ja prostovlasá stojím v zime,
trochu bledá,zimomravá.
Nado mnou týčia sa biele stĺpy
a zrkadielka okien zrána,
keď do nich prvé slnko vstúpi.
Je to slávnosť neviazaná,
vzbĺknu razom všetky okná
a mesto preberá sa zo sna..
Len vietor vo svojom prstoklade,
preberá slová ľudí v rade,
čo sa vlní v odovzdaní.
Dnes ako včera, ako vlani .
Šedivé vlasy predavačky,
ostrá bolesť rokov v hlase.
Ľudia vyprázdňujú si vačky,
pred babou sa lámu v pase.
Len vietor popri nich sa ženie.
Nestojí v rade,
má prístup všade..
A hľadí na nich povýšene.
Ranné mesto
23. 11. 2007
Múdrosť si zlatú čiapku sníme,
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.