MAKRO 2
31. Nezamestnanosť, formy nezamestnanosti. Nezamestnanosť - je taký stav v ekonomike, kde práceschopné
osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je ten,
ktorý aktívne hľadá prácu. - je to nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Zamestnaní a nezamestnaní
tvoria pracovnú silu. Pracovná sila - rozlišujeme: - zamestnaní - ľudia ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú
prácu, ako aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky al. dovolenku- nezamestnaní - ide o
ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce. Ukazovateľ
nezamestnanosti je miera nezamestnanosti. MEN=EN/EAO* 100 MEN-miera evidovanej nezamestnanosti
EN-evidovaná nezamestnanosť EAO-počet ekon.aktívnych osôb alebo miera nezamestnanosti =
nezamestnaní/pracovná sil á *100. Zdôvodnenie vzniku nezamestnanosti rozdielne vysvetľuje : - klasická
ekonómia -vznik nezamestnanosti zdôvodňuje poklesom nominálnych aj reálnych miezd- keynesovská teória -
- rast nezamestnanosti vyjadruje poklesom dopytu - mon. prístup- k trhu práce rozlišuje skutočný a očakávaný
vývoj úrovne cien -skutočný vývoj cien sa hodnotí pri dopyte po práci na základe toho, že firmy získavajú
operatívne info o cenách -očakávaný vývoj cenovej hladiny sa využíva v ponuke práce. Formy
nezamestnanosti: - prirodzená miera nezamestnanosti - v súčasnosti sa odhaduje na 6%, predstavuje najnižšiu
mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa dosahuje najvyššia možná miera zamestnanosti- frikčná nezamestnanosť-
alebo dočasná nezamestnanosť, je zapríčinená migráciou pracovných síl,
32. Ekonomicé dopady nezamestnanosti Ekonomické dôsledky nezamestnanosti možno najpresnejšie
vyjadriť stratou nevytvoreného produktu v podobe rozdielu medzi skutočným a potenciálnym produktom. Ide o
dopad cyklickej a štrukturálnej nezamestnanosti a nie prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorej existencia sa
spája s efektívnou alokáciou práce. Okunov zákon - vyjadruje vzťah, ktorý charakterizuje závislosť medzi
poklesom HDP a rastom nezamestnosti. Pri raste nezamestnanosti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny
bod klesne HDP pod úroveň potenciálneho produktu o viac ako l %. Príčinou je skutočnosť, že na pokles
odbytu reagujú firmy skrátením objemu práce alebo zamestnávaním pracovníkov s vyšším stupňom kvalifikácie
na prácach nižšej kvalifikácie v záujme potreby zníženia nákladov na uvoľňovanie a najímanie nových
zamestnancov. Phillipsova krivka - vyjadruje závislosť medzi vývojom inflácie a vývojom nezamestnanosti
33. Charakteristika a vymedzenie pojmu kapitál. Kapitál- je odlišný VF, je vyprodukovaný VF a zároveň je
vstupom a výstupom ekonomiky, sú to statky ktoré slúžia k výrobe ďalších statkov, kapitál sa nerovná majetok,
je len jeho časťou - má vecnú, peňažnú a finančnú formu. Peňažný kapitál- predstavuje zdroje na výrobu kap.
statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti a firmy sporia formou rôznych peňažných aktív - kapitál je v každej
podobe hodnotová kategória. Existenciu výrob. procesu podmieňujú štyri formy kapitálu: -hmotný k. - všetky
hmotné statky, kt. tvoria materiálny predpoklad existencie výr.procesu, hmotný kapitál ako ekonomická
kategória vystupuje ako dlhodobý hmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 30 tisíc a doba použiteľnosti
dlhšia ako jeden rok a dlhodobý nehmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 50 tisíc a doba použiteľnosti
dlhšia ako l rok -ľudský k. - súhrn schopností, vedomostí, návykov a zručností, ide o pracovnú silu, cenou
ľudského kapitálu je mzda -finančný k. - vzniká spájaním rôznych druhov kapitálu, kt. vyúsťuje do podoby
univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch .. Členenie finančného trhu :-
peňažný trh-je to trh úverových zdrojov, cenou je úrok:, domácnosti ho využívajú na vytvorenie úspor, pôžičky,
spotrebné úvery, podniky na krátkodobý a strednodob. úver, štát na prekrytie krátkodobého deficitu -kapitálový
trh - obchoduje sa s dlhodob. kapitálom, cenou sú kurzy CP-devízový trh- uskutočňujú sa dev.transakcie, cenou
je devízový kurz -trh drahých kovov je reprezent. trhom Au,Ag, platiny a paládia, obchodovanie vo veľkých
