Na druhý pohľad: 21.Kapitola
Kapitola č.21: Čo môže byť...
Keď sa Severus vracal do riaditeľne, bola už tma. Na cestu si musel posvietiť prútikom a tichými chodbami dunela ozvena jeho krokov. V duchu prosil Merlina, aby nenarazil na Hermionu, ktorá mala čudný zvyk, hľadať a dokonca i nachádzať ho, v tých najnevhodnejších chvíľach. A to napriek tomu, že na tomto obrovskom hrade boli sami dvaja. Dnes však nemal náladu na jej všetečné otázky a po pravde, potreboval si overiť jednu svoju teóriu, ktorá ho napadla v okamihu, keď svoje spomienky ukladal do sklenených fľaštičiek pre Harryho. Chcel si však byť istý... alebo aspoň z väčšej väčšiny istý, že sa nemýli. Alebo skôr, že sa mýli. Druhá varianta by bola v tomto prípade oveľa znesiteľnejšia a preňho prijateľnejšia. Pretože ak sú jeho domnienky správne...
Riaditeľňa bola, až na pár zvedavých, v súčasnej dobe ospalo sa tváriacich, či dokonca chrápajúcich portrétov, prázdna. Uľahčene si vydýchol a zamieril ku knižnici, ktorá zaberala celú jednu stenu veľkej miestnosti. Chvíľu premýšľal, kam to založil, bruškami prstov prechádzal po chrbtoch jednotlivých zväzkov, kým konečne nenašiel, čo hľadal.
Zamyslene sa posadil za svoj pracovný stôl a otvoril knihu na príslušnej strane. Pasáž, ktorú potreboval, nemusel hľadať dlho. Veď ju čítal už toľkokrát, že ju poznal naspamäť. Napriek tomu si musel byť istý, že je to tak, ako si myslel.
„Deje sa niečo, môj chlapče?“ ozval sa ustaraný hlas starca za jeho chrbtom. Severus unavene vzhliadol a jeho pohľad spočinul na portréte jeho radcu a učiteľa.
„Spomínaš si na tú knihu, čo si mi kedysi dal?“ spýtal sa chrapľavým hlasom a ukázal na zväzok, ležiaci pred ním.
„Oh, iste... Je to to, čo si myslím?“ spýtal sa so záujmom starec a narovnal sa v kresle vo svojom portréte.
„Ďalšia skladačka v tvojej hre,“ povzdychol si Severus s pohľadom upretým kamsi do diaľky. „Celé tie roky som si myslel, že to nefungovalo a že to všetko bolo zbytočné, ale... do kotla, Albus! Ono to fungovalo až príliš dobre!“ rozhorčoval sa bezradne.
„Netuším, čo máš na mysli, môj chlapče,“ bránil sa starec nechápavo, no Severus len pokrútil hlavou a s knižkou v ruke odišiel do svojho bytu, kde konečne našiel vytúžený pokoj.
Zato Harry ponorený v spomienke mal k pokoju ďaleko. Srdce mu búšilo ako splašené očakávaním toho, čo sa bude diať.
Severus zastal pred akýmsi domom a krytý tmou, ktorá padla na celý okolitý svet, zaklopal. Nemusel čakať dlho, kým sa dvere s tichým vrznutím a sprevádzané pohoršeným hundraním, otvorili.
„Kto do čerta...“ spustil zavalitý muž prv, než zočil Severusa.
„Pán Dursley?“ spýtal sa Severus len tak pre formu, hoci o identite muža pred sebou nemal najmenšie pochyby. Mal vskutku čo robiť, aby sa ovládol a nezakrútil mu krkom, sotva ho zočil.
„Vy ste jeden z nich, že? Vravel som tomu chlapčisku, že tu nechcem vidieť nikoho z tej vaše zberby! Okamžite odíďte, inak...“ vyhrážal sa Vernon Dursley, no pod váhou Severusovho pohľadu sa mu hlas, a nielen ten, povážlivo triasol.
„Chcem hovoriť s vašim synovcom. Hneď teraz, ak dovolíte!“ dodal panovačne a bez pozvania vstúpil dnu. Dvere sa za ním zavreli prv, než stihol majiteľ domu protestovať.
„Dudley, zavolaj to nevychované chlapčisko!“ prikázal otec svojmu synovi, ktorý pri pohľade na Severusa vďačne vyskočil z gauča a s hlasným dupotom zmizol kade- ľahšie.
„Neviem, prečo ste sem prišli, ale radil by som vám, aby ste čo najskôr...“ zavrčal Vernon, keď pozbieral zvyšky svojej odvahy. Či to azda nazvať trúfalej blbosti?
„Vyjadril som snáď hoc i najmenší záujem o vaše rady, vy úbožiak?“ zavrčal naňho Severus svojim najnebezpečnejším tónom a bol by ho azda pohľadom i zabil, keby sa od schodov neozvalo nervózne:
„Pán profesor?“
Pozrel tým smerom, kde stál chlapec a v duchu si zanadával, že neprišiel skôr, aby mohol zabrániť tomu, čo spôsobilo chlapcovi modrinu pod okom.
„Zbaľte si svoje veci, Potter! Za päť minút odchádzame!“ vyštekol naňho, hoci jeho hnev nebol obrátený proti nemu. Chlapec naňho na chvíľu zarazene hľadel, no potom náhle vybehol po schodoch do svojej izby a podľa zvukov, ktoré odtiaľ vychádzali, náhlivo hádzal veci do kufra jednu cez druhú.
„Vernon...“ ozval sa ďalší nesmelý hlas odkiaľsi z druhej strany miestnosti a keď tam Severus pozrel, jeho pohľad sa stretol s vystrašeným Petúniiným.
„Lilly sa musí v hrobe obracať kvôli tomu, akú má sestru. Určite by ocenila tvoju nesmiernu láskavosť a starostlivosť, ktorou zahŕňaš svojho synovca, všakže, Petúnia?“ vyštekol na ňu a na okamih zabudol na Vernona.
