Gymnázium v Michalovciach vzniklo v roku 1922. Je najstarším gymnáziom v SR na východ od Slanských vrchov a v roku 1997 sme si pripomenuli jeho trištvrtestoročnicu.
Na území bývalej veľkožupy Košickej existovali pred prevratom 28.októbra 1918 stredné školy - čisto maďarské - vo vtedajších kultúrnych centrách Košiciach, Prešove a Užhorode. Vlastenecky cítiaci Slováci vycítili ihneď po prevrate nutnosť zriadiť slovenskú strednú školu aj na území východne od Slanských vrchov. V ušľachtilom zápase troch zemplínskych mestečiek Humenného, Trebišova a Michaloviec zvíťazili Michalovce, ktoré jediné mohli vtedy poskytnúť dostatočné záruky pre založenie a vybudovanie ústavu.
Štátne gymnázium V Michalovciach s vyučovacou rečou slovenskou bolo zriadené rozhodnutím Ministerstva školstva a osvety zo dňa 15. septembra 1922. Slávnosť otvorenia gymnázia sa konala o 9.hodine v priestoroch Zlatého býka (dnes prednú časť budovy zaberá predajňa potravín, zadná časť je značne poškodená) na Hlavnej ulici. Je zaujímavé, že deň a mesiac sa zhodujú s dátumom objavenia Ameriky.
Začiatky vyučovania, umiestnenie gymnázia, zmeny a priestorové podmienky
Vyučovanie začalo 11.októbra 1922v triedach ľudovej školy na Cintorínskej ulici (dnes ulica kpt.Nálepku). Cez prázdniny v roku 1923 sa začala na uvedenej ulici prístavba zborovne a riaditeľne. Stavba nebola do konca prázdnin ukončená, rovnako nebolo skompletizované vnútorné zariadenie. Priestorové problémy sa riešili zdĺhavo a ťažko.
6.mája 1924 sa vykonala obhliadka pozemku pre novostavbu gymnázia. Ten sa nachádzal na rohu dnešnej Masarykovej a Hviezdoslavovej ulice. Pozemok bol uznaný za vhodný, hoci zástupca Ministerstva školstva a národnej osvety poukázal na blízkosť pivovaru (dym a ruch) a blízkosť “silne frekventovanej a vždy prašnej cesty” ako i na značnú vlhkosť lokality. Plán novostavby gymnázia vypracoval architekt Peter Kropáček z Prahy.
Počas prístavby k budove školy na Cintorínskej ulici prepožičala ortodoxná židovská obec gymnáziu 3 miestnosti židovskej školy na Hlavnej ulici.
Základný kameň budovy gymnázia, v ktorej sa vyučuje dodnes, bol položený 17.novembra 1928 na schválenom pozemku. Kladenie základného kameňa bolo spojené s veľkou kultúrnou slávnosťou, ktorá sa konala na vyzdobenom stavenisku budúceho ústavu za prítomnosti ministra školstva dr. Milana Hodžu.
Pražská stavebná firma mala podľa zmluvy stavbu ukončiť 30.novembra 1930. Ďalší termín bol 1.september 1931, slávnostné otvorenie bolo 25.októbra 1931 a pravidelné vyučovanie sa začalo 19.novembra 1931.
Pedagogický zbor v čase zriadenia gymnázia
Prvým riaditeľom gymnázia bol Otakar Formánek, ktorý do Michaloviec prišiel zo Štefánikovho štátneho reálneho gymnázia v Novom meste nad Váhom.
Ďalší učitelia boli z miestnej meštianskej školy a obecnej školy. Značí to, že okrem riaditeľa išlo iba o “náhradné” personálne riešenie. Odborný učiteľ Silvester Jahoda vyučoval počty a Štěpán Pelíšek zemepis a prírodopis. Učiteľ obecnej školy Peter Vlk vyučoval slovenčinu a telocvik. Kreslenie a krasopis učil pomocný úradník michalovského štátneho stavebného úradu František Heger.
Rímskokatolícke náboženstvo vyučoval dekan Alexander Oppitz. Gréckokatolícke, evanjelické a židovské náboženstvo sa žiaci gymnázia učili spoločne so žiakmi meštianskej školy.