fin. centrách Londýn, Zúrich, New York:, Frankfurt, Tokio, Bejrút
34. Agregovaný dopyt, činitele pôsobiace na agregovaný dopyt. Agregátny dopyt - predstavuje celkový
objem peňazí určených na nákup výstupu ekonomiky. Sú to výdavky domácností, firiem, vlády a zahraničia za
danej cenovej hladiny. Platí, že s poklesom cenovej hladiny sú hospodárske subjekty ochotné kúpiť väčšie
množstvo statkov, preto krivka agregátneho dopytu klesá. Jej priebeh je analogický s priebehom krivky dopytu,
ktorý poznáme z mikroekonómie, ale ich odlišnosť spočíva v rozdielnom obsahu veličín nanášaných na obidve
osi. Na os y nanášame hodnoty cenovej hladiny - cenová hladina predstavuje vážený aritmetický priemer cien
statkov a služieb- na os x nanášame hodnoty národohospodárskeho outputu. Agregátny dopyt môžeme zapísať
rovnicou : Y=C+I+G+ X-M, C - spotreba domácností - predstavuje tú časť AD, ktorú domácnosti realizujú
formou nákupov v obchodnej sieti a nákupu ostatných potrieb na trhu. Výdavky domácností na spotrebu závisia
najmä od disponibilného príjmu a cenovej hladiny. Príjem ktorý zostane domácnostiam po zaplatení daní sa
nazýva disponibilný príjem a ten domácnosti delia na výdavky na spotrebu a na úspory. Objem spotreby
domácností je priamo závislý od disponibilného príjmu C=C(Y - T) spotreba je funkciou disp. príjmu l - spotreba
firiem - pod týmto pojmom chápeme nákup investičných statkov na tvorbu investícií. Výdavky firiem na
investícii závisia od úrokovej miery, daní, očakávaní a od hraničnej produktivity kapitálu čiže miery zisku. G-
spotreba vlády zahŕňa nákupy vlády a ostatných štátnych a samosprávnych orgánov. Sú to výdavky na výstavbu
ciest, obranu, bezpečnosť, školstvo ....
35. Agregovaná ponuka, činitele pôsobiace na agregovanú ponuku. Agregovaná ponuka - je množstvo
výrobkov a služieb a ostatných predmetov kúpy a predaja, ktoré sú firmy ochotné pri daných cenách dodať na
trh. Predstavuje objem produkcie, ktorú sú firmy ochotné ponúkať pri rôznych cenových hladinách a danej
výrobnej kapacite ekonomiky. V tomto zmysle agregátna ponuka závisí od výrobnej kapacity a od cenovej
hladiny. Výrobnú kapacitu ekonomiky určuje potenciálny produkt - maximálny output, ktorý možno dosiahnuť
pri daných výrobných možnostiach bez toho aby sa zvýšila inflácia. Krivka AS znázorňuje funkčnú závislosť,
ktorá ukazuje, aký objem národohospodárskeho výstupu budú firmy vyrábať pri tej ktorej cenovej hladine, Pri
určení tvaru krivkyagregátnej ponuky rozlišujeme:Klasická škola- ceny a mzdy sú pružné, neexistujú nevyužité
kapacity, neexistuje nedobrovoľná zamestnanosť, krivka AS má podľa klasickej školy vertikálny tvar a je na
úrovni potenciálneho produktu, rast agregátneho dopytu spôsobí rast celkovej cen.hladiny. Keynesovská teória
- vychádza z predpokladov že ceny a mzdy sú nepružné, existujú nevyužité kapacity a nedobrovoľná
zamestnanosť, dopyt po práci závisí od reálnej mzdy a ponuka práce od nominálnej mzdy.
36. Fázy a prejavy ekonomického cyklu Ekonomický cyklus - nepravidelné striedanie sa vzostupných a
zostupných fáz (fluktuácií) reálneho HDP okolo úrovne potencionálneho produktu, ktorý má v časopriestore
rastúcu tendenciu, rastúca tendencia je podmienená efektívnym využitím výrobných faktorov v kombinácii s
technologickým vývojom ekonomiky. Fázy hospodárskeho cyklu: Recesia - dochádza k nej, keď reálny HDP
klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrt'rokoch, celkový pokles aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie
nezamestnanosť, prípadne inflácia, podniky krachujú, majú nedostatok kapitálu, znižuje sa kúpyschopnosť
obyvateľstva a tým aj celkový kúpy schopný dopyt. Dno -
najhlbší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť spojená s infláciou, úroková miera je nízka, krátkodobý
kapitál je lacný, začínajú sa vytvárať predpoklady pre vzostup. Expanzia - rast dopytu po VF, vytvárajú sa
priaznivé podmienky na rozširovanie výroby, zvyšuje sa výroba, zvyšuje sa produktivita práce, znižujú sa
jednotkové náklady, podnikateľom rastú zisku a zvyšuje sa efektívnosť výroby. Vrchol - výroba dosahuje
maximum, dopyt po kapitály je vysoký, zvyšuje sa úroková miera, dochádza k rastu cien a postupne začínajú
vznikať problémy s odbytom tovarov. Prejavy ekonomického cyklu: Okunov zákon.
37. Ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu a zaostávaním agregovanej ponuky
- grafické vyjadrenie. Ek. cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu . Pokles agregátneho dopytu
vyvolá pokles skutočného HDP po úroveň potenciálneho produktu, čo sa prejaí najmú v znížení úrovne nových
investícií, poklese pracovných príležitostí, teda raste nezamestnanosti v podobe cyklickej, nedobrovoľnej
nezametnanosti, v zmene cenovej hladiny v podobe deflácie. Pohyb hlavných makroekonomických veličín v
recesii možno vyjadriť týmto reťazcom AD HDP U P ag.dopyt klesá, to vyvolá pokles hrubého domáceho
produktu rast nezamestnanosti pokles resp. zastavenie rastu cenovej hladiny. Vo fáze expanzie nastáva opačný
pohyb jednotlivých veličín, vzniká zrkadlový obrazAD HDP U P ag. dopyt rastie, hrubý domáci produkt
rastie, nezamestnanosť sa znižuje rastie cenová hladina 1.Pôvodnú makroekonomickú rovnováhu predstavuje
bod EO, ak poklesne AD na ADl nová makroek.rovnováha vzniká v bode El, ktorá predstavuje nižšiu úroveň
hrubého domáceho produktu Yl, ktorá vzniká pri nižšej cenovej hladine Pl, znížením AD nastala deflácia,
nová rovnováha El predstavuje nižší národohosp. produkt a nižšiu cenovú úroveň 2.Expanzia bude predstavovať
opačný pohyb veličín, vyvolaný posun AD na AD 1. Ek.cyklus vyvolaný zaostávaním agregátnej ponuky -
Recesia sa prejaví znížením skutočného HDP, znížením úrovne zamestnanosti, rozdiel je však vo vývoji
cenovej hladiny - táto sa zvýši. Takáto recesia, pri ktorej nastáva rast cenovej hladiny sa nazýva slumpflácia.
38. Medzinárodný tok kapitálu a tovarov Pre slovenskú ekonomiku je charakteristický vysoký stupeň
otvorenosti. Charakterizujú so základné parametre ekonomiky a to vývoz, dovoz a podiel vývozu a dovozu na
HDP. Keďže sa slovenská ekonomika na základe údajov od roku 90-03 podielom vývozu 63% a dovozu 73%
na HDP zaraďuje medzi najviac otvorené krajiny sveta, znamená to, že má výrazne rozvinuté zahranično-
obchodné vzťahy. Rozvinuté hospodárstvo predpokladá dokonalú mobilitu výrobných faktorov a východiskom
toho je špecializácia ekonomiky. Čiže každá ekonomika sa špecializuje na výrobu takých výrobkov a služieb
pre ktoré má najlepšie predpoklady. Či už ide od prírodné danosti, ekonomické podmienky výroby, úroveň
odmeňovania zamestnancov či od úrovne aplikácie technického pokroku. Medzinárodná výmena sa teda
uskutočňuje na základe komparatívnych výhod alebo ekonomika nakupuje tovary a služby ktoré nie je schopná
sama vyprodukovať (južné ovocie, lietadlá, liečivá) a predáva produkciu, ktorú vyrába zo surovín na ktoré je
bohatá. Výsledkom medzinárodnej výmeny je vývoz - export a dovoz - import. Otvorené hospodárstvo sa od
uzavretého líši tým, že v uzavretom sa celý výstup odkúpi doma ale v otvorenom hospodárstve sa časť výstupu
odpredá do zahraničia.
