Na druhý pohľad: 23. Kapitola
Kapitola č.23: Radosti a strasti riaditeľa Bradavíc
Dlhé čierne vlasy mu padali do tváre a na čele sa mu rýsovala hlboká vráska, keď Severus mračil na pergamen rozložený na stole.
"Predstavuješ si to veľmi jednoducho, Hermiona. Tento bodovací systém funguje na škole už celé desaťročia, ak nie viac a ja naozaj nevidím dovod to akokoľvek meniť," zamrmlal nesúhlasne.
"A práve preto, že je to veľmi starý systém, potrebuje trochu obnoviť. Netvrdím, že ho musíme zmeniť úplne a behom jedného roku, ale menšie zmeny by rozhodne prospeli," dohovárala mu Hermiona tvrdohlavo.
"Je to naozaj nutné?" zaúpel rezignovane.
"Aspoň mi daj šancu, Severus! O všetko sa postarám! Od teba potrebujem len požehnanie to celé spustiť," snažila sa ho presvedčiť. "No tak! Veď vieš, že sa na mňa možeš spoľahnúť! Bude to objektívnejšie a mohlo by to výrazne znížiť medzifakultnú rivalitu. A ak to nebude fungovať..."
"Áno?" Severus konečne zaujato pozrel na svoju zástupkyňu a čakal, čo z nej vypadne.
"No, ak to nebude fungovať, budúci rok za teba vyplním všetky prijímacie listy študentom," navrhla.
"Ste si až príliš istá sama sebou, slečna Grangerová. Ale dobre, prijímam. Ak sa ti podarí to uviesť do chodu bez akýchkoľvek zádrhelov... čo za to chceš?" prižmúril oči, keď na ňu hľadel.
"Obyčajné ďakujem mi postačí," usmiala sa radostne, div že mu neskočila okolo krku.
"Hm... uvidíme. Tak dobre, čo tam máš ďalej?"
"Rozvrhy, ale tie možeme nechať až na koniec prázdnin," odpovedala, keď po chvíľke v tej zmeti pergamenov a vlastných mudlovských papierov, vyhrabala to, čo hľadala.
"Čo možeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra," povzdychol si a rozložil pred seba niekoľko pergamenov, na ktorých boli predbežné schémy rozvrhu jednotlivých ročníkov.
"Začneme siedmakmi, ako zvyčajne?" spýtala sa s nosom nalepeným na vlastných poznámkach.
"Pravdepodobne. Máš už výsledký NKÚ piatakov?" spýtal sa zamyslene a premýšľal, prečo proste nemože každý rok platiť jeden a ten istý rozvrh. Bolo by o toľko jednoduchšie nakopírovať hotové rozvrhy každému ročníku zvlášť. Ale nie! Oni proste museli vždy vymýšľať nový a potom ešte celé dva týždne od začiatku školského roku počúvať, ako ktorý profesor nestíha, či má naopak príliš prázdnych okien medzi jednotlivými hodinami. Kradmo pozrel na Brumbála, ktorý si hovel vo svojom portréte a premýšľal, či v tých svojich cukríkoch nemal nejaký upokojujúci lektvar, keď bol vždy taký... vysmiaty, ako horský troll po rane budzogáňom do hlavy.
"Severus!" začul odrazu svoje meno, neuvedomujúc si, že naňho Hermiona volala už najmenej tretí krát. "Vnímaš ma?" spýtala sa ustarane.
"Samozrejme. Kde sme skončili?" odvrkol, akoby sa nič nedialo.
"Možno by sme si mali dať menšiu pauzu. Nikomu neprospieva na celý deň sa zahrabať v papieroch. Hlavne keď je vonku tak pekne," nadhodila opatrne.
"Ak máš lepší program, než sedieť tu so mnou, ja ti v ňom brániť rozhodne nemienim," odvrkol Severus, ani len nezdvihnúc zrak od hromady pergamenov.
"Tak som to nemyslela!" ohradila sa naoko urazene.