Na miesto nenastúpil suplujúci profesor Július Řehák. Je vidieť, že vtedy problém feminizácie školstva neexistoval. Na škole pôsobilo 6 učiteľov vrátane učiteľa náboženstva a riaditeľa školy.
Počet tried a žiakov v čase zriadenia gymnázia
Na zápis do 1.ročníka gymnázia sa dostavili žiaci prevažne z Michaloviec a najbližšieho okolia. Bolo prijatých 39 žiakov, 30 chlapcov a 9 dievčat. O náboženskom zložení sa dá z prameňa dozvedieť, že 20 žiakov bolo rímsko-katolíkov.
Prospech v historicky 1.ročníku gymnázia charakterizujú tieto údaje za prvý polrok šk.roku 1922/23: 25% žiakov bolo vyznamenaných, ale prepadalo 35%. Ako dôvod vysokého percenta neprospievajúcich žiakov sa uvádza veľmi slabá príprava v obecnej škole.
Roky 1922 až 1938
V období rokov 1922 - 1938 niesla škola názov “Československé štátne reálne gymnázium”. Táto etapa vývoja školy je poznamenaná všetkými sprievodnými znakmi novovzniknutej inštitúcie v období relatívne blízkom vzniku ČSR. Výchova sa niesla v duchu uznávania idey jednotného československého národa, učila sa českoslovenčina, či československý jazyk. Správca školy sústavne zápasil s problémom síl. Často učili i inžinieri, škola bola odkázaná na výpomoc učiteľov z meštianskej školy. Veľká zmena vyučujúcich bola prekážkou riadneho vyučovania. Obraz o miere fluktuácie dáva fakt, že škole pridelení profesori buď nenastúpili, alebo skoro odišli (napr. prof.K.Stibral už po 3 týždňoch). Niekedy odišlo z gymnázia i 10 profesorov za školský rok. “To sú bolesti a ťažkosti, ktoré cíti iba ten, kto v Michalovciach pôsobí” vzdychol si v roku 1929 vtedajší riaditeľ Šaloun. Už vtedy bola núdza o telocvikárov, niekedy sa telocvik neučil, lebo telocvikár chýbal.
Osobitnú zmienku si zaslúži stav zo začiatku šk.roka 1926/27. 3.septembra 1926 sa nevyučuje pre nedostatok profesorov, niektorí nenastúpili ani sa neospravedlnili. 13.septembra má profesorský zbor 8 členov, čo nestačí na započatie pravidelného vyučovania. Dôvod tohto nezáujmu zjavne pramení v rozhodnutí Ministerstva školstva a osvety o odňatí slovenských výhod. Značí to, pravdepodobne, že českí profesori dostávali za pôsobenie na slovenských školách príplatok. Tento im bol uvedeným rozhodnutím zo 14.augusta 1926 zrušený. “Z toho rozruch a protesty a rekurzy” čítame v kronike školy.
Zbor bol z prirodzených dôvodov - absencia slovenskej inteligencie - český, len postupne prichádzali prví slovenskí učitelia. V roku 1934/35 boli v 19 člennom zbore dvaja Slováci (dr.Hlaváč a Gazda). Dá sa vydedukovať, že prvým Slovákom na gymnáziu bol vyučujúci grécko-katolíckeho náboženstva Ján Fedorko, ktorý nastúpil 1.marca 1925. Prvými ženami na gymnáziu boli suplujúce profesorky Anna Brotanová a Adéla Janáčková.
Do tejto periódy patrí i otvorenie novej budovy gymnázia. O tom, aký význam prisudzovalo široké okolie tejto udalosti svedčí 5000 prítomných na slávnostnom akte otvorenia.
Počet neprospievajúcich žiakov bol značný, v percentuálnom vyjadrení kolísal v intervale 10 až 30 percent. V prvom polroku šk.roka 1932/33 neprospelo až 43,9% žiakov. Neprospech žiakov bol spôsobený únavou (žiaci nezriedka dochádzali zo vzdialenosti viac ako 30 km, časť cesty chodili peši), pomocou pri domácich prácach. Prospech na konci šk.roka 1930/31: “výborne spôsobilých” bolo 60, “spôsobilých”204, “nespôsobilých” 62. Pomer v Michalovciach bývajúcich žiakov k dochádzajúcim bol približne 2 : 3. Správanie (vtedy chovanie) žiakov, a predovšetkým kritériá hodnotenia, charakterizuje výsledok v šk.roku 1934/35, keď veľmi dobré správanie malo 355 žiakov, dobré (dnes uspokojivé) 77 žiakov a 2 žiaci mali správanie “zákonné”.