39. Obchodná bilancia a netto zahraničné investície. Obchodná bilancia - vyjadruje vzťah medzi celkovou
hodnotou exportu a celkovou hodnotou importu tovarov a služieb za určité obdobie zvyčajne 1 rok a to bez
ohľadu na termíny úhrad. Saldo obchodnej bilancie - rozdiel medzi hodnotou dovozu a vývozu, podľa toho
rozlišujeme: - aktívna obchodná bilancia - vývoz je väčší ako dovoz, nazýva sa aj aktívne saldo obchodnej
bilancie - pasívna obchodná bilancia - dovoz je väčší ako vývoz, nazýva sa aj pasívne saldo obchodnej bilancie
- vyrovnaná obchodná bilancia - vývoz = dovoz, rozdiel je O. Netto zahraničné investície - takže slovo netto'
znamená odpočítanie dovozu od vývozu X-M, z toho vyplýva, že je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v
danej ekonomike vyprodukuje a tým, čo sa nakúpi a spotrebuje. S určitým zjednodušením možno pokladať
čistý export(čo je vlastne rozdiel medzi výdavkami cudzincov na domáce tovary-vývoz a výdavkami domácich
sektorov na zahraničné tovary-dovoz) za časť investícií. A to preto, že ak má národná ekonomika kladný čistý
export, tak vlastne predáva cudzincom viac ako od nich nakupuje. Takýto prebytok môže potom investovať v
zahraničí a ide o netto zahraničné investície. S-I=NX S-I=netto zahraničné investície NX=saldo obchodnej
bilancie
40. Úroková miera v malom otvorenom hospodárstve - domáca úroková miera je na úrovni svetovej, je
ovplyvňovaná inou úrokovou mierou - asymetrický šok - keď sa musia ekonomiky prispôsobiť svetovej
úrokovej miere- pozri Mundell-Flemingov model IS-LM
41. Vplyv rozpočtovej politiky v malom otvorenom hospodárstve na saldo OB V malom otvorenom
hospodárstve je saldo OB určené rozdielom medzi úsporami a investíciami pri svetovej úrokovej miere. Málo
otvorená ekonomika má len veľmi malý vplyv na svetovú úrokovú mieru. Expanzívna rozpočtová politika
spôsobuje pasívne saldo OB čiže deficit platobnej bilancie. Úspory sú nižšie ako investície vzniká deficit
platobnej bilancie. Ak je však expanzívna rozpočtová politika v zahraničí spôsobuje to aktívnu obchodnú
bilanciu, prebytok platobnej bilancie. Ako sme už spomenuli malo otvorená ekonomika má len minimálny
vplyv na svetovú úrokovú mieru ale zato veľká krajina spôsobí ovplyvnenie aj nás čiže
zmení svetovú úrokovú mieru a tým pádom sa zmení aj naša úroková miera.
42. Výmenné kurzy, platobná bilancia, fixný a plávajúci výmenný kurz V minulosti boli papierové peniaze
kryté zlatým nákladom, čiže každá peňažná jednotka symbolizovala určitú jednotku zlata. Tento systém bol
však málo prispôsobivý a tak vznikol fixný výmenný kurz. V rokoch 1950-60 väčšina ekonomík akceptovala
Bretton Wood sky medzinárodný monetárny systém, ktorý platil do roku 1970 /okrem socialistických krajín u
nás bol do roku 1990/a vznikli výmenné kurzy ktoré mohli voľne plávať. Fixný výmenný kurz - znamená že
CB fixuje kurz na určitej úrovni, napr. CB vyhlási že bude vlastnú menu predávať v pomere 30Sk za 1 USD,
nato musí disponovať rezervou vlastných peňazí ale aj zahraničnými valutami, cieľom CB je držať výmenný
kurz na ohlásenej úrovni, ponuka peňazí sa musí prispôsobiť potrebnej úrovni -CB kupuje a predáva
zahraničnú menu Plávajúci výmenný kurz - tvori sa na devízovom trhu ponukou a dopytom po domácej a
zahraničných menách a) regulovane plávajúci - centrálna banka určuje regulačné pásma v rámci ktorých sa
menový kurz môže pohybovať, čiže regulačný priestor vymedzený hodnotami +-1, +-3, +-5 b) voľne plávajúci
- stanovuje sa na základe dopytu a ponuky po menách bez zásahu centrálnej banky, tento kurz vytvára väčší
priestor pre obchodnú politiku ekonomiky a umožňuje sledovať viac cieľov ako ekonomický rast, stabilizovať
ceny a zamestnanosť.
43. Parita kúpnej sily Nominálny výmenný kurz - vyjadruje relatívnu cenu mien dvoch ekonomík. Reálny
výmenný kurz - vyjadruje cenu tovarov dvoch ekonomík, udáva mieru, za ktorú sa predávajú tovary jednej
ekonomiky za tovar druhej ekonomiky. Kým nominálny kurz priamo vyjadruje hodnotu jednej meny druhou
menou, reálny výmenný kurz vyjadruje hodnotu meny prepočtom cien tých istých tovarov v daných
ekonomikách, čiže vypočítame ho pomocou nominálneho kurzu a pomeru úrovne cien tých istých tovarov a
služieb dvoch ekonomík. Parita kúpnej sily - je hodnota tovarov v reálnom kurze, prepočet mien sa opiera o
cenové podmienky medzinárodného obchodu. Absolútna verzia teórii parity kúpnej sily - porovnanie
spotrebných košov. Relatívna verzia teórie parity kúpnej sily - porovnanie tempa rastu cenových hladín.
