Meno: Lora Coeur Paradis
Sovia pošta: l.coeurparadis@centrum.sk
Povolanie: Profesorka čarovania, vedúca fakulte Chrabromil
Vek: 22
Výzor postavy: Lora je mladá 22 ročná žena, plná energie a rôznych vášní. Je vysoká a štíhla. Má bledú, veľmi svetlú pokožku, a obrovské modré oči. Dokáže sa zahľadieť tak, že netušíte na čo myslí. Má krásne husté plavé vlasy a tenké ružové pery. Život pre ňu neznamená príliš, preto sa nebojí riskovať. To sa na nej prejavilo. Má jazvu na krku od malej dýky, na chrbte má dve a jednu na predlaktí. Jedno čo sa jej na sebe nepáči sú ruky. Dá sa povedať, že má ruky dieťaťa a nie dospelej ženy. Má pokojný, vyrovnaný hlas, ktorý jej dodáva na hrdosti. Aj jej chôdza prezrádza, že bola dobre vychovaná, chodí stále vystretá.
Povaha postavy: Lora pôsobí možno trochu povýšenecky, až znudene, akoby sa jej nič netýkalo a nevšíma si vás, pokiaľ sa jej bytostne netýkate. Žije si vo slastnom svete, ale vníma všetko okolo, každého človeka má presne zaradeného a vie čo od neho môže čakať. O nej to však nevie nikto. Vždy vás dokáže prekvapiť, aj keby ste ju poznali celý život. Keď sa na vás zahľadí máte pocit, že nič pred ňou nie je tajomstvom. Vie byť však aj veselá a priateľská. V spoločnosti je obľúbená. No jej temperament jej nedovolí držať jazyk za zubami a vždy povie, čo si myslí. Medzi jej zlé vlastnosti patrí jej prchkosť a kritickosť. Je trochu snobská a drzá.
História postavy: Pršalo, tak silno a tak dlho, ako už roky nie. Na uliciach sa valila voda a ľudia sa báli o svoje životy. A v tejto zvláštnej chvíli, keď nikto nemyslel na nič príjemné a pekné, sa vo veľkom dome na kopci práve malo narodiť dieťa. Kvap, kvap... V nepravidelných intervaloch sa ozývalo v tmavej, slabo osvetlenej izbe. Na posteli ležala mladá žena, bola spotená a ubolená. Vedľa nej sedela starena, ktorá jej niečo dohovárala, ale rodička ju nevnímala. Manžel a otec dieťaťa stál pri okne, pozoroval tú bezútešnú situáciu a premýšľal ako dostať manželku do nemocnice. Dieťa sa však už pýtalo na svet, a bolo mu jedno, či to bude v sterilnej izbe nemocnice, alebo na drevenej posteli v rodičovskom dome. Hodiny odbíjali polnoc, žena sa už celé štyri hodiny trápila, sily jej pomaly dochádzali, ale dieťa tiež príliš nepomáhalo. Stará pôrodná baba sa však rozhodla, že už nemôže dlhšie čakať. Otca poslala na chodbu, privolala si ešte jednu pomocníčku a rozhodla, že pôrod sa už nedá oddialovať. Muž na chodbe počítal minúty, nervózne sa prechádzal sem a tam, tŕpol pri každom výkriku a zrazu... Otvorili sa dvere a stará žena niesla v náručí ružový chumlík. ,,Je to dievčatko,“ oznámila mu. Muž si privinul dieťa k sebe a prešiel k svojej manželke. Bola unavená, zničená, ale šťastná. Jej bolesť stála za to...
To dieťa dostalo meno starého čarodejníckeho rodu Paradis (raj) po otcovi a Coeur (srdce) po matke, meno Lora po babičke. Dievča bolo od malička plné síl, zvedavé a hravé. Občas ale ľudí okolo seba prekvapila, či už svojimi otázkami, tajomnosťou, alebo tým ako sa vedela nahnevať. Lora už od malička neznášala všetky tie povinnosti, ktoré súviseli s jej postavením a s postavením jej rodiny, boli bohatí a vplyvní. Ona sa však cítila ako v zlatej klietke. Ona bola vtáčik, ktorý chcel poletovať, chcel byť slobodný, ale iní ho zavreli do klietky a nedovolili mu vyletieť. Ako sa však dalo čakať, raz sa vzoprela. Mala práve 11 rokov, prišiel jej list z francúzskej čarodejníckej školy. Ona však nechcela zostať vo Francúzsku, chcela odísť, objavovať svet. Rozhodla sa, že pôjde študovať do Ruska. Rodičia to nechceli pripustiť, bola to ich najväčšia hádka v živote. Otec ju tam však nakoniec poslal, no pod jednou podmienkou. Bude sa o seba starať sama, bude musieť byť schopná v škole a ak raz príde za ním s tým, že sa jej tam nepáči, bude si musieť pred neho kľaknúť a priznať si svoju chybu. Možno sa to zdá kruté, ale bol to človek hrdý, tvrdý a vznešený, rovnako ako ona. Lora by radšej zomrela od hladu, akoby sa poklonila a priznala si, že sa mýlila. Teda prijala otcovu ponuku a odcestovala. Krajina jej učarovala, milovala to tam. Žila tam dlhých sedem rokov, spoznala miestnu kultúru, často však cestovala aj do okolitých krajín, nie len Európy, ale aj Ázie. Bola to škola života. No po skončení štúdií sa musela rozhodnúť. Vráti sa do Francúzska, alebo nie? Chcela navštíviť svojich rodičov. Prišla do Marseille do domu svojich rodičov. Prišla hrdo, pochválila sa a čakala čo jej povedia. To čo sa dozvedela jej však prevrátilo všetky jej plány úplne naruby. Otec jej oznámil, že sa bude vydávať za muža, ktorého jej vybrali oni. Bol to rovnako vplyvný a bohatý čarodejník, ako ona. Rázne to odmietla. Chcela opäť svoju slobodu, o ktorú prišla keď prešla a prah domu. Otec to však prikázal a čo on rozkáže to je sväté. Lora však nechcela spoznať svojho nastávajúceho ženícha, chcela opäť o sebe rozhodovať ona sama a tak sa rozhodla, že so svadbou nebude súhlasiť. Rodičia ju k tomu nútili, otec sa jej dokonca vyhrážal, že ak si Antoinea nevezme vydedí ju. Vtedy sa však Lora postavila, a šepla, že ona jeho peniaze nepotrebuje. Odišla z domu. Peniaze od otca jej však chýbali, celý život ju podporoval a bolo to oveľa jednoduchšie. Odcestovala do Anglicka. Dúfala, že tam začne nový život. Po pár ťažkých mesiacoch stretla svojho starého priateľa Richarda Jeana Delmartha. Dozvedela sa od neho, že sa stal novým riaditeľom Rokfortskej strednej školy čarodejníckej a ponúkol jej prácu profesorky. Ona prijala, a bola viac než vďačná. On jej ponúkol ten nový život, ktorý toľko hľadala, vďaka nemu je slobodná a nemusí sa báť zajtrajšku...