Charitatívna činnosť je úzko spätá s gymnáziom. Prvá podporná akcia na zakúpenie učebníc chudobným žiakom má dátum november 1922. Župný fond uvoľnil žiakom pre tento účel 2.000 Kč (korún československých). Dočasný profesor Jaroslav Korselt zaistil obedy pre chudobných študentov u bohatých občanov Michaloviec (išlo asi o 6-ich žiakov). Korselt formálne vypracoval a na schválenie predložil stanovy Spolku pre podporovanie nemajetných študujúcich reálneho gymnázia v Michalovciach (máj 1923). Po príchode ThDr. Štefana Hlaváča na gymnázium (3.9.1929) je systematická pomoc chudobným žiakom neodmysliteľne spojená s jeho menom.
O zložení žiakov podľa náboženstva, podľa stavu zo začiatku šk.roka 1931/32 vieme, že 205 (40,6%) bolo rímsko-katolíkov, 101 (20%) grécko-katolíkov, 150 (29,7%) židovského náboženstva, 17 (3,4%) evanjelikov a.v., 22 (4,4%) evanjelikov reform., 5 (0,9%) vyznania československého, 2 (0,4%) pravoslávni. 1 (0,2%) česko-bratského a bez vyzvania 2 (0,4%). Prvé maturitné skúšky na ústave boli v dňoch 19.-21.mája (písomné) a 23.-24.júna 1930 (ústne). Z 22 žiakov zmaturovalo 18.
Na konci prvého obdobia školy stoja smutné udalosti: odchod českých profesorov s rodinami z Michaloviec. Vysokou odbornosťou nesporne prispeli k výbornej povesti gymnázia. Druhou udalosťou je Viedenská arbitráž.
Názov školy sa zmenil na “Slovenské reálne gymnázium”. V súvislosti s mníchovskými udalosťami bola na počiatku šk.roku 1938/39 budova školy obsadená vojskom (mobilizácia). Vyučovanie je prerušené od 24.septembra 1938 do 10.októbra 1938. Po viedenskej arbitráži prichádzajú do školy študenti zo škôl na území obsedenom Maďarskom (hlavne z Košíc a Užhorodu). Učí sa v 19-ich triedach. Po odsťahovaní sa žiakov do sninskej a sobraneckej oblasti sa znížil počet tried v apríli 1939 na 16.
Vyučovanie bolo v tomto šk.roku prerušené ešte raz. Po vpáde maďarských vojsk na územie Slovenska 23.marca 1939 (tzv.malá vojna) obsadilo školu slovenské vojsko a učiť sa začalo až 13.apríla 1939.
Vo výchove sa zdôrazňovalo pestovanie národného povedomia ale nedá sa povedať, že zo školy celkom zmizli demokratické atribúty. Niektoré fakty svedčia o charaktere vtedajšej zložitej doby. Riaditeľ školy bol zároveň vládnym komisárom Michaloviec a neskôr župným vodcom Hlinkovej mládeže, dr.Hlaváč bol okresným inšpektorom Hlinkovej mládeže, členovia zboru zakladali národné výbory. Skauti boli v šk.roku 1939/40 organizovaní v HM (118 chlapcov). V šk.roku 1941/42 bolo v HM organizovaných už 590 chlapcov a dievčat.
V roku 1944 bolo v HM 694 žiakov z 875. (Stále to nebola takmer 100% organizovanosť ako v ČSM, či SZM).
Školský rok sa začína bohoslužbou Veni sancte a školskou slávnosťou, končí slávnostným Te Deum. Slávnostné bohoslužby sú 14.marca a po nich školská oslava vzniku slovenského štátu. Žiaci sa v tento deň zúčastňujú manifestácie v meste. 13.októbra je jedna hodina venovaná narodeninám dr.Jozefa Tisu. Pravidelná relácia je venovaná výročiu úmrtia generála M.R.Štefánika, škola si pripomína výročie úmrtia P.O.Hviezdoslava, narodenie A.Kmeťa (100 rokov), 80. výročie Memoranda slovenského národa, založenie Matice slovenskej, koncom jari sa slávi Sviatok slovenskej rodiny.