Hodnota parity kúpnej sily je najdokonalejšia miera porovnávania úrovne ekonomík. Najdôležitejšie vplyvy
pôsobiace na úroveň parity kúpnej sily: - skladba HDP z odvetví s najvyš. podielom prid. hodnoty, v celkovom
objeme tovarovej produkcie - zavádzanie scientifikovaných výrobkov, ktoré sa opierajú hlavne o domácu
vysokokvalif.prácu o domáce invencie a inovácie - podpora vývozu -regulácie dovozov - znižovanie podielu
výrob s nízkym podielom prid. hodnoty na celkovej objeme tovarovej výroby
44. Vplyv rozpočtovej politiky a výmenného kurzu na saldo OB- a) rozpočtová politika otvoreného
hospodárstva a reálny výmenný kurz- b) rozpočtová politika iných vlád- redukcia svetových úspor zvyšuje
svetovú úrokovú mieru, rast svetovej úrokovej miery r* redukuje domáce investície, čo zvyšujeS-I, teda aj NX
45. Obchodná politika a jej vplyv na saldo OB - ochranárska obchodná politika - ochrana domáceho trhu,
snaha znížiť dovoz a zvýšiť vývoz - ochranárska (protekcionistická) hosp. politika - ovplyvňujem množstvo
tovarov vyvážaných alebo dovážaných - nevplýva na saldo OB, pre zhodnotenie reálneho kurzu - neovplyvňuje
S a 1 - redukuje import, ale aj export - nulový efekt
46. Základná charakteristika modelu IS-LM, podmienky fungovania modelu Model IS-LM predpokladá
existenciu dvoch rozhodujúcich čiastkových trhov a to - trhu tovarov a trhu peňazí. Podľa Keynesa rovnováha
na trhu tovarov je zabezpečená za podmienky rovnosti úspor a investícií S=1. Rovnováha na peňažnom trhu
nastáva vtedy, ak ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. S+M=I+L, S-úspory M-ponuka peňazí L-dopyt
po peniazoch, (S-I)+(M-L)=O. V modeli IS-LM ide o neoklasický
výklad Keynesovej ekonomickej teórie. Model sformuloval Hicks so zámerom objasniť základné
makroekonomické postuláty rovnováhy Keynesa. Vytvárajú ho dve základné krivky:- krivka IS reprezentuje
rovnováhu na trhu tovarov (investície, úspory) - krivka LM reprezentuje rovnováhu na peňažnom trhu
(likvidita, peniaze). Vzájomným pôsobením oboch kriviek Hicks naznačil proces vytvárania všeobecnej
makroekonomickej rovnováhy v uzavretom modely hospodárstva - troj sektorový model. Model IS-LM
analyzuje vzťah medzi domácou úrokovou mierou a príjmom (HDP) v uzavretom hospodárstve. Východiská
modelu IS-LM- l. uzavreté hospodárstvo 2. cenová hladina je fixná 3. ponuka peňazí je určovaná CB 4. zásoba
kapitálu je dostatočná takže je možné zvýšiť výrobu
47. Rovnováha na trhu tovarov a IS krivka. Krivka IS - vyjadruje vzájomnú reláciu úrokovej miery a
národného prijmu (HDP) na trhu tovarov - je množina bodov takých kombinácií úrokovej miery a HDP kedy je
rovnováha na trhu tovarov, každý jeden bod na tej krivke predstavuje rovnováhu na trhu tovarov. Krivku IS si
odvodíme pomocou keynesiánskeho kríža a investičnej funkcie. V keynesiánkskom kríži sa nachádzajú dve
základné krivky a tými sú krivka plánovaných výdavkov AE a priamka produktu a príjmu, ktorá je priamkou so
45°uhlom. Tieto dve priamky sa pretínajú v jednom bode a kríž ktorý vytvárajú sa nazýva keynesiánk:sy kríž.
Priamka výdavkov a príjmu opisuje stav, kedy sa získaný príjem celý vynaloží na spotrebu. Matematická
interpretácia: AE= plánové výdavky sektorov na tovary AE=Y
plánované výdavky sa rovnajú skutočným výdavkom. Môžeme to zapísať AE = C + 1+ Gpričom vieme že: C
sú výdavky sektora domácností a sú funkciou disponibilného príjmu C=f(DI) C=C(Y-T) C=CO+Cl(Y-T). 1-
výdavky sektora podnikov na investície, a investičná funkcia je klesajúcou funkciou úrokovej miery l=f(r), G-
výdavky vlády na tovary a príjmy vlády z daní sú dané RP, sú fixované G,T=G,T. Keď dosadíme do rovnice
dostaneme: AE = C (Y-T) + Iŕr) + G. Investičná funkcia - vieme že rast úrokovej miery znižuje dopyt po
investíciách, čo sa v KK prejaví tak že poklesnú investície, a keďže T,G sú fixované poklesne aj funkcia
celkových výdavkov. Krivka IS - je klesajúcu, čo znamená, že pri poklese úrokovej miery rastie dopyt po
invest. výdavkoch, rastie agregátny dopy a aj úroveň n.príjmu r I AD Y a naopak r I AD Y
48. Multiplikátor vládnych výdavkov a keynesiánsky kríž. Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej
politiky snaží ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv. Využíva k tomu nástroje rozpočtovej
politiky a to najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov alebo zmeny v oblasti daní. V tomto
prípade budeme rozprávať o expanzívnej rozpočtovej politike, ktorá spôsobuje rast vládnych výdavkov a pokles
daní. Keďže sa jedná o multiplikátor vládnych výdavkov budeme sa zaoberať ich rastom. Z keynesinánskeho
kríža vyplýva, že výdavky sektora vlády na nákup tovarov sú súčasťou plánovaných výdavkov. Zvýšením
vládnych nákupov o pr.G sa mení aj funkcia plánovaných výdavkov a o pr. G a úroveň príjmu o pr. Y.
