Meno: Tarí Erunis Blood
Fakulta: Bystrohlav
Sovia pošta: tari_9@zoznam.sk
Povolanie: Študentka
Vek: 11
Ročník: 1.
Zapísané predmety: astronómia, čarovanie, dejiny mágie, elixíry, herbológia, lietanie, opčm, transfigurácia
Výzor postavy: Tarí na svoj vek je stredne vysoká. Má chudú postavu. Tvár má trochu podlhovastú. Na nej svietia tmavohnedé oči. Nos je malý a jemne zašpicatený. Na ňom sa vinímajú skoro nebadatelné pehy. Pery sú plné a vždy červené. Uši má jemne zašpicatené. Zdedila to po svojej prababke, ktorá bola elfka. Keďže je španielka má snedú pokožku. Na pravom líci sa črtá malé znamienko. Vlasy sú hnedé rovné a dlhé až po pás. Najradšej nosí športové oblečenie.Jej obľúbené farby sú biela, červená a čierna.
Povaha postavy: Tarí miluje spoločnosť, no nie je rada stredobodom pozornosti. Je za každú srandu. Má veľa kamarátok, no iba málo takých, ktorým naozaj verí a povie im svoje tajomstvá. Keď má niaky problém nikomu o ňom nepovie a snaží sa ho vyriešiť sama. Všetko, čo začne robiť sa snaží dokončiť. Je moc mäkká. Nikomu nedokáže povedať „nie“ , lebo nechce tým nikomu ublížiť. Keď niekomu spraví niečo zlé, veľmi ju to trápi a nevie dlhú dobu na to zabudnúť. Tarí vie udržať každé tajomstvo v tajnosti. Od malička Tarí miluje prírodu. Jej najobľúbenejšie zviera je drak a mačka.
História postavy: V jednu chladnú júnovú noc, keď mesiac svietil kolmo a ožaroval trblietajúce potôčiky, v malej čarodejníckej dedinke, vysoko v Pyrenejach sa ozval krik malého dieťatka. Pred neveľkým domčekom sedel mladý muž a nedočkavo bafkal fajku. Z domčeka vyšla stará žena špinavá od krvi s kropajami na čele a natešene vykríkla: „Je to dievčatko. Celá mamka“ a záhadne sa rýchlo vrátila dnu do domčeka. Po štyroch minútach sa znova ozval v diali výkrik a stará žena znova vyšla z domčeka. „Ďalšie dievčatko. A je to celý tatko!“ vyhŕklo z nej a od dojatia sa rozplakala....
V kuchynke za neveľkým stolom sedeli traja chlapci a dve malé dievčatká. Uprostred stola stála jedna veľká torta a na nej žiarili tri sviečky. Do kuchyne vošli rodičia so slzami v očiach. Báli sa o svoje dcérky, lebo jedna - Tarí od svojho narodenia neprehovorila ani slovo a druhá – Kristín nevedela chodiť. Do domu vošla starenka a v rukách držala dva malé darčeky. „Jééj ďakujem teta.“ Vykríkla Tarí a Kristín sa rozbehla za darčekmi. Rodičia sa od úžasu rozplakali a vyobjímali ich....
Bola krutá zima a Tarí s Kristín rodičia poslali do lesa po drevo. Kristín lákal záhadný tmavý les a chcela spoznať jeho tajomstvá. Prehovorila Tarí, aby šla s ňou hlbšie do lesa. Po dlhej dobe súhlasila. Obe sestry blúdili nekonečným lesom. Začalo husto snežiť a zablúdili. Kristín od strachu a zimy začala nariekať. Tarí ju objala okolo pliec a natiahla ruku ku kôpke dreva, ktoré po chvíľke začalo tlieť. Kristín sa zľakla a potkla o koreň stromu. Rukami sa držala kmeňa a on začal pučať a zelenieť. Kým sa upokojili, tak sa zotmelo a Tarí si začala pretierať oči. Sama sa začala nad sebou čudovať, čo sa to s ňou deje. Všetko okolo seba jasne videla aj napriek tomu, že bola noc. Konečne pochopila, že toto všetko sú čary, ktoré zdedila po svojej prababke elfke. V diali zbadala maličké svetielko, ku ktorému priviedla aj Kristín a zistila, že je to jej otec aj s najstarším bratom Hugom. Rozbehla sa k nim a hodila sa Hugovi okolo krku...
Tarí a Kristín oslávili svoje jedenáste narodeniny, no z Rokfortu nedostali ešte žiadny list. Nešťastné sedeli pri okne a pozerali na oblohu. Prisadol si k nim aj starší brat Murtagh a začal sa im vysmievať. Zbystril zrak a po chvíľke ukázal prstom na čiernu bodku na oblohe. „Čo to tam letí?“ spýtal sa a uškrnul sa. Sova pristála na okne no na nohe mala priviazaný iba jeden list. Murtagh sa vrhol na list a čítal. Po krátkej chvíli podal list Kristín a Tarí povedal: „Je mi to ľúto...“ Nahnevaná a zároveň sklamaná s plačom vybehla z kuchyne a namierila do svojej izby. Tam od prekvapenia zhíkla. Na posteli sedela sova a na nohe mala priviazaný list. Rýchlo ho rozbalila a čítala: S radosťou Vám...