V tomto období školu navštívili minister Matúš Černák, šéf propagandy Alexander Mach, minister školstva Jozef Sivák, generál Čatloš, dvakrát biskup Gojdič (inšpekcia na vyučovaní grécko-katolíckeho náboženstva).
Z pochopiteľných príčin sa veľká starostlivosť venovala telesnej a brannej výchove. V stredu a v sobotu popoludní boli školské hry (hlavne volejbal a basketbal). V čase, keď telocvičňu obsadilo vojsko, absolvovali žiaci miesto TV výlety a pochodové cvičenia. Celodenné pochodové cvičenie malo dĺžku 20 km. Vyzdvihoval sa kamarátsky vzťah vojakov a študentov.
Triedy medzi sebou súťažili v atletickom štvorboji (skok do diaľky, skok do výšky, beh na 60m a vrh guľou). Škola bola zastúpená na celoslovenských súťažiach v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a športovci svoj ústav veľmi dobre reprezentovali. Výborným a všestranným športovcom bol neskorší futbalista Tatranu Prešov Jozef Karel, ktorý v Bratislave zvíťazil v prekážkovom behu. S prispením rodičovského združenia bola v roku 1942 postavená 100 metrová závodná dráha. Podmienky pre vyučovanie TV sa zhoršili od zimy 1943-44, kedy boli po obvode ihriska vybudované protiletecké kryty.
Škola pravidelne uskutočnila verejnú akadémiu v kine Capital (potom kino Mier, teraz v rekonštrukcii). V šk.roku 1940/41 bola v stredu školská rozhlasová relácia s pestrým programom. Na škole pôsobili mužský, zmiešaný a dievčenský spevácky zbor , ktorý viedol J.Cibula. Sláčikový orchester gymnázia mal 20 členov. Zbor gymnázia mal vystúpenie v prešovskom rozhlase, niekoľko piesní bolo nahraných na gramofónovú platňu.
Spolku pre podporovanie chudobných študentov vtlačil pečať nezištného altruizmu dr.Hlaváč. Zriadil Bibliotéku pauperum, ktorá výrazne pomáhala študentom zo sociálne slabých vrstiev. V šk.roku 1938/39 bolo 430 žiakom požičaných 2016 kníh. Chudobní žiaci sa mohli so zľavou stravovať v hoteli Zlatý býk alebo v reštaurácii u Melichovského. Niektorí študenti dostávali obedy a niekedy i večere zdarma. Za nadpriemerný výsledok v slovenskom jazyku dostal Juraj Pado od ministra školstva 500 Ks. Časť prostriedkov na štipendiá bola blokovaná v užhorodskej banke.
Hodnotenie žiakov bolo naďalej “ostré”. Dokladáme výsledky klasifikácie zo šk.roku 1940/41: veľmi dobrý prospech: 97 žiakov; dobrý prospech: 166 žiakov; dostatočný prospech: 312 žiakov; nedostatočný prospech: 135 žiakov. Profesorský zbor tvorilo 28 pedagógov a 3 výpomocní katechéti.
Zloženie žiakov podľa materinskej reči je v šk.roku 1938/39 takéto: slovenská 548; česká 34, ruská 1, nemecká 9, maďarská 12, židovská 103. Na konci šk.roku 1943/44 sa už neudávajú žiaci izraelitského vierovyznania.
Záver obdobia korešponduje so záverom 2.svetovej vojny. Začiatkom šk.roku 1944/45 odsadilo budovu školy nemecké vojsko, ktoré v nej zriadilo vojenskú nemocnicu. Po oslobodení Michaloviec 26.11.1944 tu bol lazaret ČA. Učilo sa v priestoroch učiteľského ústavu (dnes zdravotná škola). Do školy prichádzajú aj nekvalifikované sily.
Z udalostí 2. polroka šk.roku 1945/46 spomenieme, že v dňoch 23.-30.marca 1946 kopali žiaci 4.-8.ročníka hromadné hroby pre padlých sovietskych vojakov na Hrádku. Na konci tohoto šk.roka bolo v škole 954 žiakov. (viac ako dnes). Už dávno pred týmto rokom konštatuje vedenie školy, že budova prestáva stačiť pre potreby ústavu. Za veľkú zaujímavosť považujeme, že žiaci sa zúčastnili manifestácie “Za jazykovú očistu Zemplína”. Na škole ako pedagógovia v tomto čase pôsobili dr.Emanuel Böhm, dr. Ján Fischer, dr. Alexander Matuška, Július Barč-Ivan, všetko významné osobnosti slovenského života.