„Nemusela by, keby si ju nestiahol k tej svojej bande šialencov, Snape!“ bránila sa ostro a len tak- tak sa vyhla kliatbe, ktorá mierila jej smerom. To keď Severusovi trošku ušli nervy. Aspoň, že zámerne mieril mimo a celkom neškodnú kliatbičku. Ďalšia by mala rozhodne nežiaducejšie následky, keby sa do toho nevložil Harry, ťahajúci za sebou ťažký kufor a klietku s veľmi nespokojnou sovou.
„Som pripravený, pane!“ prerušil Severusov výbuch Harry a muž chtiac- nechtiac, musel odvrátiť pozornosť od dvoch mudlov, ktorí by si zaslúžili prinajmenšom peknú príručku o tom, ako sa správať k dieťaťu. Aj keď... Harry už dávno nebol dieťaťom,“ uvedomil si v duchu a venoval plnú svoju pozornosť primárnemu cieľu svojej návštevy.
„To vás ešte nik nenaučil zmenšovacie kúzlo, Potter?“ vyprskol prudšie, než mal v úmysle a švihnutím prútika zmenšil Harryho kufor i klietku.
„Áno, ale ministerský výnos...“ bránil sa chlapec hrdo a vložil si zmenšené veci do kapsy nohavíc.
„Odkedy Harry Potter dbá na pravidlá?“ odfrkol si posmešne, no vzápätí by sa najradšej nakopol. Harryho tvár sa totiž razom zachmúrila a tvárou mu preletel tieň. Akiste pocit viny z udalosti predchádzajúceho mesiaca, domyslel si poľahky a položil mu ruku na rameno, čím ho prinútil vzhliadnuť. Na pohľad sa zdalo, že ho Snape surovo zdrapol, no len Harry a Severus vedeli, že to gesto malo byť upokojujúce. A tak sa stalo, že si chlapec trochu vydýchol. Severus nebol nahnevaný naňho.
„Premiestnime sa na bezpečnejšie miesto. Chceš sa rozlúčiť?“ spýtal sa posmešne a hlavou kývol smerom k vystrašenej dvojici krčiacej sa v rohu obývačky.
„Budem sa ešte musieť vrátiť?“ spýtal sa Harry tak, aby ho počul len Severus a ten si ho zamyslene premeral nečitateľným pohľadom.
„To bude záležať na tvojom rozhodnutí. Ale o tom neskôr,“ odpovedal mierne, nespúšťajúc z neho zrak.
„Tak teda... Majte sa!“ zavolal strýkovi a tete a o krok sa priblížil k Severusovi. „Som pripravený, pane,“ informoval ho a vďačne prijal Severusovu ruku, aby sa vzápätí na to premiestnil, neznámo kam.
Starší Harry, ktorý ich nasledoval, hneď rozpoznal, kde sa ocitli. Z obývačky, kde sa práve nachádzali, odišiel len pred pár hodinami. A i to v nie práve najlepšom...
„Uff, neznášam premiestňovanie,“ posťažovalo si jeho mladšie ja, čo vyvolalo úškrn nielen na jeho, ale i na Severusovej tvári. „Kde to sme?“ spýtal sa zvedavo chlapec, obzerajúc sa okolo seba.
„V bezpečí,“ uistil ho profesor a viedol chlapca k pohodlnej pohovke, kam ho prinútil sadnúť si. „Prečo si neurobíš pohodlie, kým neprinesiem niečo na tú modrinu?“ navrhol a s tým zanechal Harryho osamote.
Súčasný Harry=Jeremy, nasledoval Severusa do laboratória pre masť na modriny. Zastavil sa medzi dverami, hľadiac na profesora lektvarov zhrbeného nad pracovným stolom, zhlboka dýchajúc.
„Ako do kotla to mám urobiť? Do čerta aj s tebou, Albus! Tie tvoje intrigy už ma prestávajú baviť!“ hundral si popod nos a zo stola pred sebou, vzal okrem masti i nejakú knihu. Zrejme tú, ktorú mu dal riaditeľ v predošlej spomienke. S posledným hlbokým nádychom zamieril späť do obývačky, nasledovaný Harrym starším.
Bez slova sa posadil vedľa nervózneho chlapca a jemným krúživým pohybom začal vtierať masť na postihnuté miesto. Slabé syknutie od bolesti svedčilo o tom, že zranenie bolo celkom čerstvé a stále bolestivé, no Harry si statočne zahryzol do pery a viac nevydal ani hláska. Severus to nekomentoval, len ďalej aplikoval liečivý prostriedok na poranenú oblasť a skúmavo si chlapca pred sebou prezeral.
„Zranil ťa ešte niekde?“ spýtal sa hlbokým hlasom, nepri púšťajúcim akékoľvek klamstvo.
„Nie. Tentoraz som stihol ujsť včas,“ priznal chlapec s pohľadom upretým do zeme.
„Harry Potter, pred niečím utekajúci? To je azda rovnako historický okamih, ako keď slečna Grangerová pripustí, že niečo nevie,“ uškrnul sa Severus a stále vyčkával s masťou v ruke, keby si to Harry rozmyslel. Ten však len pokrútil hlavou, že nič viac nepotrebuje a obostrelo ich napäté ticho.
„Kam pôjdem teraz? Vezmete ma do Bradavíc, alebo...“osmelil sa Harry po chvíli.
„Neskôr určite. Teraz však... myslel som, že by sme sa my dvaja mali pozhovárať,“ zaváhal Severus.
„Rozhovor? My dvaja? To neznie... veľmi povzbudivo,“ skonštatoval placho.
„Myslíš?“ Severus s úškrnom na tvári spýtavo zdvihol obočie.
„No... vzhľadom k našej vzájomnej minulosti, pane... väčšina našich spoločných rozhovorov nedopadla práve...“ vysvetľoval Harry krkolomne svoje myšlienkové pochody.
„Dúfal som, žeby sa to mohlo zmeniť, Harry,“ skočil mu do reči Severus a tak ako už niekoľkokrát predtým, oslovil ho krstným menom. „Vlastne som myslel, že veci medzi nami... sa trochu zmenili,“ nadhodil opatrne, nespúšťajúc z chlapca oči.