Rovnováha na trhu tovarov sa posúva z bodu E do bodu El. Podiel prírastu príjmu a prírastku vládnych
výdavkov označujeme ako multiplikátor vládnych výdavkov: mv=lll-MPC, čiže multiplikátor vyjadruje
reakciu príjmu na zvýšenie výdavkov vlády o jednu peňažnú jednotku, t.z. že ak sa zvýšia výdavky vlády tak sa
Y zvýši o hodnotu multiplikátora / krivka IS sa posunie vpravo a to práve o uvedenú čiastku/Prírastok ImP
vypočítame ako: Ak: sa zvýšia vládne výdavky ImP sa zvýši až v nasledujúcom roku
49. Daňový multiplikátor a keynesiánsky kríž. Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej politiky snaží
ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv. Využíva k tomu nástroje rozpočtovej politiky a to najmä
zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov alebo zmeny v oblasti daní. V tomto prípade budeme
rozprávať o expanzívnej rozpočtovej politike, ktorá spôsobuje rast vládnych výdavkov a pokles daní. Keďže sa
jedná daňový multiplikátor budeme sa zaoberať ich poklesom daní.Z keynesiánskeho kríža vyplýva, že dane sú
súčasťou disponibilného príjmu. Ich pokles teda vyvolá zmenu v disponibilnom príjme, ktorý je funkciou
spotreby domácností a tento účinok bude okamžitý narozdiel od rastu vládnych výdavkov ktorých účinok sa
prejaví až v nasledujúcom roku. Čiže bod rovnováhy sa posúva z bodu E do bodu El, pretože vieme že pokles
daní zvyšuje úroveň národného príjmu. Podiel prírastku národného príjmu a poklesu daní označujeme
pojmom. Daňový multiplikátor -vyjadruje veľkosť zmeny národného
príjmu, ako výsledok poklesu daní o jednu peňažnú jednotku. md=MPCIl-MPC
50. Trh peňazí a krivka LM Krivka LM - vyjadruje vzájomnú relácia úrokovej miery a národného príjmu na
peňažnom trhu - je to množina bodov takých kombinácií úrokovej miery a národného príjmu kedy je rovnováha
na peňažnom trhu, každý jeden bod tejto krivky predstavuje rovnováhu na peňažnom trhu. Krivku dopytu je
možné odvodiť na základe funkcie dopytu po peniazoch a funkcie ponuky peňazí. Dopyt po peniazoch je
funkciou dvoch premenných r,Y, vieme že dopyt po peniazoch je v negatívnom vzťahu k úrokovej miere a v
pozitívnom vzťahuk národnému príjmu, z čoho vyplýva, že zvýšenie národného príjmu posúva krivku dopytu
po reálnej peňažnej protihodnote vpravo, čo vyvolá rast úrokovej miery, aby trh peňazí zostal v rovnováhe.
Skon krivky LM determinuje prispôsobenie sa dopytu po peniazoch na zmenu úrovne príjmu a zmenu úrokovej
miery. Rovnováha na peňažnom trhu je obnovovaná pri súbežnom pohybe príjmu a úrokovej miery. Rast
príjmu vedie k rastu transakčného dopytu po peniazoch. Pri zachovaní množstva peňazív obehu musí teda
poklesnúť dopytu po peniazoch spojený so špekulačným motívov, a to tak, že rastie úroková miera.