Táto etapa života gymnázia ja spojená s prepustením českých profesorov zo služieb Slovenského štátu i s odsunom židovského obyvateľstva pod nátlakom Veľkonemeckej ríše. Ak kronikár zachytil všetky udalosti, je isté, že škola nikdy neslávila Hitlerove narodeniny, ani víťazstvá nemeckých vojsk, neexistovaliprejavy rasovej nenávisti. To sú znaky autonómie vtedajšieho slovenského školstva.
Kronika z tohoto obdobia sa nezachovala, možno sa ani nepísala. Výnimku tvorí šk.rok 1945/46, ktorý zachytil profesor školy Jozef Štefan. Nemáme vedomosti o výročných správach. Vieme, že v tomto období vykonávali učitelia veľa prác nesúvisiacich s vyučovaním (napr. agitácia spojená s kolektivizáciou poľnohospodárstva). Hlavne vyučovanie spoločenskovedných predmetov bolo silne ovplyvňované komunistickou ideológiou. Uvedieme názov školy, ktorý sa niekoľkokrát menil. Od oslobodenia 1945 nesie škola názov “Štátne gymnázium”. Od roku 1948 sa volá “Gymnázium”. Od decembra 1949 je to “Gymnázium J.V.Stalina” (stopy tohto názvu možno dodnes vidieť na priečelí budovy). Od 1.9.1953 sa názov mení na “Jedenásťročná stredná škola” a od 1.9.1958 je to “Dvanásťročná stredná škola” s charakterom pokusnej školy poľnohospodárskeho smeru. Zmeny názvov sú spravidla odrazom príslušných školských reforiem.
Roky 1959 až 1968
V šk.roku 1961/62 sa začína realizovať koncepcia “Strednej všeobecnovzdelávacej školy”. Trend známkovania sa mení. Percento neprospievajúcich je v 2.polroku šk.roku 1958/59 v triedach 9. až 11.ročníka 7,1%, časom výrazne klesá. Zo slovenského jazyka neprospelo 62 žiakov, z matematiky 63 a z ruského jazyka 48 žiakov. (Tieto údaje predstavujú sumár za 1. až 11.ročník). Môže to byť spôsobené zlepšenou prípravou na základných školách, ale i “bojom proti prepadávaniu”.
Žiaci sa zúčastňujú na letnej aktivite na JRD (počas prázdnin), nezriedka v priebehu školského roka brigádujú na poliach. Zberajú zemiaky, cukrovú repu, kukuricu (raz aj v decembri). Výrobná prax sa definuje ako revolučný moment vývoja školy. Žiaci chodia na exkurzie do Brna, do Chemka Strážske, do Pozdišoviec. Tu sa zoznamujú s výrobnými technológiami.
Škola poriada školské oslavy a zúčastňuje sa verejných podujatí súvisiacich hlavne s výročiami Októbrovej revolúcie v Rusku (VOSR), narodenia a úmrtia V.I.Lenina, vzniku KSČ. Oslavuje sa za takmer rozhodujúcej účasti školskej mládeže 1.máj, februárové udalosti, úvod a koniec mesiaca Československo - sovietskeho priateľstva, deň znárodnenia (28.október). Škola si pripomína výročia významných osobností slovenskej minulosti, ale aj 40.výročie vzniku KS Grécka, Wilhelma Piecka, či vedúceho robotníckeho hnutia v Bratislave a mnohých sovietskych straníckych funkcionárov, o ktorých už dnes takmer nikto nič nevie. Značná pozornosť sa venuje Medzinárodnému dňu žien (8.marec), Dňu učiteľov, vítaniu Deda Mráza (náhrada za Mikuláša).
Politicky podfarbená činnosť študentov je bohatá. Za záslužnú prácu zväzáckej organizácie získala škola 13.4.1960 zástavu SÚV ČSM. Pripravujú sa a cvičia na spartakiádach.
