Meno: Carmen Hammondová
Fakulta: Slizolin
Sovia pošta: carmen.hammond@centrum.sk
Vek: 11
Povolanie: Študentka
Ročník: 1.
Zapísané predmety: astronómia, čarovanie, dejiny mágie, elixíry, herbológia, lietanie, opčm, transfigurácia
Výzor postavy: Carmen je odjakživa dieťa plné energie. Nikdy neobsedela na jednom mieste. Rada ľuďom hľadí do očí. Tie jej sú obzvlášť zaujímavé vďaka farbe, ktorá prekračuje, tak ako jej povaha, všetky hranice normálnosti. Dozelena sfarbená dúhovka ohraničená jemným hnedým lemom vyzerá viac ako obdivuhodne, vždy bola hrdá na to, že má oči ako nikto. Považuje to za originálne a pestré, zároveň temperamentné. Do očí, v ktorých sa dá takpovediac utopiť, jej spadá rovná, tmavá ofina. Za nedokonalosť jej vlasov by sa dal považovať jemný ryšavý nádych. Okrem ofiny má vlasy kučeravé, no pomocou jednoduchého kúzla, ktoré ju naučila mama, ľahko a rýchlo zmení svoju kučeravú hrivu na rovné a upravené vlasy (to však zvykne robiť, len keď sa od nej vyžaduje, aby vyzerala upravene; paradoxom býva, že nezvykne počúvať ostatných, všetko robí z vlastného presvedčenia). Jej nos, ktorý pripomína gombičku obohacuje množstvo pieh, ktoré ona sama považuje za pekné, lebo sa nimi opäť odlišuje od radu dievčat, ktoré si svoje pehy odstraňujú kúzlami, lebo sa im nepáčia.
Často a rada si hryzie pery – je to jej veľký zlozvyk, no nechce sa ho zbaviť, aj keď sa jej neraz stane, že pocíti na jazyku jemnú príchuť vlastnej krvi. Však čo, to sa zahojí. Pery má skôr plné, zamatové. Jej postava nie je vyhovujúca štandardu ostatných čarodejníčok- zatiaľ akosi odmietla podľahnúť trendu tých, ktoré svoje telo napchajú aj do zápalkovej škatuľky. Nie je tučná- to nie. Jednoducho nie je žiaden špekáčik, ale ani vychrtlina prvého stupňa.
Sama seba považuje za pevnú a sympatickú. Na názore ostatných jej nejako extrémne nezáleží.
Povaha postavy: Dalo by sa ju identifikovať ako čarodejníčku, ktorá má v obľube trápne situácie. No, nie je isté, či ich má rada, ale dostáva sa do nich neustále – svojou (ne)šikovnosťou. Jej kamarátky (samozrejme, čarodejnice!) považovali za hlúpe, ak sa začala kdesi len tak smiať, čo ona robieva dosť často. Vždy má vhodný dôvod, no nie všetci ho pochopia, pre ňu je dôležité, že ona vie, čo robí. Kam sa pohne, niečo vyvedie. Občas úmyselne, inokedy nie. Nie je hlúpa, vie si vždy spočítať dve a dve, ba občas dokonca viac. Je inteligentná, na veľa vecí nadaná, schopná ostro si vyjadrovať svoju pravdu. Stojí si za tým, čo povie, nech by ju to malo stáť čokoľvek. Ľudia (najmä rovesníci) ju preto často považujú za namyslenú, čo ju však občas trochu mrzí, no pravdou je, že svojou drzosťou si často len kompenzuje svoj názor. Nenávidí pravidlá, jej cieľom je porušovať ich. Neznáša skľúčenosť, obmedzenosť; vždy urobí všetko preto, aby sa zo zlej situácie dostala preč. No nikdy sa nevyhovorí na iných, vždy sa prizná, ak niečo urobí. Vôbec nie preto, aby niekoho chránila. Ale preto, aby ju nezožieralo svedomie, ktoré je teda výdatne presýtené iróniou, občas aj sarkazmom, satirou a cynizmom. To, že ako malá rada pitvala muchy a podobné tvory jej prinieslo aj názov: ,,morbídna“, či ,,skazená“ alebo: ,,nechutná“. Nikto nechápal, že len potrebuje vhodné prísady do svojich elixírov! Je dosť drzá, no vždy optimistická. Kašle na názory ľudí, vyhradzuje a preferuje jedine ten svoj. Občas je pomerne panovačná, rada sa rozpráva so svojím druhým ja, čo ľudí utvrdzuje v názore, že je to len obyčajný schizofrenický blázon, nevhodný pre vlastnú existenciu.
Považuje sa za dôležitú súčasť istých celkov, ale len tých, ktoré považuje za vhodné. Je to mladá žaba, na lásku nepomýšľa, má predsa čas. A verí v osud. Ak sa čosi má stať, stane sa to, bez ohľadu na to, či to niekto chce (aj keď, v tomto ponímaní by sa aj ona mohla nazvať: ,,Osud“).
História postavy: A rodičia Hammondovci si povedali: ,,Buď Carmen!\" A bola Carmen... Samozrejme, až po deviatich mesiacoch aj dvoch týždňoch nazvyš (keď jej bolo v bruchu tááák dobre... dobre vedela, prečo sa nechce narodiť). Na svet prišla na jar. Ráno bolo sychravé, podrobnosti nevie, nepamätá si. Z maminho rozprávania si pamätá len to, že teraz má kvôli Carmen na bruchu jazvu. Hej, jasné, Carmen vždy veľmi trápilo, čo komu a za akých okolností urobila. Kázala im splodiť ju? Kázala jej porodiť ju? Tak čo sa teda sťažuje? Hammondovci majú doma šikovnú mladú dámu s najväčšou perspektívou byť vynikajúcou čarodejnicou (niežeby ňou teraz nebola, ale zdokonaliť sa predsa potrebuje...). Keď mala dva roky, podarilo sa jej vyhodiť do povetria prvú chatrč. Patričná hrdosť, samozrejme. Do muklovskej škôlky nechodila (bola tam len raz- na vyhliadku- a stačilo jej. Malé vreštiace tvory bez štipky zmyslu pre humor. Dokonca nevedeli ani miešať elixíry! Ani len vyčarovať čertovské rožky! Carmen mala vtedy vážne pochybnosti o narušenosti týchto malých bezzubých tvorov.). Detstvo teda pre istotu trávila doma (pravdepodobne by sa totiž v tej škôlke ulakomila na minimálne jeden cruciatus...). Strážila ju najčastejšie pestúnka, rodičia nemali čas, stále boli kdesi preč. Carmen má aj súrodencov- no tých mágia akosi obišla (dobre im tak!). Elisabeth (to je ale meno pre pestúnku!) jej často čítavala príbehy z prostredia mágie. Carmen bola priam posadnutá myšlienkou, že raz dokáže veľké veci. Vlastne, dokáže ich aj teraz, ale... na menšej úrovni- robiť neplechu, strašiť susedov... No ona si do hlavy vsadila čosi väčšie a viac Carmenickejšie - zapísať sa do dejín! Akým spôsobom, to je jej v podstate jedno. Hlavné je, že Rokfort jej v tom istotne dopomôže.