„Áno, no... ja... tiež som si všimol, že už mi večne nenadávate len do idiotov,“ pripustil s nesmelým úsmevom.
„Nie vždy musí byť idiotom nazvaný len idiot,“ uškrnul sa profesor a keďže sa zdalo, že atmosféra je trochu uvoľnenejšia, Severus sa rozhodol vyložiť chlapcovi svoj návrh.
„Hovoril som s riaditeľom, Harry a rovnako ako ja si myslí, že pokrvná ochrana v mieste bydliska tvojich príbuzných nie je dostatočná, aby ťa chránila navždy,“ začal vážnym hlasom.
„Najmä, ak samotnou hrozbou sú tvoji príbuzní,“ zavrčal podráždene a mal sto chutí vrátiť sa späť, aby tomu tlsťochovi ukázal, čo si niekto ako on, zaslúži.
„Už som si zvykol,“ mávol nad jeho poslednou poznámkou Harry rukou a napäto čakal, kam Severus mieri.
„Všimol som si,“ odfrkol si profesor posmešne. „Ale ako som už vravel... Rozhodnutie, či sa k nim ešte vrátiš, je na tebe.“
„A to znamená? Budem môcť zostať u Weasleyovcov? Či azda priamo v Bradaviciach?“ Harryho tvár sa rozjasnila novou nádejou.
„Vlastne... mohol by si zostať tu,“ vyjavil náhle Severus a kým mladší Harry stále ešte nechápal, tomu staršiemu, prizerajúcemu sa tejto spomienke, došlo, čo sa práve teraz stane. Hrdlo mu zvieralo úzkosťou a nielen preto, že sa práve mal stať svedkom Severusovej žiadosti o ruku. Nie. To, čo ho trápilo bolo, že toto všetko robil Severus preto, že mu to Brumbál prikázal! Dal mu tú prekliatu knihu a tým, ktovie prečo, prinútil Snapea, aby sa s ním oženil. Ktovie, čo bolo v tej knihe... čím ho riaditeľ vydieral, aby ho k tomu primäl! Všetko sa to v ňom búrilo a najradšej by v tej chvíli opustil spomienku a zabudol na všetko, čo sa v posledných dňoch stalo. Chcel žiť opäť ako Jeremy Martin, úspešný lekár a výskumník. Nechcel vedieť nič o mužovi menom Severus Snape a o ničom, týkajúcom sa toho zvláštneho sveta, ktorému stále nerozumel a ani nechcel rozumieť.
Nanešťastie preňho však nevedel, ako sa zo spomienky dostať skôr, než skončí a tak musel naďalej sledovať tú frašku.
„Zostať tu? Ale... čí je to dom, pane?“ spýtal sa chlapec obozretne a znovu sa rozhliadol okolo seba.
„Je môj a ak by si chcel, mohol by byť i tvoj,“ odpovedal Severus nervózne.
„Obávam sa, že nerozumiem, pane,“ priznal Harry po chvíli, keď sa mu žiaden záver, ku ktorému dospel, nezdal pravdepodobný.
„Je to jednoduché. Ak by si súhlasil, že... proste... ak by si sa stal mojim manželom...“ jachtal Severus horšie než prvák na svojej prvej hodine lektvarov so Snapeom.
„Manželom? To akože... vziať si vás?“ zvolal Harry šokovane.
„Áno, Harry. Ty a ja, manželia...“ pritakal Severus váhavo.
„Ale to je predsa... My dvaja... To je ten najväčší nezmysel, aký som kedy počul!“ vyprskol chlapec.
„Posaď sa a vypočuj ma do konca,“ požiadal ho Severus a snažil sa udržať tón svojho hlasu pod kontrolou.
„Čo keď vás nechcem počúvať? Ja nechcem! Veď vy... vy ma neznášate!“ zvolal Harry zúfalo, no nezdalo sa, že by bol nahnevaný, skôr... sklamaný?
„Nechaj ma dokončiť, čo ti chcem a musím povedať a potom si môžeš kričať a kopať, ako len budeš chcieť!“ zahriakol ho Severus pevne a prekvapivo sa zdalo, že práve to bol prístup, ktorý Harryho prinútil poslúchnuť. Severus si uľahčene vydýchol, no starší Harry= Jeremy za jeho chrbtom nie.
„Ako som už vravel, dôležité je ochrániť ťa. A ja... paradoxne by som to naozaj mohol byť ja, kto by to dokázal,“ pripustil, hoci sa nezdalo, že tie slová z jeho úst vychádzajú dobrovoľne.
„Čo vás robí takým výnimočným, okrem toho, že ste špión?“ spýtal sa Harry potichu. V tej chvíli Severus vytiahol knihu a podal ju Harymu otvorenú na príslušnej stránke. Ten ju, nie práve ochotne, prijal a začítal sa. Rovnako ako jeho staršie ja, ktoré prekonalo svoje znechutenie nad celou situáciou a rozhodlo sa zistiť, čo je vo veci.
„Manželský sľub spolu s týmto starodávnym kúzlom poskytuje jeho prijímateľovi ochranu, ktorá sa vyrovná sile ochrany obetnej mágie. Nevyhnutnou potrebou pre možnosť vykonať toto kúzlo je, tak ako v prípade obetnej mágie, čistý a úprimný cit osoby, ktorá ho vykonáva, k prijímateľovi,“ prečítal Harry nahlas a naprázdno prehltol. „To je... chcete povedať, že toto by mi poskytlo rovnakú ochranu, akou ma moja mama zachránila pred Voldemortom, keď som mal rok? A preto sa musím oženiť? To je trochu... ale prečo by som sa mal oženiť s vami, pane?“ spýtal sa Harry nešťastne, no Severus si jeho nevôľu vysvetlil po svojom a zamračil sa.