Žiaci 10. a 11. triedy nacvičili Chalupkovho Juvelíra. Réžiu mal prof. Ladislav Moravský. Hoci sa žiaci často museli zúčastňovať na rôznych oslavách, nezanedbávala sa návšteva kultúrnych podujatí. Okrem tých, ktoré boli súčasťou osláv, navštívila celá škola 2 krát ročne ŠD v Košiciach (dráma, opereta, opera). Početné boli návštevy - zvlášť sovietskych - filmových predstavení.
Učitelia boli zaťažovaní povinnými školeniami. 4 politické krúžky “Učíme sa o strane” viedli učitelia - komunisti. V predvolebných kampaniach pôsobili všetci učitelia ako agitátori alebo prednášatelia. Museli organizovať pre žiakov nedeľné predpoludnia, známe odpútavacie akcie, ktorých hlavným cieľom bolozabrániť študentom účasť na bohoslužbách. Efekt, zdá sa, nespĺňal očakávania straníckych funkcionárov.
V máji 1961 bola žiakom školy, ktorí padli v SNP odhalená pamätná doska. Boli to Milan Králik, Juraj Ondko, Milan Jevič a Pavol Ďurišin. Nepoznáme dôvody, pre ktoré na doske chýba meno P.Ďurišina.
30.5.1949 navštívil Michalovce prezident Novotný, ktorého vítali aj žiaci školy. Od 1.9.1960 dostávali žiaci učebnice zdarma (v skutočnosti, tak ako je to i dnes, išlo o pôžičku zdarma). Žiaci túto udalosť privítali prijímaním záväzkov a pozdravmi KSČ. 15.2.1961 pozorujú žiaci školy zatmenie Slnka. Pri príležitosti 40.výročia vzniku KSČ sa uvažuje o založení školského múzea. Myšlienka sa realizovala neskôr zriadením Izby revolučných tradícií (po roku 1989 sa v nej opäť vyučuje, je to najpriestrannejšia miestnosť budovy). V šk.roku 1958/59 263 žiakov školy odoberá sovietske časopisy. V šk.roku 1964/65 neprospel žiak Ján Mariščák z telesnej výchovy, lebo odmietol cvičiť spartakiádu. Opravnú skúšku vykonal úspešne.
17.9.1966 vítajú žiaci sovietskych vojakov, ktorí sa vracajú z cvičenia VTLAVA. Intenzívne prebieha získavanie predplatiteľov tlače, obvykle nielen dobrovoľne a s nezanedbateľným profitom pre učiteľov. Blížiace sa udalosti augusta 1969 sa odrážajú v kronike ubúdaním oslavného tónu na politiku KSČ.
Roky 1969 až 1989
Ovzdušie úvodných rokov poznamenali previerky, v ktorých členovia “zdravého jadra” strany testovali vzťah k pobytu sovietskych vojsk na našom území, k upáleniu sa Jána Palacha, ale skúmala sa i pevnosť vo vedeckom svetonázore, čím sa myslelo hlavne to, či vyučujúci chodí alebo nechodí na náboženské obrady. 15.10.1969 dochádza k obnoveniu ZČSSP. Všetci nestraníci sú zaradení do IPŠ (ideovo-politické školenie), ktorého priebeh kontroluje vedenie školy a výbor ZO KSS.
V škole prebieha rok straníckeho školenia, semináre Lenin a výchova, Odkaz Lenina v sovietskej literatúre, uskutočňuje sa konferencia o ateistickej výchove. Časté sú besedy s partizánmi, na školu prichádza rozprávať o oslobodení Michaloviec sovietsky veterán Fokin. Zájazdy zboru smerujú do ZSSR - hlavne do Užhorodu - do Maďarska i Rumunska. Niekoľko rokov pretrvávajú obojstranné styky so žiakmi i učiteľmi lýcea v Tarnowe (Poľsko).
V školách je prítomná politika, cítiť ju hlavne v referátoch na verejných straníckych schôdzach, v súťažiach k 50.výročiu vzniku KSČ. Pred voľbami “agitačné dvojice (tvorené učiteľmi - pozn.A.H.) získavali občanov pre idey komunistickej strany”. Žiaci vystupovali s predvolebným programom v obciach okresu. Žiaci naďalej pomáhajú JRD pri zbere hrozna, zemiakov, ľanu. Brigády sú legalizované vyhláškami.
