Meno: Aileen Zufferová
Fakulta: Chrabromil
Sovia pošta: alena.zakovicova@gmail.com
Povolanie: Študentka
Vek: 11
Ročník: 1.
Zapísané predmety: čarovanie, elixíry, opčm, transfigurácia
Výzor postavy: Som nižšie dievča s veľmi dlhými ryšavými vlasmi, takmer po zadok. Mám modré oči, z ktorých srší energia a tvár posiatu pehami. Celkovo mám veľmi svetlú pleť a preto nebývam opálená ani v lete. Nemám síce postavu modelky, ale to k šťastiu nepotrebujem. Moje ruky nevyzerajú najlepšie. Hlavne v stresových situáciách si zvyknem obhrýzať nechty. Takmer vždy mám na ruke dva prstene. Jeden od najlepšej kamarátky a druhý je vianočný darček od osoby, ktorá mi je veľmi blízka. Často nosím džínsy a krátke tričká. Nerada nosím sukne, no ak mám nejakú obľúbenú, môžete ma v nej vidieť veľmi často. Nie som typ človeka, ktorého si každý všimne, ale určite viem ľudí upútať. Dokážem to aj s vami?
Povaha postavy: Všetci o mne vravia, že som bifľoška, no ja sa tak necítim. Mám veľmi dobrú pamäť, čo dokážem v pravej chvíli využiť. Stačí mi niečo započuť a už si to pamätám. Pre svoju výbušnú povahu a zlý zvyk vysloviť všetko, čo mi príde na jazyk nemám veľa priateľov. No tí, ktorých mám sú pre mňa veľmi dôležití. Napriek tomu som priateľská a každého rada obdarím milým úsmevom. Som veľmi impluzívna, no dokážem s trochou zamyslenia vyriešiť mnohé problémy. Hoci pre mňa nie sú typické výkyvy nálad, ak sa v mojom okolí deje niečo nespravodlivé, viem sa poriadne nahnevať. Potom som nabrúsená na všetkých. Nerozčuľujem sa často, práve naopak, dokážem zachovať chladnú hlavu.
História postavy: Narodila som sa v posledný Februárový deň, v malom mestečku na Slovensku a mojim rodičom by ani vo sne nenapadlo, že raz pôjdem študovať práve na Rokfort. Hoci otec je čarodejník, nikto nečakal, že budem po ňom, pretože sa úplne podobám na mamu a tá čarodejnica nie je. Vraj práve na moje prvé narodeniny som sama dokázala zapáliť sviečku na torte, kým sme čakali na starých rodičov. Asi to bolo preto, že som sa jej už nevedela dočkať. To boli moje prvé a jediné narodeniny v našom starom dome. Keď som mala dva roky, presťahovali sme sa do Anglicka. Moji rodičia očakávali list z Rokfortu a chceli, aby som sa naučila jazyk. Mama si našla miesto v istej realitnej agentúre a otec sa zamestnal ako liečiteľ u Munga. Ja som sa po anglicky naučila takmer lepšie než slovensky. Mamka s otcom nechceli aby som mala súkromného učiteľa a prihlásili ma do úplne normálnej muklovskej školy. Keď som tam nastúpila, bola som úplne rovnaká ako ostatné deti, len sa mi občas stávali malé \"nehody\". Potom prišiel dlhoočakávaný list a ja som sa začala tešiť do novej školy. Dlho som bola jedináčik, no nedávno mi rodičia oznámili, že budem mať bračeka. Je mi trochu ľúto, že s ním nebudem môcť byť tak dlho, ako by som chcela. Rýchlo som sa s tým zmierila a teraz som presvedčená, že aj na Rokforte bude skvelo. Neviem sa dočkať!