho k tomu správne viesť už od začiatku. Väčšine šteniat treba dovoliť vykonať potrebu najmenej raz za dve hodiny a po každom jedle. Je vhodné podávať šteňaťu stravu 4 krát denne. Pri prvom kŕmení, po príchde k vám, mu dajte o niečo menej jedla ako dostávalo predtým. Je to preto, že môže byť ešte rozrušené alebo nervózne z nového prostredia. Pred spaním umožnite šteniatku vykonať potrebu, inak vás bude v noci budiť. Šteňa bude pravdepodobne prvú noc kňučať, pretože je rozrušené a nemá v noci pri sebe nikoho. V žiadnom prípade šteňa za to netrestajte. V prvých dňoch navykania by mal byť pes v úzkom styku so svojim novým pánom.
Prijatie psa do vášho domova znamená novú zodpovednosť. Je dôležité aby ste vy a aj vaši členovia rodiny začali s uplatňovaním predstáv o výchove a výcviku psa ihneď. Za starostlivé zaobchádzanie a výcvik vám bude odmenou priateľský a poslušný pes, na ktorého budete pri prechádzke pyšní.
Metodika výcviku šteniat
Po prevziatí šteňaťa od chovateľa musí nový majiteľ popri správnej výžive venovať rovnakú pozornosť aj vychádzkam so šteňaťom. Tie je najlepšie vykonávať pred kŕmením, a zo začiatku by sme mali chodievať na odľahlé a nerušené miesta. Pri prechádzkach najlepšie spoznávame povahu šteňaťa a upevňujeme si s ním vzájomný vzťah, učíme novým návykom a taktiež novým zákazom. Všetky požiadavky na šteňa by mali byť uplatňované hravou formou, každý pozitívny pokrok by mal byť náležite odmenený. Po určitej chvíli, kedy na šteňa kladieme určité nároky prvého výcviku, by sme mu mali dať na chvíľu voľnosť, nechať ho pobehať si, pohrať sa a pod. Nikdy ho necvičte pridlho. Spôsobilo by to jeho únavu a nereagovanie na vaše požiadavky. Celý výcvik šteňaťa by mal prebiehať vo forme hry, aby sa aj na ďalší výcvik vaše šteniatko tešilo. NIKDY NEBUĎTE NA ŠTEŇA HRUBÍ !!!