"Ja som si svoje voľno zatiaľ užila. Je rad na tebe," podpichla ho mierne, za čo si vyslúžila jeden nie veľmi povzbudivý pohľad. Ticho si povzdychla a o minútu neskor bolo v riaditeľni počuť len šuchot papierov. Aj keď... nie na dlho.
"Zajtrajšie správy v novinách sa ti asi nebudu veľmi páčiť," dostala sa k Severusovi zčista jasna Harryho myšlienka. Prekvapene vzhliadol, no hneď sa obadal a sklonil hlavu tak, aby mu Hermiona nevidela do tváre.
"Prečo myslíš?" odpovedal rovnakým sposobom.
"Deravý kotlík, Harry Potter- hrdina nažive!" ozvalo sa znova a Severusova tvár sa ešte viac zamračila.
"Ako si sa, pri Merlinovi, dostal do Deravého kotlíka?" nechápal.
"No, to sa ti tiež nebude páčiť," priznal Harry po chvíľkovom zaváhaní.
"Tým som si istý už teraz. Takže?"
"Stretol som Rona Weasleyho. Než začneš s prednáškou o tom, aký je to pokrytec a pako, tak ťa uisťujem, že som mu svoje povedal," bránil sa harry okamžite a keď stíchol, napätie by sa dalo doslova krájať. Severus doslova cítil jeho úzkosť z odpovede, na ktorú mladší muž čakal.
"Si dospelý a svojprávny človek. Možeš sa stretávať s kým chceš," odpovedal odmerane a hoci sa snažil odprostiť od sklamania, ktoré v ňom zanechalo nielen toto zistenie, nepodarilo sa mu to tak celkom.
"Severus..." ozvalo sa váhavo v rovnakej chvíli, kedy sa ozvalo naliehavé:
"Severus" od Hermiony.
"Čo?" vyhŕkol prekvapene, rukou sa pohrávajúc s príveskom na svojom krku. Všimla si to, hoci sa to snažil zamaskovať a hneď pochopila jeho roztržitosť.
"Len som ti chcela povedať, že som trochu unavená," začala okamžite, dvíhajúc sa z kresla. "Trochu sa prejdem. Ty by si si mal tiež na chvíľu oddýchnuť," poradila a s tým zmizla rýchlejšie než para nad kotlíkom.
"Severus? Ehm... ak vyrušujem..."
"Nie! Nerušíš! Len som sa potreboval nenápadne zbaviť jednej otravnej zástupkyne riaditeľa. Len Merlin vie, prečo som ju na to miesto prijímal," uškrnul sa Severus. Až pridobre vedel, prečo to urobil, ale svoje dovody si mohol nechať pre seba.
"Rozumiem, takže... Chcel som sa ti ospravedlniť za ten výstup s Monikou," začal Harry váhavo, keďže Severus čakal, čo mu chce povedať.
"Nič sa nedeje. Jednal som trochu unáhlene," zamumlal Severus takmer kajúcne.
"Nemyslím. Chcem povedať... Bože, to je také divné, hovoriť s tebou a pritom ťa nevidieť," povzdychol.
"Zvykneš si. Často je to jednoduchšie, keď človeku nemusíš pozerať priamo do očí," odpovedal Severus mierne a na tvári sa mu usadil mierny úsmev.
"Možno máš pravdu. Takže k tvojej reakcii... Nemyslím, že bola unáhlena. Premýšľal som a na tvojom mieste... No, vlastne neviem, ako by som jednal na tvojom mieste, pretože nech sa snažím akokoľvek si spomenúť, nejde to a... neskutočne ma to deprimuje," priznal porazenecky a Severus mohol doslova cítiť tú frustráciu, ktorá vyžarovala z jeho myšlienok.
"Spomeniem si ešte niekedy, Severus?" spýtal sa priamo a Severusovi stiahlo hrdlo úzkosťou.