Obdobie normalizácie zle vplýva na psychické založenie značnej časti pedagógov i žiakov. Východisko hľadajú i nachádzajú v práci. Pracujú krúžky rozhlasový, výtvarný, fotografický, tanečný, šachový, zdravotnícky, strelecký, začínajúcich autorov, literárny, filozofický (= ateistický), spevácky, technický, vlastivedný, krúžky kolektívnych športov, z ktorých mnohé neformálne. Študenti školy dosahujú vynikajúce výsledky v rôznych oblastiach v rámci Slovenska i celej ČSSR (ČSFR). Levočský recitál v prednese poézie a prózy vyhral J.Bulík aj B.Šepeľová, v literárnych súťažiach Strážnice M.Kudeříkovej víťazí L.Benická, popredné miesta získavajú žiaci aj v súťaži L.Novomeského (Čeripková, Nadzamová a i.). Výrazné výsledky dosahujú študenti v olympiádach MO, FO, BiO, GeO, ChO i v SOČ a v programovaní (I.Tereščák, P.Vasiľ, Ľ.Šoltés, P.Karailiev, M.Drosc, P.Čuchran, P.Matta, P.Pristáš a ďalší). 4.C trieda víťazí v populárnej rozhlasovej súťaži Modrá vlna. Hádzanárske družstvo chlapcov získava v Havlíčkovom Brode v roku1979 a v roku 1981 v Prešove titul majstra ČSSR v súťaži stredných škôl. V roku 1976 vyhral Anton Metenko na majstrovstvách stredných škôl ČSSR v ľahkej atletika hod oštepom (55,84m). Znovu začína vychádzať almanach Nový lúč, v ktorom dostali potrebný priestor mladí adepti literárnej múzy. Profesori gymnázia realizujú myšlienku usporiadať volejbalový turnaj pre učiteľov stredných škôl, ktorý si čoskoro získal veľkú obľubu a onedlho sa uskutoční jeho 23. ročník.
Od šk.roku 1969/70 začína štvorročné gymnaziálne štúdium.1.9.1977 sa otvára na našej škole vyučovanie programovania v špecializovanej triede. Od 1.9.1978 sa stáva riaditeľom školy dr.Michal Lopuch. 25.11.1980 získava škola názov Gymnázium Pavla Horova. Na slávnostnom akte udelenia názvu bol za MŠ prítomný RNDr.Hudec. 21.10.1982 je pred budovou školy odhalený pamätník národnému umelcovi Pavlovi Horovovi. Delegáciu zväzu spisovateľov viedol Štefan Žáry. Autorom sochárskeho diela ja Arpád Račko.
Významní pedagógovia a absolventi gymnázia
Napísať túto stať tak, aby nevyvolala protesty, alebo aspoň námietky voči neúplnosti nie je, nazdávame sa, v možnostiach žiadneho pisateľa. Problém je, aj keby sa nám všetky ostatné podarilo vyriešiť, v určení hraníc významnosti a individuálnych sympatií autora.S týmto vedomím predkladáme tieto mená, aj keď podvedome rešpektujeme len vekovú hranicu:
Pedagógovia: |
||
Július Barč-Ivan | spisovateľ a dramatik | |
Emanuel Böhm | činiteľ zahraničnej Matice slovenskej | |
Rudolf Černý | jeden z prvých prekladateľov Havrana E.A.Poea do češtiny | |
Július Činčár | prírodovedec, mineralóg | |
Mikuláš Čollák | autor učebníc chémie pre gymnáziá | |
Ľudovít Dobozy | maliar | |
Ján Fischer | zakladateľ slovenskej teoretickej fyziky | |
Štefan Hlaváč | kňaz, významný podporovateľ chudobných študentov | |
František Hradecký | metodik matematiky na UK v Prahe | |
Ján Hvozdík | pedagóg a psychológ | |
Mikuláš Kasarda | básnik | |
Alexander Matuška | literárny vedec | |
Jozef Mjartan | etnograf | |
Ladislav Moravský | matematik | |
Ján Murín | kňaz, zakladateľ Spolku Sv.Cyrila a Metoda | |
Karol Stráňai | športový pedagóg | |
Jozef Štefan | žil v rokoch, keď nemohli byť verejne ocenené jeho skvelé ľudské a odborné prednosti |