Ninja Gaiden 2
Ninja Gaiden 2 - krvavý ninja alebo červená je dobrá
6,8
dá sa |
|
|
Arkáda toho najhrubšieho zrna, navyše s vodopádmi krvi. To predsa znie dobre. Ninja Gaiden 2 však má v sebe zakomplexovaný jeden nepríjemný fakt. Nápadne pripomína staručké 2D arkády so všetkým, čo k tomu patrí. Teda s dobrým, aj zlým zároveň. Je síce pravdou, že to vyzerá o nejaký ten stupienok lepšie, než pradávny zhluk pixelov, hrá tam príjemná hudba a podobné technické skopičinky, no základ, gro hry zostalo nezmenené. Skúsení harcovníci už vetria niečo na dnešnej hernej scéne ojedinelé a je to tak. Prvý diel bol považovaný za jednu z najobtiažnejších konzolových hier. Právom. Pokračovanie spravilo menšie ústupky, takže si to môže skúsiť zahrať aj bežný smrteľník a dostane sa po prvý checkpoint, prípadne zvládne prvú úroveň, no Ninja Gaiden 2 i tak trpí problémami starších hier. Tie sme vo svojom čase milovali a poriadne sa naskákali, prípadne nalietali vesmírnou raketkou. To áno, lenže v dnešnej konkurencii nemusí ešte toto morbídne divadielko stačiť.
Príbeh rozhodne nepatrí medzi žiarivé diamanty trblietajúce sa na tele hrateľnosti a zábavy. Ale je tu. Teda je tu náš ninja Ryu, ktorý musí zachrániť svet, svoj klan a proste musí zachraňovať a tak skáče z úrovne do úrovne a zabudnite na čokoľvek výpravné, máme tu len naládované všetky dobre známe klišé bez hlbšej myšlienky. Navyše je Ryu asi tak charizmatickým hrdinom ako Chuck Norris ideálom romantického hrdinu. Občas si zamumle niečo do svojej masky a tým je jeho prejav ukončený. Chvalabohu mu hľadíte väčšinu času na jeho chrbát, pretože pri pohľade do jeho očí v animáciách by ste mu za ten jeho psí pohľad totálne nechápavého blba najradšej rozkošne jednu natiahli. Jadro hry tkvie v niečom inom. Stláčaní skoku, dvoch útokov a bloku. A do toho môžete ešte aj ovládať smer pohybu postavy, to len aby sa nepovedalo. Vážení priatelia, skutočne je to všetko, Ninja Gaiden 2 je fakt drsná arkáda zo starej školy.
Dobre, občas ešte navštívime obchodníka, kde si môžeme zakúpiť nejaké tie bylinky na vyliečenie zdravia, mentálnej sily alebo si vylepšíme zbraň. Tých je hneď niekoľko a je len na vás či dáte prednosť rýchlym katanám, kose na reťazi alebo dlhej palici. Kombá s nimi robíte tak či tak, preto ide len o váš vkus, a hoci sa náznak taktiky dá vycítiť, v konečnom dôsledku je to úplne jedno. Väčšinu času porciujete more nepriateľov a je to akcia nesmierne rýchla, strácate sa v stovkách mŕtvych tiel. Do toho si občas zaskáčete, ale o tom neskôr. Dalo by sa teda nahlas povedať, že ide o súpera pre Devil May Cry 4, skvost na arkádovej scéne, ale ako vidíte z hodnotenia, napokon to Ryu na diabolské tango nedotiahol a dostal riadny kopanec do genitálií od svojho učiteľa. Takže z opisnej časti si vezmite jedinú informáciu: tupá, krvavá arkáda, kde sa mlátite a občas poskočíte - ako zo starej školy.
GRAFIKA 6 / 10
Pri pohľade na obrázky môžete skonštatovať, že to vlastne vyzerá celkom dobre, tak čo recenzent znovu zbytočne rýpe, lenže ono tu máte rozhádzané obrázky z tých krajších miest, ktoré navštívite. Zo začiatku pocítite taký závan nostalgie, že si budete pripadať o niekoľko rokov mladší – môže za to biedne prostredie, ktoré nijakým spôsobom neláka hráčov pohľad a je to skutočne pochabé si myslieť, že slabý rozjazd, ktorý trvá asi tak do polovice hry a až potom sa dá začať na niečo pozerať, bude odpustený. Vyzerá to podpriemerne, úboho, textúry bez detailov, fádne, odfláknuté, nudné. Ani pohybové kreácie postáv nie sú nijakým spôsobom excelentné, všetko to lieta alebo plachtí vzduchom ako to už v podobných kúskoch býva zvykom, ale arkádové korene sú príliš viditeľné. Prostredie je zúfalo obmedzené, takže očakávajte neviditeľné steny, jedinú voľnú cestu a zničiteľných je len niekoľko objektov okolo vás, čo je nesmierna škoda. Nech je to akokoľvek, prostredie je napriek tomu pusté, chladné, ničím nezaujme. Grafika je jednoducho rovnako ako dizajn level: nevýrazná, bez akéhokoľvek momentu prekvapenia. Nepriateľov mnoho nenájdete a jedinou zábavkou sa tak stane odsekávanie končatín a podobné nechutnosti, ktoré vám vydržia asi tak minútku. Krvou sa nešetrí, tečie po hektolitroch. Inak to vyzerá príliš umelo a so slzou v oku môžeme spomínať na God of War alebo Heavenly Sword či Devil May Cry 4.