"Neviem," pripustil po pravde. "Pokúšal som sa nájsť nejaké kúzlo, které by zvrátilo pamäťové kúzlo, hovoril som s liečiteľmi, dokonca som sa informoval na rozne výskumy, ale..." priznal a sám si nerobil veľké nádeje na úspech. Nebol tým , kto by dával druhým nádej, keď o nej sám nebol presvedčený. Aj keď v Harryho prípade dúfal v nejaký zázrak. veď predsa Harry nebol ako ktokoľvek iný, všakže?
"Chápem," zamumlal muž na druhom konci, s príveskom v tvare leva na krku. "To nič! Nejako... to zvládnem. Mám predsa tvoje spomienky a Hermiona sľúbila, že mi tiež može nejaké poskytnúť, aby som si vytvoril ucelenejšiu predstavu," snažil sa byť statočný a nepriznať, že ho pomyslenie na neúspech doslova ničilo. Rovnako ako Severusa.
"Chcel som... mám otázku," ozval sa po chvíli opäť Harry.
"Počúvam!" vyzval ho Severus.
"Ron Weasley... on... už dvakrát ťa predo mnou obvinil z vraždy Brumbála," začal vyhýbavo a nevedel, ako pokračovať. Nemohol sa predsa len tak spýtať: zabil si ho?
"A mal pravdu. Zabil som ho, ale z dovodu, ktorý je tomu zadubencovi úplne neznámy a nepochopil by ho, ani keby ho uhryzol do toho jeho pehovaného nosa," odpovedal Severus podráždene.
"Nechcel som sa ťa dotknúť! Nemyslel som to..." poponáhľal sa Harry s vysvetlením, no Severus ho nenechal dokončiť.
"Tá otázka by skor či neskor musela prísť. Jedna zo spomienok, ktoré som ti nechal, je práve na okamih, kedy sa to stalo. Rovnako ako je tam i to, čo sa dialo bezprostredne potom. Predpokladám, že si to ešte nevidel," bolo to skor konštatovanie, než otázka.
"Nie, tak ďaleko som sa ešte nedostal. Napravím to čo najskor," uistil ho a Severus mlčky prikývol, hoci to Harry nemohol vidieť. Obostrelo ich ticho.
"Severus..."
"Harry..." začali naraz, až ich to prinútilo usmiať sa, hoc len každý pre seba.
"Ty prvý," vyzval ho Severus a nehodlal ustúpiť.
"Nemohli by sme sa stretnúť a o všetkom si pohovoriť? Myslím, osobne a nie takto..."
"Ako dlho myslíš, že ti potrvá prezrieť všetky spomienky?" spýtal sa Severus namiesto odpovede.
"Hm, mohol by som to stihnúť do zajtra?" hádal Harry, keďže to nevedel tak celkom odhadnúť.
"Tak zajra večer v Hermioninej obľúbenej reštaurácii," rozhodol starší muž.
"Fajn. Budem sa tešiť. A teraz ty. Čo si mi chcel povedať?"
"Nič, čo by nepočkalo do zajtra. Prajem veľa šťastia so spomienkami," rozlúčil sa Severus a tým ich rozhovor ukončil.
A kým sa Severus ešte chvíľu bezmyšlienkovite pohrával so svojim príveskom, Harry ten svoj uložil bezpečne späť do zásuvky nočného stolíka a rozhodol sa opäť navštíviť niektorú zo Severusových spomienok. Ktovie prečo, no nechcel Severusa sklamať, keby to nestihol do zajtrajšieho večera, ako mu sľúbil.
S očakávaním toho,č o to bude tentoraz, sa naklonil nad hladinu striebristej tekutiny a nechal sa voľne unášať do minulosti.
Komentáre
Prehľad komentárov
Mala som na mysli práve nových komentujúcich, aj keď... sama som na týchto stránkach dlho nebola, takže skutočne nemám prehľad, kto komentoval u Tessy pravidelne, za čo sa ospravedlňujem, ale práve Tess poznamenala, že sa ozývajú i ďalší, skrytí čitatelia.
