Zamyslenie...
Je piatok, 27. júl, sedím pri počítači, jem melón a skapínam od nudy.
Nechápem, ako môžu niektorí ľudia takto existovať stále. Ja sa stále poflakujem, povečšinou okolo koní a keď sa tak triezvo zamyslím, je mi úplne jasné že nebyť koní, asi sa scvoknem .
Tí, ktorí majú podobnú diagnózu, či už sa jedná o šport, umenie či inú duchaplnú aktivitu ma určite pochopia. Na druhej strane sú tí, ktorých nechápem ja. Ako môžu niektorí ľudia celý deň sedieť zatvorení doma pred počítačom alebo televízorom a tváriť sa, že im to ohromne vyhovuje?
Práve sa začali dvojmesačné prázdniny, ktorých drvivú väčšinu plánujem trčať doma. už teraz presne viem, kam sa budú uberať moje kroky keď každyˇdeň ráno /o pol dvanástej?? / vstanem z postele. Budú sa uberať práve ku koňom. A prečo? Lebo napriek tomu že bude nehorázna námaha dotrepať sa rozpáleným autobusom cez tri dediny a potom peši až na družstvo ku koňom, mi to stojí za to. Je to fantastický pocit, oškriabať večer zo seba celodennú špinu a pot, obliesť si voľné pyžamko a zaspávať s pocitom, že som urobila niečo pre svoje zdravie a že som duchaplne prežila ďalší deň svojho života. A to je na nezaplatenie, pretože žijeme iba raz.
Komentáre
Prehľad komentárov
počuj ty si ale musíš nudiť, podľa toho čo som čítala a ešte čo ma len čaká. Takže pri troche voľného času sa určie sem doastanem a prečítam si aaj tie romany či čo to píšeš :DDDD.
A určite vieš kto som, ked ne tak napíš. :))
...
(no tak som tu , 27. 6. 2008 21:43)