„Stále tomu nerozumieš, Harry... Prečítaj si ešte raz, čo je potrebné, aby to kúzlo mohlo fungovať,“ prikázal mu jemne a chlapec počúvol. „Čistý a úprimný cit... myslí sa tým láska, však? Ale potom... potom nemám najmenšiu šancu na to, aby to fungovalo, pretože aj keby ste ochotne súhlasili, že mi ponúknete manželstvo a ochranu, nemôžete...“
„Čo, Harry? Čo nemôžem? Nepovedal som snáď, že ja, na rozdiel od kohokoľvek iného, by som bol schopný ti tú ochranu poskytnúť? To kúzlo by fungovalo, pretože...“ zháčil sa, rovnako ako Harry a ich pohľady sa stretli. Jeden prosebný a naliehavý, s druhým bojácnym a neveriacim. Ani jeden z nich nevedel, čo by mal povedať. Napokon to bol znova Severus, kto sa ujal slova.
„Ten posledný rok, čo máme za sebou, toho zmenil veľa. Nielen môj názor na teba, Harry a ty to vieš. Ako dlho budeme okolo seba chodiť a prehliadať to, čo je jasné každému okolo nás?“ spýtal sa potichu a pristúpil k chlapcovi. Nevedno, kedy sa postavili a stáli oproti sebe, no to bolo v tej chvíli jedno. Vzdialenosť medzi nimi sa skracovala a hoci by sa zdalo, že sa Harry odtiahne, nespravil tak.
„Priznávam, že keď som o nás dvoch pred časom uvažoval, nedošiel som v úvahách tak ďaleko. Manželstvo... nikdy som si nedokázal predstaviť, žeby som sa oženil, ale keď mi Brumbál dal tú knihu...“
„Takže v tom má prsty zase Brumbál?“ spýtal sa Harry sklamane, no Severus ho umlčal tým, že mu priložil prst na ústa.
„Dal mi tú knihu, ale nič viac. Ja sám som v nej našiel to kúzlo a sám som sa rozhodol, že by to stálo za pokus,“ oponoval mu.
„Čo keď to nebude fungovať?“
„To kúzlo či manželstvo?“ spýtal sa Severus.
„To druhé,“ hlesol Harry, nespúšťajúc zo Severusa zrak. Stáli tak blízko vedľa seba, že keby sa čo i len jeden z nich naklonil, ich tváre by sa dotkli a...
„Povedz mi jedno, Harry! Prečo si sa vrhol medzi mňa a Červíčkovu kliatbu?“
„Pretože...“ v hrdle mu vyschlo, keď hľadel do tých nekonečných čiernych hlbín. Tak veľmi chcel vykričať pravdu do celého sveta, no nevedel... nemohol...
„Bol si ochotný riskovať kvôli mne vlastný život. Ja som ochotný riskovať ten svoj kvôli tebe. Myslím, že pre začiatok by to stačiť mohlo a to ostatné... to príde časom,“ zašepkal Severus a jeho hlas znel tak naliehavo a zúfalo...
Stavil na jedinú kartu. Vyznal Harrymu viac, než chcel... než bol kedy komu schopný vyznať a bál sa odmietnutia. Áno, Severus Snape sa toho skutočne bál.
„Takže to kúzlo...“ začal Harry priškrteným hlasom.
„Bude fungovať!“ uistil ho starší muž a znavene si oprel čelo o to Harryho.
„Kým budem žiť, urobím všetko, aby som ťa chránil. Nik ti nesmie ublížiť!“
„V tom prípade to urobíme obaja. To kúzlo...“ rozhodol Harry a na Severusov prekvapený pohľad odpovedal plachým, avšak šťastným úsmevom. „Bude to fungovať!“ uistil tentoraz i on jeho. Ich pohľady boli naplnené vzájomným porozumením a hoci ani jeden z nich nevyslovil nahlas tie tri slovká, ktorými by vyznali svoje city verejne, nepotrebovali to počuť.
Všetko, čo potrebovali, už mali. Mali jeden druhého a to bolo viac, než si boli pomysleli, že mať budú. Ich pery sa priblížili a v okamihu, kedy sa spomienka okolo Harryho= Jeremyho začala rozplývať, sa spojili v bozk, ktorým svoj sľub spečatili.
Komentáre
Prehľad komentárov
Pane jo, tady jsem ještě nekomentovala, i když povídku čtu.. :D :D
Nedá mi to, abych to nevzala z trošku jiného konce. Zdá se mi, že Zuzana má spíše problém s tím, že stránky nejsou nijak zabezpečené. Abych se přiznala úplně nechápu, proč by měly být. Viděla jsem spoustu horších stránek, tedy s mnohem více podrobnějším popisem a zabezpečen nebyl nijak, a nejedná se jen o slash povídky ale i o klasické erotické povídky jakéhokoliv typu. Tady se drží hodně zpátky a zatím vše to, co jsem četla nebylo nikdy nijak nevkusné, nebo takové že by mě pobuřovalo. Co se týče těch desetiletých dětí, upřímně kolik znáš dětí, které na internetu čtou, spíše hrajou hry nebo něco podobného.
To, že by si autorky nějak snižovaly úroveň, s tím taky souhlasit nemůžu, protože je to žánr jako každý jiný a i v něm se najdou vskutku skvostná díla, která si najdou své jméno mezi čtenáři, což platí i o brakové literatuře, proč by se jinak tolik četla... občas člověk prostě potřebuje vypnout.. a jako odreagování.. no nic loučím se a přecházím na druhou stránku. ;o)
:-)
(A-SISI, 3. 3. 2010 15:54)
Nadin mi u nás nechala komentář, takže jsem neodolala. Jinak se, dámy - autorky, omlouvám, ale tady mám ... velký prohřešek ohledně čtení (který bych ráda dohnaala, jen co to půjde.) No, to bych to nebyla já, abych necítila potřebu se k tomu vyjádřit. Nadin mi svým pobouřeným výkřikem mluví z duše. Ach jo.