Vždy poteší, keď niekoho naša tvorba osloví natoľko, aby tu nechal aspoň jeden komentík.
Sama nie som z tých, ktorí by komentovali všetko čo prečítajú, takže sa snažím nikoho do toho netlačiť ani u seba a chápem to
Milá Lucy
(XXX, 4. 3. 2010 20:38)Milá Lucy. Ja vôbec nie som nový čitateľ. Som Vaša stála čitateľka už dlho. Len sa priznám, nerada nechávam komentíky(mea culpa), nie som totiž tak výrečná ako Vy. Som nadšený čitateľ a ako som už spomenula, každý deň chodím na Vaše stránky (aj tie iné) a vychutnávam si Vašu tvorbu. Ešte raz, želám veľa nápadov a nenechajte sa znechutiť.
Vďaka
(Lucy, 4. 3. 2010 20:24)
za komentíky a som rada, že sa tu konečne ozvú aj noví ľudia. naozaj ma to teší!
Ešte raz vďaka za všetky názory, ktoré sa odvolávajú ku komentáru pri 21. kapitole- myslím, že tam to bolo, a som rada, že zdieľate názory nielen mňa, ale aj mnohých iných.
Gigi: nie je to preklep, ale hoci škola existuje už celé storočia, nebola som si istá, či od začiatku mali i rovnaký systém bodovania, preto som uvažovala trošku triezvejšie a držala som sa z kraja. A keby nie, tak však storočia sa dajú rozložiť na desaťročia, či nie? :-D
Krásné...
(Gigi..., 4. 3. 2010 20:01)Chtěla bych vyjádřit svoji pochvalu a nehynoucí dík za něco tak krásného, čistého a osvěžujícího... Je to nové a originální a velmi se mi to líbí... Je to opravdu osvěžení po těch haldách sotva průměrných povídek na netu... Jinak mám dotaz... v textu stojí "na škole už celé desaťročia"... mluví se přeci o bodovém systému a počítadlech jednotlivých kolejí nebo ne? Tento systém musí být mnohem starší než jen desetiletí... je to překlep nebo něco nového, co nepochytávám?... A jinak... na co se to odvolává XXX s tou záležitostí Zuzana?
:))
(nadin, 4. 3. 2010 18:45)
Vo svete, kde nefunguje technika, je myšlienkový prívesok skvelou náhradou mobilu!
Krásne!!!
Milá XXX, je to aj môj názor!
Fandím Vám
(XXX, 4. 3. 2010 9:17)
Nádhera. Chodím sem každý deň a netrpezlivo čakám na kapitoly. Nedá mi, musím reagovať na Zuzanin príspevok. Ak je taká "dospelá a vyspelá", ako to že nevidí, že to sú poviedky o citoch, láske, hľadaní samých seba, o pochybách a ten sex je vyvrcholením pocitov lásky . Je jedno akého pohlavia sú, každý má právo na lásku. Poviedky sú krásne a ja Vám fandím, čítam totižto aj poviedky ostatných autoriek, ktoré reagovali na ten príspevok. Spomenula som si aj na škandály cirkevných hodnostárov, ktorí zneužívajú 10 ročné deti a to je myslím si oveľa horšie ako to, že by si prečítali poviedku o láske. Aj keď máte pravdu v tom, že tie sa na nete radšej hrajú ako čítajú. Ja sama som vydatá - dlho a šťastne - a verte mi moja sexuálna orientácia sa čítaním slashových poviedok vôbec nezmenila. Obdivujem Vás ako viete vykresliť a vyjadriť atmosféru, city, myšlienky. Držím palce a želám veľa nápadov.
P.S. Mimochodom v rámci zachovania utajenia svojich osobných údajov - mala by si Zuzana ten zákon naštudovať - bolo by bláznovstvom nechať svoje meno, adresu alebo hoci len svoju fotku na nete.
XXX
(Lucy, 4. 3. 2010 21:12)