INTERFACE 3 / 10
Interface a ovládanie stojí za... doplňte si sami. Dobre, rozvrhnutie tlačidiel je jednoduché a funkčné: tým skáčem, tým sekám rýchlo a slabo, tým zas pomalšie alebo efektne a efektívne, tým zas strieľam (luk, hviezdice...), týmto blokujem a tamtým prepínam pohľad do vlastných blbákov, ktorý budem využívam minimálne až vôbec. To poznáme, bolo to tu už toľkokrát, že to nemá cenu opakovať. Kamera plávajúca popri hrdinovi je však hlúpa, amatérska, nereaguje normálne, zasekáva sa a robí vám to celé čo najneprehľadnejšie. Áno, budete nadávať, budete vrieskať, budete mať nutkanie niekomu fakt že ublížiť a to tak, že plyš by lietal vzduchom. Pomerne flegmatická povaha mojej maličkosti zrejme po prvýkrát dostala impulz hodiť gamepad z otočky do steny po stom nevydarenom skoku. A aj to spravila a vďaka bohu, že presnosť letu hmotnosťou nevyrovnaného ovládaču zabezpečila šetrnejšie pristátie v náručí kresla. Skutočne, kamera je zlá. Zasekáva sa v úzkych priestoroch, nezmyselne sa točí a v súbojoch vidíte veľké ho... hody. Krvavé. Kopec tiel a netušíte, ktoráže čierna čmuha je vaše alter ego. Potom sú tu také finesy ako zmena pohybu ovládania pri zmene uhlu kamery alebo nemožnosť natočenia do uhlu iného než bežiac v ústrety kamere.
Pohľad sa dá manuálne korigovať, no ona často vyvádza sama od seba a radšej si donesiete vedierko na zvratky, pretože kamera sa pohybuje nesmierne agresívne, necitlivo a prirýchlo, až sa vám hlava zatočí. Pre manuálnu korekciu odporúčam stiahnuť rýchlosť otáčania k minimálnym hodnotám, inak si zabezpečte živnostenský list kolotočársky, vyberajte vstupné a všetkým sa zaručene tak zatočí hlava, že vedierka nebudete stačiť vymieňať. Najhoršie na tom však je nepríjemnosť samotnú hrateľnosť ovplyvňujúca. V súbojoch nič nevidíte, netušíte kam sa práve pozeráte, mnoho úderov pôjde do prázdna a ovládanie sa stáva nezvládateľným, čo pocítite pri skákacích sekvenciách, behoch po stenách, preskakovaní zo steny na stenu a podobne. Vtedy naplno pocítite nemotornosť celého systému a spomeniete si na staré dobré 2D, prípadne izometrický pohľad, kde podobné problémy nehrozili. Tu vás budú strašiť na každom druhom kroku a príjemné to rozhodne nie je.
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Ninja Gaiden 2 je starou dobrou arkádou, ktorú si jednu chvíľu užívate a o niekoľko minút s úplne opačnou náladou frustrujúco komentujete súčasnú politickú scénu a nahnevaní vypínate hru, pretože je postavená na hlavu. Áno, staršie hry svojou tuhosťou boli výzvou, Ninja Gaiden 2 je v prvej polovici skôr frustráciou ako výzvou a kto si to vytrpí, ten si neskôr aj chvíľami užije. Ako správna arkáda však dokáže človeku pomotať hlavu svojim jednoduchým príťažlivým princípom. Sekáte, mlátite, skáčete a je to vlastne príjemný relax, avšak len do momentu, kedy vás to znovu nerozčúli až do takej miery, že by ste dokázali päsťou preraziť najbližšiu stenu. Teda vy si myslíte, že by ste to dokázali, v skutočnosti to nikdy neskúšajte! Hrateľnosť ako sínusoida, tak trefné prirovnanie k hrateľnosti Ninja Gaiden 2 a lepšie určite nenájdete. Nenájdete tu síce žiadne hlboké myšlienky, Ryu by ako herec obstál v druhotriednej telenovele ako sidekick miestneho vtipálka, ktorý začne chodiť s ukecanou kamarátkou hlavnej hrdinky, ktorú odkopla nevlastná sestra... áno, už táto zápletka má väčšie gule ako príbeh Ninja Gaiden 2 i Ryu samotný. Je to o mlátení, sekaní a zúrivom prehryzení sa až na samotný záver. Zomierať budete, o tom niet pochýb, no neskôr vás dostane nie atmosféra vytvorená hrou, ale žánrom samotným. Každá chybička sa môže prejaviť na strate polovice zdravia, takže s citom pianistu kopíte na seba kombá, bez jediného zásahu protivníka masakrujete desiatky nepriateľov a zatajujete dych. Ste na vrchole, baví vás to a potom vás síce dementná kamera nepekne uzemní, no vy viete svoje a pri spomienke na staré a dobré 2D arkády pocítite silu nostalgie. Také je aj Ninja Gaiden 2, skutočne! Pri súbojoch s bossmi nestačí len tak sekať, musíte odhaliť slabinu gigantického protivníka. Nič pre mainstream, pomerne hrateľný projekt pre milovníkov jednoduchých princípov, ktorí budú nadšení, potom nahnevaní a na koniec sa prejaví (ne)príjemná vlastnosť hry: ona vás priláka znovu späť, aby ste náročnú pasáž prekonali a vy to spravíte.
