pozerám na nebo,
na mraky, ktoré
ľahkým vznášaním,
rozhýbu hviezdny pokoj.
Na hviezdy,
čo plynú vôkol
i poza ne,
ich svit zmatnie,
no vždy zostane.
Na mesiac,
čo rastie rovnako,
vo vlastnom nebi,
bez mrakov.
To všetko vidím,
presne,tak veru!
Vidím?
Nie!
Cítim...všetku tú nádheru.
No niet, spásy v kráse....niet!
Veď ako od nej chcieť,
nech sníme tú tiaž,
čo mám na srdci?
Zbytočne,
márne zrak
do šera upieram.
Viem,
sily z vonku,
ťažko ovládnu,
môj život,vášeň,
ktorá zrod ,
má dnu ...
Hviezdny pokoj
11. 3. 2008
Vždy rada
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.