Zuzano? Za á mi, prosím, definuj normálnost. Za bé - libí se mi ta věta, kde se omlouváš za použitý výraz "propagovat" - pro mě osobně by byla pocta, kdyby mi tohle někdo řekl. Za cé - já jsem asi natvrdlá, Ale proč, prosím, autorky mrhají svým talentem? Touto tvorbou? Psaním FF? Psaním Slashe? Zřejmě to poslední, že.
No... to je smutný přístup. Těžko ti ho vyvrátit tím, že se tady budu rozčilovat. Co mě ale fascinuje, Zuzano, je to, odkud jsi vyčetla, že člověk se homosexuálem nerodí? Ráda si takové "vědecké" a "zaručené" literární počiny přečtu.
Ve své podstatě jsi se slušně vyjádřila ke svému názoru a není ti co vyčítat. Smutná je spíš skutečnost, JAKÝ je ten tvůj názor. Já pořád nechápu, jak si někdo může myslet, že čtením něčeho nebo koukáním na něco se ... mi změní sexuální orientace. Může mi to někdo vysvětlit a. .. dodat k tomu pádný argument? Asi mi něco uniká, když to nejsem schopná pobrat.
A ještě - já sama mám na své (naší) stránce i své fotky a píšu jak het tak i slash. Křestní jméno také neskrývám, pokud bys snad měla dojem, že se pod svá díla dostatečně nepodepisuji. Přijmení na internetu volně kolovat nenechám, to bych byla blbá.
A propos - to dítě to neovlivní taky. Maximálně se maminky zeptá, jak to teda je. A můžeme si jen přát, aby ona matka byla osvícený tvor. Němľuvím už o tom, že dítě v tomto věku (těch 10 let, co jsi uvedla) by ani nemělo být na internetu bez dozoru ne kvůli tomu, že by mohlo narazit na slovo homosexualita, ale kvůli jiným nástrahám (to už jako hrozbu vidím, když na něj jako reklama odněkud vyskočí stránky propagující třeba fašismus).
Abych to ukončila a nenudila vás - trošku víc tolerance a osvícení, prosím. Někdy mám pocit, že lidstvo dělá krok zpět, nikoli vpřed.
a je to tu zas..
( Eressië, 2. 3. 2010 21:47)
v prvom rade by som chcela pochváliť kapitolku, bola úžasná ako vždy ;-)
ale čo sa týka určitých komentárov.. sú rôzni autori, niekto rád píše sci-fi, iní má rád poéziu, další zas beletriu.. ale ked sa už niekto rozhodne pre daný žáner, príbeh dvoch ľudí, ktorí napriek mnohým úskaliam hľadajú cestu k svojej druhej polovičke,.. nezáleží na tom, či sú tí dvaja rovnakého pohlavia. Celý ten komentár, napriek námietkam k sexuálnym scénam, chvále spisovateľského umu autoriek týchto stránok.. z celého cítiť určitú zášť voči homosexualite. A to je na tom celom najsmutnejšie. Proti červenej knižnici nik nenamieta, každí má svoj štýl, čo rád číta či píše...no len čo sa v poviedke, vo filme a hlavne v reále objaví homosexualita, ľudia sa stávajú skeptickí, zrazu majú kopu výhrad k veciam, ktoré im predtým vôbec nevadili a nad ktorými sa možno dovtedy ani nepozastavili.. Autorky týchto stránok sú úžasné, určite píšu, lebo písať milujú a píšu o tom, o čom písať chcú. Čo milujú, rovnako ako ja. A nie sú to iba hrubé sexuálne scény, je to ten nežný cit, rovnako silný a pevný ako i pominuteľný. Je to láska. A nemalo by záležať na tom, medzi kým tá láska kvitne, koho zasiahla, či to nie sú náhodou dvaja muži či ženy.. Máme radi slash, sme na ňom závislé, ja teda určite a som na to hrdá.
A prečo tu autorky nemajú svoje skutočné mená a fotky? Prečo by mať mali? Je určite rovnako veľa, ba ešte viac autorov, ktorí sa tejto tematike vyhýbajú a predsa píšu anonymne. A keby sa aj medzi nami našiel autor, a určite taký je, ktorý by rád zverejnil svoju totožnosť.. Snád môže? Ved ľudia sú tak zaostalí, na homosexuálov ukazujú prstami, tak čo môžeme my? Tí, ktorí ich neodsudzujeme.. Tvoríme, a je to z časti naša pomoc. Možno malá a bezvýznamná, no aspoň niečo robíme. Je to náš nemý výkrik, ktorý snád raz niekto začuje.
Každí má právo na vlastný život, vlastné rozhodnutia, či už správne alebo nie. Každý z nás je iný, no byť iný nie je synonymum slova zlý. To len ľudia v našej dobe nie sú dosť vyzrelý na veci, ktoré by už mali byť dávno brané ako samozrejmosť.
Sorry, že som sa tu tak rozpísala, ja len že skutočne nemám rada, ked niekto kritizuje našu tvorbu, a to z akože morálnych dôvodov. To sa mi skutočne bridí.
Nadin, zlato,
(Tessa, 2. 3. 2010 21:46)
to je v pohode, Ty sa vôbec ospravedlňovať nemusíš, veľmi dobre sme pochopili, ako si to myslela :)
Tessa, Lucy,
(nadin, 2. 3. 2010 21:43)
Prečítala som si po sebe svoju reakciu a musím sa Vám ospravedlniť. Tá veta mal byť takto:
Škoda, že na internete nie sú blokované iné, skutočne zlé stránky so škodlivým obsahom, ktoré môžu narobiť veľa zla nezrelým jedincom!!
pro Zuzanu
(sevy, 2. 3. 2010 21:25)
sice na tyto stránky už nepřispívám, ale začínala jsem zde a pár prvotin tu stále mám, takže mi nedá rovněž nereagovat...
jednak tě můžu uklidnit, že ani jedna z autorek, která zde přispívá, nemá zapotřebí snažit se být jakkoliv IN, z takových rozmarů jsme dávno vyrostly... uvedla jsi zde svůj věk a můžu říct, že nejmladší autorka je o 5let starší než právě ty... zaráží mě i tvá naivita, se kterou bys byla schopná uveřejňovat své nacionále s fotografií na internetu, který je velmi lehce zneužitelný… to na okraj..