51. Krátkodobá rovnováha v modeli IS-LM. Všeobecnú krátkodobú rovnováhu modelu IS-LM môžeme
označiť tiež termínom krátkodobá makroekonomická rovnováha v uzavretom hospodárstve. Krátkodobá
rovnováha modelu nastáva v priesečníku kriviek IS-LM. V tomto bode sa skutočné výdavky rovnajú
plánovaným a dopyt po peniazoch sa rovná ponuke. Model IS-LM zapisuje systémom dvoch rovníc. Na prvej
rovnici hľadáme rovnováhu na trhu tovarov a v druhej rovnováhu na peňažnom trhu. Nesmieme však zabudnúť
na bázu predpokladov, ktoré vytvárajú štyri exogénne premenné a to : T,G- parametre rozpočtovej politiky, M-
parameter monetárnej politiky, P- východisko modelu, fixovaná cenová hladina V bode e podniky produkujú
tovary v takom množstve, pri ktorom nedochádza k hromadeniu alebo vyčerpaniu zásob a ekonomické subjekty
majú také aktíva v portfóliu aké si želajú mať. Nevýhodou modelu IS-LM je jeho statický charakter, ale aj
napriek tomu má pre makroekonomické účely k problémom hospodárstva svoj význam.
52. Model IS-LM ako teória agregovaného dopytu. Agregátny dopyt - prestavuje objem celkových
predpokladaných peňažných výdavkov jednotlivých subjektov ekonomiky. Ide o peňažné výdavky sektora
domácností na osobnú súkromnú spotrebu, investície firiem, výdavkov vlády na nákup tovarov a výdavky
sektora zahraničie na domáce tovary pri odpočítaní dovozov do ekonomiky, pri danej úrovni cenovej hladiny.
Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vzájomný vzťah medzi úrovňou cenovej hladiny a objemom príjmu, má
klesajúci tvar. Pri raste cenovej hladiny agregátny dopyt klesá, čo pre model IS-LM znamená, že zvyšovanie
cenovej úrovne znižuje úroveň národného príjmu.Agregovaný dopyt a expanzívna rozpočtová politika -
expanzívna rozpočtová politika podporuje stimuláciu domáceho dopytu,
rastie národný príjem, ale aj úroková miera, aby sa vytvoril nový rovnovážny bod. Krivka AD, ktorá je
výsledkom vzťahu medzi cenovou hladinou a produktom sa mení. Expanzívna rozpočtová politika v modeli IS-
LM zvyšuje úroveň národného príjmu, krivka AD sa teda posúva vpravo. Agregovaný dopyt a expanzívna
monetárna politika - formu monetárnej politika určuje v štáte centrálna banka prostredníctvom priamych a
nepriamych nástrojov. V prípade expanzívnej formy uplatňovania monetárnej politiky v ekonomike rastie
ponuka peňazí, úroková miera na peňažnom trhu klesá, čo v dôsledku posúva krivku LM doprava, príjem rastie.
Čiže expanzívna monetárna politika v modeli IS-LM zvyšuje úroveň národného príjmu a krivka AD sa posúva
smerom von vpravo.
53. Fluktuácie modelu IS-LM (zmena rozpočtovej a monetárnej politiky) Rozpočtová politika -
predstavuje proces stanovenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, je nástrojom stabilizácie ekonomiky
Monetárna politika - zaujímajú ju peniaze ako množstvo a ich cena na domácom trhu vo vnútri ekonomiky,
kľúčovým problémom je regulácia množstva peňazí, úrokovej miery a podmienok poskytovania úverov, jej
účinnosť sa realizuje zmenami v ponuke peňazí Expanzívna monetárna politika
- uskutočňuje ju CB a predstavuje zvyšovanie množstva peňazí v obehu, rast inv.dopytu Reštriktívna
monetárna politika - uskutočňuje ju CB a predstavuje zníženie množstva peňazí v obehu Expanzívna
rozpočtová politika - prejavuje sa zvýšením vládnych výdavkov a znížením daníReštriktívna rozpočtová
politika - prejavuje sa znížením vládnych výdavkov a zvýšením daní
54. Modifikácia modelu IS-LM na podmienky otvoreného hospodárstva Analýzovu modelu IS-LM
(Hicksov model) sa nezávisle na sebe zaoberali ekonómovia. Mundell a Felming približne v rovnakom
časovom období, preto model nesie meno oboch ekonómov. Kým Keynes pracoval len s fixným výmenným
kurzom Mundell a Flemming vypracovali svoj model s použitím a ohľadom na plávajúci výmenný kurz, tým
pádom si ekonomika vyžaduje rovnováhu na trhu tovarov, na trhu peňazí a
rovnováhu platobnej bilancie. Základná rovnice Mundel1-Flemingovho modelu znie:
55. Rozpočtová a monetárna expanzia pri plávajúcom výmennom kurze a) expanzívna rozpočtová politika
ERP- zvýšenie vládnych výdavkov - rastie výmenný kurz a príjem sa nemení- zhodnotenie vým.kurzu znižuje
NX, čo vyvažuje expanzia dom. dopytu po tovaroch Y=C+I+G-NX +NX zvyš.Y -NX nemení Y - zníženie
národných úspor, pokles netto zahraničných investícií b) expanzívna monetárna
politika EMP - zvýšenie ponuky peňazí - monetárna politika vplýva na príjem zmenou výmenného kurzu,
výmenný kurz nám klesá dochádza k jeho znehodnoteniu a tým pádom rastie Y, rastie export
56. Rozpočtová a monetárna expanzia pri fixnom výmennom kurze a) expanzívna rozpočtová politika ERP
- ERP vyvoláva EMP - výmenný kurz sa nemení ostáva na rovnakej úrovni, Y rastie b) expanzívna monetárna
politika EMP -monetárna politika v režime fixného výmenného kurzu je sama osebe neúčinná - dochádza k
devalvácii a revalvácii meny súčasne- devalvácia - posúva krivku LM* smerom von, čo je vlastne zvýšenie
ponuky peňazí pri pláv. vým.kurze, devalvácia spôsobí expanziu NX a rast Y - revalvácia je presne opačne
57. Vládny dlh, úspory a vzťah k exportu a importu Vládny dlh - súhrn dlžníckych záväzkov štátu(vlády)
voči organizáciám, inštitúciám, firmám a obyvateľom v domácej ekonomike a vo vzťahu ku zahraničiu -
predstavuje objem peňažných prostriedkov v rôznych menách splatný domácim alebo a zahraničným ek.