MULTIPLAYER
V hre sa nenechádza.
ZVUKY 7 / 10
Rôzne hékanie, čvachtanie krvi, trhanie mäsa, lámanie kostí, dupot nôh a výborný je japonský dabing. Zvuky ničím konkrétnym neoslovia, ale sú tu a znejú presne tak ako majú a presne vtedy, keď majú, takže sa na ne sťažovať nedá. Retardované dialógy sú aspoň nadabované v dvoch jazykoch (angličtina, japončina), čo má aspoň nejaký vplyv na atmosféru. Inak nič nečakané, neustále niečo hučí, či už to je zurčiaci potôčik alebo dujúci vetrisko.
HUDBA 6 / 10
Rýchla, menej výrazná, nevnímate ju, ale keď sa bližšie započúvate, pri súbojoch sa melódie automaticky spustia a pumpujú vám adrenalín do žíl. Teda ak skladby zaregistrujete. Sú však tak jednoduché a obyčajné, že si žiadnu konkrétnu melódiu neuchováte v hlave a nedá vám ten správny impulz k prežívaniu hrania.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Úroveň náročnosti chvalabohu poklesla. Máte možnosť zvoliť si z dvoch obtiažností a na prvé zahranie siahnite bez výčitiek svedomia po tak ľahšej, pretože druhá ponuka je len skúsených hráčov, ktorí majú za sebou prvý diel a len tak sa nezľaknú obtiažnej výzvy či niekoľkonásobného opakovania daných častí úrovne. Hra sa ukladá v blízkosti špeciálnych portálov a nikde inde. Tie sú niekedy navrhnuté inteligentne, inokedy úplne hlúpo, ale dopracovať sa k miestu ďalšieho uloženia pozície by ste sa mali vždy, opakovaniu niektorých miest sa raz za čas nevyhnete. Náročnosť dvíha hlúpa kamera a skákacie sekvencie, ide však o čas pridávaný umelo. Boje sú, ako bolo spomenuté, niekedy až príliš neprehľadné, ale skôr ako na rýchlom stláčaní tlačidiel musíte reagovať vo vhodnú dobu a postupne kopiť údery, vytvárať smrtiace kombá. Životy sú riešené nesmierne intuitívne: vždy schytáte nejakú tú ranu, niekedy ich je mnoho, až vám zostane tenučký prúžok zdravia, no po vyplienení skupiny nepriateľov sa vám zdravie automaticky doplní. Nie však na maximálnu úroveň, vždy vám totiž kúsok definitívne ubudne, takže máte o kúsok menej červenej tekutiny na rozdávanie. Na maximum si môžete zdravie vyhnať sami aplikovaním liečivých predmetov alebo pri ukladaní pozície, kedy sa vám zdravia obnoví na maximum samé. Celkový počet 14 kapitol vám vydrží na rovnaký počet hodín a ak sa vám náhodou zdá, že je to predsa len brnkačka, dajte si tú obtiažnosť vyššie a uvidíme kto príde späť so stiahnutou riťkou a plačom prosiť o odpustenie.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,8 / 10
Ninja Gaiden 2 nie je hrou pre každého. Niekoho odradí svojim jednoduchým princípom, krvavosťou, náročnosťou, nedotiahnutým ovládaním (kamera), náročnosťou a druhého zas môže lákať výzva skrývajúca sa v hraní a niektoré frustrujúce momenty jednoducho skúsi zatlačiť do úzadia. Máme pred sebou klasickú 2D arkádu s panákom bežiacim stále dopredu, tu skákajúcim, tú mlátiacim sa – len je to zabelené do krajšieho obalu a strieka tam krv. Je to zábava, pokým neočakávate nič iné. V opačnom prípade by body hodnotenia devalvovali smerom nadol nesmierne rýchlo.
Ninja Gaiden 2 | |
---|---|
Vývojár: | Team Ninja |
Vydavateľ: | Microsoft Game Studios |
Platformy: | Xbox 360 |
Žáner: | Akcie |
Lokalizácia: | Nie (anglicky) |
Vydanie hry: | jún 2008 |
Minimálna konfigurácia: | Xbox 360 |
Podobné hry: | Devil May Cry 4 |
Oficiálny web: | http://www.tecmogames.com/games.asp?id=43 |