píšeme pro vlastní potěšení a jsme rády, když věcí, kterou uveřejníme potěšíme i čtenáře, který by měl být schopný umět se sám rozhodnout, zda jde o téma, které chce nebo nechce číst...
co píšeme a jak píšeme je naše věc a mnozí z autorů, se právě tímto připravují na jiné téma, žánr, jak chceš... já se sice množstvím ani umem nemůžu rovnat ostatním autorkám na této stránce, ale sama vidím své zlepšení.. v současnosti pracuji na diplomové práci a tato činnost mi v mnohém pomohla a pomáhá! a můžu tě uklidnit, že toto není jediný žánr, kterým se zabývám a hodlám zabývat! to už ale pak nebude na stránkách zabývajících se výhradně !HP tématikou!
a v závěru… homosexualita a sexualita… nevím, kde jsi vzala nesmysl o tom, že s homosexualitou se jedinec nerodí… nerodí se pouze s vědomím, že je homosexuálem! k tomuto zjištění často spěje několik let a ne pro všechny je to jednoduché! tím, že se objevují ať už v HP nebo jiném ff tématu homosexuální vztahy, tím si myslím, že generaci jako jsi ty a já, autoři dopomáhají k lepšímu pochopení těchto lidí a zmírňují tak předsudky, které ve společnosti stále jsou a bohužel i budou…. myslíš si snad, že bychom si měli brát příklad ze zemí a kultur, které mužům strkají do zadnic předměty a pak je nutí pozřít projímadla, aby se jim roztrhla střeva? to je normální? ženy v muslimských zemích lynčují! to je normální? a další, často mnohem horší! … pokud se nejedná o rozmary z rozežranosti, které projevují spíše lidé prahnoucí po pozornosti, pak nevím, co tě pohoršuje! lesby i gayové, jsou lidé jako ty nebo já, se stejným právem na šťastný partnerský život!
na úplný závěr… podepíši se jako Sevy! toto je můj „druhý“ život, díky kterému zapomínám na starosti všedních dní… našla jsem si zde kamarády, se kterými toho mám nemálo společného… a jsem ráda, že můžu tento život, oddělit od toho reálného, kde si nemůžu nic namlouvat, vymýšlet, fantazírovat! pokud si budu chtít pustit někoho do svého reálného života, hodlám ho nejprve řádně poznat a zhodnotit, zda mu do něj můžu dovolit nahlédnout nebo ne! a nemusím se bát jakékoliv nepřijatelné zpětné vazby!
zuzana
(nadin, 2. 3. 2010 21:13)
Škoda, že na internete nie sú blokované iné, oveľa horšie stránky, s oveľa škodlivejším obsahom!! Bolo by to skvelé!
Ak si čítala "vedecké" články o homosexualite zo zdroja, ktorý mám na mysli,...k tomu nemám slov.
Zuzana - a ešte!
(Tessa, 2. 3. 2010 21:10)Zaujímalo by ma, či si takého upozornenia písala aj iným autorom slashoviek...?
Zuzana
(Tessa, 2. 3. 2010 21:07)
ešte jedna vec - nech je to už s tou homosexualitou ako chce...
Poviedky na tejto stránke sú... niektoré dosť tvrdé. To nepopieram.
Tvoje názory mi zaváňajú katolicizmom - čo absolútne neodsudzujem. Ale cítim sa, koby som čítala komentár od Matky predstavenej, neuraz sa. Proste mi to tak príde.
Uvedom si, že svet je taký, aký je. Ešte preto, že existujú aj takého príbehy sa svet nezborí.
Mimochodom, ak by si sa na tú stránku pozrela skutočne dobre, nemáš problém nájsť linky...
Ale prečo nám nenecháš link na svoju stránku, ak vravíš, že píšeš aj Ty? Rada si niečo prečítam...
a ešte
(zuzana, 2. 3. 2010 21:00)a ešte jednu vec som zabudla... keď som písala, že je to prístupné všetkým, myslela som tým, že to nie je blokované ani nič podobné a keď sa sem prekliká 10- ročné dieťa, asi nebude veľmi rozmýšľať nad tým, či to smie alebo nesmie čítať, keďže ešte celkom nevie rozoznať, čo je preňho dobré a čo zlé... lebo ja sa slobodne môžem rozhodnúť, že to budem- nebudem čítať... teda len preto. Samozrejme, že zrelého človeka to v zásade neovplyvní...
Zuzana
(Tessa, 2. 3. 2010 20:56)
Veľmi milé slová, na osemnásťročného puberťáka a vyspelé, čo si vážim. Vekovo si totiž vôbec nie sme blízko. Toho puberťáka neber v zlom, moja sestra je v tom istom veku... :)
Pokiaľ ide o túto stránku, nemám sa k nej problém verejne priznať. Myslím, že aj tak je tam vo väčšine uvedené meno autora. Lucy to už povedala - Tess - Léthe - pokiaľ sa čo i len trochu vyznáš v mytológii, Léthe je meno rieky v Podsvetí a znamená Zabudnutie. Je to malý paradox, súvisiaci práve s touto stránkou. - Netreba zabúdať, že ľudia sú rôzny -
Svoju fotku Ti ukazovať určite nebudem, nevidím k tomu dôvod. Nepoznám Ťa. Moji priatelia a čitatelia áno. Táto stránka, ako už povedala Lucy je len jedna z mnohých, ktoré sa zaoberajú tématikou SLASH.
Mimochodom, trochu ponaučenia - Slash - je žáner fan fiction beletrie, ktorý sa zameriava na romantické, alebo sexuálne vzťahy medzi fiktívnymi osobami. Ale som si istá, že to určite vieš.