subjektom vo forme istiny alebo úroku .Členenie: a) podľa formy záväzku - vnútorný, zahraničný b) podľa
splatnosti - krátkodobý-slúži na preklenutie čas. nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami ŠR v priebehu roka
- dlhodobý- vyplýva z deficitov ŠR c) metodické hľadisko - hrubý dlh - predstavuje celkový objem záväzkov
štátu - čistý dlh - predstavuje objem záväzkov očistený od pohľadávok. Štátny dlh sa kryje: emisiou a predajom
štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, pôžičkami od domácich a zahraničných subjektov, emisiou
peňazí, čo je však najhorší spôsob krytia deficitu v štátnom rozpočte. Existencia štátneho dlhu v neprimeranej
miere negatívne ovplyvňuje peňažný trh (zv.úr.miery a pokles invest. aktivity) daňové zaťaženie budúcich
generácií a makroekonomickú rovnováhu. Úspory - tvoria potenciálny zdroj kapitálu. Výšku úspor ovplyvňuje
výška príjmov, rozhodnutie domácnosti obetovať časť z bežnej spotreby a výška úrokovej miery.
58. Pôsobenie rozpočtovej a monetárnej politiky na ekonomické prostredie (vplyv
na cenovú hladinu a úrokovú mieru)- pozri, čo je rozpočtová a monetárna politiky, vplyvy vydedukovať z
posunov kriviek v graf och (čosi bolo v praktikách, kapitola 10)
59. Hodnoty základných makroekonomických parametrov v slovenskej ekonomike
60. Rovnováha medzi únikmi a injekciami v zavretom a otvorenom modeli hospodárstva. HDP sa v
otvorenej ekonomike líši od HDP v uzavretom hospodárstve. V otvorenej ekonomike sú dodatočné výdavky na
vývoz, ktoré vynakladajú cudzie ekonomiky za výrobky a služby domácej ekonomiky. Súčasne sú dodatočné
výdavky a dovoz, čiže výdavky domácich subjektov na zahraničné výrobky a služby, ktoré zvyšujú dôchodok v
zahraničí. Preto identita sa v otvorenej ekonomike vyjadruje
nasledovne Y=C+I+G+X-MDisponibilný dôchodok domácností sa potom rovná Yd=Y+TR-TA Yd-
disp.dôchodok, TR-trans. platby, TA-autonómne výdavky. Keďže sa disponibilný dôchodok delí na spotrebu a
úspory a rozdiel medzi celkovými daňami a transferovými platbami sa nazýva čisté dane, potom platí T=TA-
TR, na základe toho možno sformulovať rovnicu C+S+T=C+I+G+X-M. Z toho možno odvodiť ďalšiu rovnicu,
ktorá vyjadruje rovnosť medzi injekciami a únikmi vo štvorsektorovom modeli. S+T+M=I+G+X. Rovnováha v
tvorbe produktu je vtedy ak úniky t.j. úspory(S) a čisté dane (T) a' dovoz(M) sa rovnajú nespotrebovaným
výdavkom na investície, vládne výdavky a vývoz (injekcie) K nespotrebovaným výdavkom patria všetky
výdavky, ktoré zvyšujú rovnovážnu úroveň produktu. Naproti tomu úniku znižujú rovnovážnu úroveň
produktu. Potom rovnováha medzi únikmi a investíciami sa dá vyjadriť aj tak, že čistý export sa rovná
rozdielom medzi ostatnými zložkami únikov a injekcií XM=I+T-G, T-G-predstavuje rozpočtový deficit alebo
prebytok.