Pokiaľ ide o Tvoj názor na písanie Slash poviedok, prijímam ho, ale nič viac. Z jednoduchého dôvodu. Na svete neexistujú len dokonalí ľudia, ani LEN heterosexuáli. Ak je Tvoj svet dokonalý, úprimne Ti závidím, pretože ak si na to ešte nerišla, svet je komplikovaný, nič nie je len ružové, alebo čierne...
Preto sme ako ľudia obdarení vlastnosťami ako súcitom, empatiou, porozumením i odpustením. Nenechám si od nikoho prikazovať, čo mám robiť, alebo ako mám písať. Čo sa týka toho ovplyvňovania, nevidím v tom problém. Hlavne ak má človek vlastný mozog a dokáže racionálne uvažovať, pochopý, že tieto príbehu slúžia výlučne na pobavenie a odreagovanie sa po náročnom dni. Určite týmto nikomu nevymývame mozgy - obrazne povedané.
Toto nie je naša jediná stránka. Okrem slashu píšeme aj "normálne veci." Nevidím nič zlé na tom, keď si dvaja ľudia - nech už rovnakého, či rozdielneho pohlavia prejavujú svoju lásku. Pretože láska je to, prečo sa oplatí na tomto svete žiť...
Ako si sama povedala, ak sa Ti to nepáči, nechoď sem a nečítaj to. Čítaj len to, čo Ťa baví. Vravela si, že píšeš. Dobre, na tom nie je nič zlé. Ja písanie milujem. Prajem Ti, aby sa Ti darilo. Tvoj názor na našu stránku ma ani neurazil, ani nenahneval. Prajem Ti všetko dobré...
Re2...
(zuzana, 2. 3. 2010 20:52)ja mám tiež načítané nejaké veci o homosexualite, a vedecky bolo dokázané, že človek sa tak nerodí... nuž ale závisí od zdroja...
Re...
(zuzana, 2. 3. 2010 20:50)
vďaka za odpoveď... keď sem hodíte linky aj na iné veci, rada si to prečítam... ja len ešte na doplnenie, aby nenastalo nedorozumenie, tak reagujem na to, čo som čítala a aj keď som to preletela zbežne, nenarážam vyslovene na túto poslednú poviedku...
pekný večer
Pre Zuzanu
(nadin, 2. 3. 2010 20:45)
Máš 18 rokov a poburuje ťa homosexualita?
To je zas poburujúce pre mňa! Mám plné zuby rečí typu, že je to choroba a mala by sa liečiť! A iné veľmi podobné perly ducha, mnohých i študovaných ľudí!
Prečo by sa aj touto cestou nemohlo šíriť pochopenie pre ľudí, ktorí sa už NARODILI s orientáciou na rovnaké pohlavie???? Oni si to nevybrali dobrovoľne - bolo im to dané už do vienka!! A je to dokonca i vedecky dokázané.
Na týchto stránkach je jasne uvedené, čoho sa týkajú - vôbec si sa nemala púšťať do čítania, ak nie si dostatočne zrelá, aby si dokázala prijať druhého človeka takého, aký je.
Existuje mnoho žánrov, prečo nie aj slash?
Keď si prečítam poviedku o homosexuáloch, nestanem sa ním. Je smiešne myslieť si, že by poviedka mohla niekoho takto ovplyvniť.
Tak čo Ti v skutočnosti na nej vadí?
Čo tak TOLERANCIA ?
Homosexuálne správanie bolo pozorované aj v zvieracej ríši - aj ich ovplyvnili poviedky???
Pubertu mám rovnako už dávno za sebou a mám dosť rokov a skúseností na svoj vlastný názor.
Zuzana- pokračovanie
(Lucy, 2. 3. 2010 20:17)
Tiež ma trochu prekvapilo, že si reagovala práve na túto poviedku a túto kapitolu... zrejme si sa naozaj len preklikala, alebo prečítala len jednorazovky, ktoré najmä z môjho pera=klávesnice vznikli v trochu inej dobe, než čo teraz prežívam a podľa toho píšem, sorry. Ale táto poviedka, má zatiaľ 21 kapitol... V tej súčasnej, sa vaja ľudia vzájemne rozhodli uzavrieť manželstvo a okrem letmých bozkov medzi nimi k ničomu viac nedošlo. Dokonca si ani len neboli schopní povedať nahlas, že sa ľúbia, takže toto vyznanie si naozaj neevokujem v spojení so sexom. Mimochodom... asi sklamem prítomné dámy, ktoré ns to čakajú, ale som pri 28 kapitole a stále som sa k žiadnemu opisu sexu nedostala, takže TU naozaj nie je mať voči čomu výhrady... jedine k jeho nedostatku, ak má na to niekto zálusk :-D
Teší ma, že si ocenila naše spisovateľské "umenie" a že myslíš, že by sme na inej literárnej scéne mohli tiež zaujať.
Ver, že nielen ja, ale aj ostatné autorky sa okrem písania slashu venujú i písaniu iných vecí. Áno, zväčša nás spája HP tvorba, či už tu, alebo na našej hlavnej stránke, kde je mnoho inýách poviedok bez akéhokoľvek sexuálneho podtextu, ak by si mala záujem, ale neznáme nám nie sú ani básne, realistické drámy zo života, či historické romance. Ak by si mala záujem, určite ti rady poskytneme nejaké odkazy na naše ďalšie stránky.
Mimochodom, Tess=Léthe ich má požehnane, takže všetky by ti ich mala vymenovať radšej sama, ja by som isto nejakú zabudla :-D
Tvoju kritiku neberiem nijako v zlom, naopak, je fajn, že dokážeš vyjadriť vlastný názor. Len by nebolo od veci zistiť si trochu viac, než s ňou začneš.
A ešte jedno som chcela... dôvôd, prečo píšeme, čo vlastne píšeme... je ich viac, ale v prvom rade nás to baví a nie sme v tom samé. Ďalším dôvodom je ten, že ja sama som za posledné dva roky, čo píšem a publikujem HPFF tvorbu, svoj štýl myslím o dosť zlepšila, o čom ma moji čitatelia a priatelia neustále presvedčujú a ja im chcem veriť. takže toto je môj spôsob, akým sa cvičiť na "niečo viac", aby som na to naozaj mala.
Dúfam, že so mnou ostatné autorky budú súhlasiť a netrpezlivo čakám i na ich odozvu :-D
Zuzana
(Lucy, 2. 3. 2010 20:17)
Dovolím si ako autorka kapitoly, ku ktorej si svoj komentár napísala, naň i reagovať, hoci si myslím, že sa vyjadria i iní.
V prvom rade si prosím všimni, že som sa podpísala menom, ktoré na internete používam na rôznych stránkach a myslím, že keďže pod ním odpovedám i na ostatné komentáre, tak si meno k prezývke Lachesis ľahko pridal ktokoĺvek, koho to aspoň trochu zaujímalo. Ale aby som pravdu povedala, tak väčšinu ľudí meno autora zaujíma skôr preto, aby si od neho prečítal niečo iné, ak ho zaujal a ak má niekto záujem o zoznámenie i mimo stránky? Však prečo nie! Kto chce, ozve sa!
ďalej by som rada reagovala na otázku propagandy... naozaj si nemyslím, že by sa o ňu jednalo, ale keď už, tak naozaj nevidím dôvod, prečo niečo zastierať, keďže homosexualita nie je choroba ani nič, čo by nás malo poburovať. Mňa osobne viac poburuje keď sa chlap s ženskou doslova "olizujú" na zastávke či inom verejnom mieste, než že sa dvaja ľudia rovnakého pohlavia držia za ruku alebo pod. Samozrejme, je to vec názoru.
Čo sa týka šírenia sexuálne ladeného obsahu... no, myslím, že keď ide niekto čítať, tak čítať vie, a je schopný si prečítať varovanie o prístupnosti. Navyše, nie sme jediná stránka s takýmto obsahom.
ďalej mi nedá, aby som nereagovala na narážku o veku... sme o trochu staršie, než si myslíš, takže obsah týchto stránok by som už nenazvala pubertálnymi výlevmi. Bez urážky, prosím!
dlhší koment...
(zuzana, 2. 3. 2010 18:56)
Ahojte, chcem sa tak globálnejšie vyjadriť ku vám, holky, ktoré sem píšete...
Neviem, nemôžem si pomôcť, ale nepripadá mi celkom normálne propagovať homosexuálne vzťahy..."manželstvá"... (neurazte sa nad slovom "propagovať", ale nepriamo to robíte)... či už je to z recesie, alebo len tak... nehovoriac o tom, že je to voľne prístupné všetkým... niektoré erotické výlevy, čo tu boli popísané... rozum sa mi zastavuje, ako som už čítala pár takých kúskov fan-fiction, že čosi súkromné a vzácne sa ukazuje ako samozrejmý dôkaz zaľúbenia, nie lásky... a tak sa všetko znehodnocuje... a potom, keď sa povie "ľúbim Ťa" mnohí to v preklade chápu ako "chcem mať s tebou sex..."
Mrháte svojím talentom... lebo ako spisovateľky ovplyvňujete veľa ľudí, ale takýto brak nijako človeka neobohatí. Aj oddychová literatúra by mala mať úroveň. Myslím si, že keby ste ten spisovateľský talent, ktorý máte (pretože sa to číta ľahko a rýchlo a v konečnom dôsledku je to napísané celkom zaujímavo, čo sa týka práce so slovom a vetou) využili lepšie, mohli by ste svojím pohľadom ponúknuť viac než len takéto prázdne „poviedky a pripoviedky“. Mohli by ste svoju fantáziu, ktorá dokázala vymyslieť niečo takéto, zamerať hoci na iné fantasy príbehy... a neskôr snáď aj na iné tematické, žánrové, druhové okruhy. Viem, že možno budete argumentovať tým, že kto nechce, nech to nečíta, ale aj ja som sem zablúdila len náhodou, keď som hľadala niečo iné a myslela som, že trochu po náročnom dni si možno niečo prečítam, keď už som tu videla čosi popísané, ale zostala som trochu sklamaná a zarazená... Please, myslite na to, že svojím písaním máte ľudí vychovávať- veľmi nenápadne a nenásilne. Samozrejme, že čo čítam, ma má aj potešiť, možno pobaviť. Ale dá sa to aj inak. Pravými spisovateľkami začnete byť vtedy, keď všetci, čo teraz čítajú vaše príspevky a príbehy ich budú čítať aj naďalej, aj keď zmeníte tému alebo prestanete písať len tak o milovaní, ktorému uberáte hodnotu, keď ho takto prezentujete...
Berte to ako pozitívnu kritiku a výzvu, aby ste v písaní napredovali, nie písali úpadkovú literatúru. Lebo o všetko sa dá písať s úctou, čo je dnes ešte podstatnejšie, keď ľudia strácajú úctu nielen k druhým, ale aj k sebe samým. Neznižujte sa k tomu, čo je „in“, ale skúste zaujať práve „plávaním proti prúdu“.
V úvode som si prečítala, že tu budete dávať, čo si zmyslíte. Len rozmýšľam, keď ste na to také hrdé, prečo sa nepodpíšete? Nehodíte svoje fotky, aby sme aj poznali toho, kto sa prihovára- píše...? Privádza ma to k myšlienke, či sa za to hanbíte? Nemyslím si, že som od vás oveľa staršia. Mám 18, tiež píšem, aj preto som si to tu trochu preklikala, aby som videla, o čom píšu iní mladí... Ale ja som sa pod svoje veci vždy podpísala...
Ak by ste chceli pokecať, spokojne sem napíšte svoj mail (lebo ten som tu na stránke nehľadala), môžeme popísať buď na skype alebo tak... pekný deň
Mhm...
(nadin, 2. 3. 2010 17:53)
To bolo pekné!! Keď si obaja uvedomili, prečo bude ochranné kúzlo fungovať!! Snáď to pomohlo aj Harymu zo súčastnosti...
Vďaka!! :))
z trošku jiného soudku
(Tereznik, 3. 3. 2010 18:38)