Hrebeňová píla - Ako som zabudol pohory ...
Zanechávajúc za chrbtom Harmanec, sedím v autobuse a sám sebe sľubujem skorý návrat. Veľká Fatra sa stáva pre mňa čoraz zakliatejšou, nedostupnejšou. Po niekoľkoročných stredoškolských zájazdoch som sa sem vybral s kamarátmi len preto, aby som dostal na hubu ...
Vraciam sa sem o necelý rok. Stále mám v pamäti mohutné zážitky poslednej cesty, no tentokrát prichádzam s o to väčším odhodlaním poruvať sa o úspech. Baki naplánoval expedíciu mamutích rozmerov, na hrebeni sa nás malo trápiť cez dvadsať.
Už samotný začiatok je hodne bizardný. Vstávam pred pol piatou, sprchujem sa a varím čaj do termosky. Znova si prechádzam obsah batoha, i veci, ktoré zatiaľ ostávajú vonku. Postupne všetko nosím do auta. O pol šiestej pristavujem auto neďaleko Katkinho bytu a nachádzam celú bandu čerstvo prebudenú. Čas sa naťahuje. Využívam čas a odchádzam na pumpu. Nakoniec naberám Ľudku, zastavujeme sa pre Miša a Hanku a frčíme na Donovaly. Krátko pred deviatou dopĺňa biele punto rad aút na veľkom parkovisku. Po zvítaní vyberám batohy z kufra a cez plece mi nakúka neblahé tušenie. Hanwagy ostali ... určite nie v kufri auta. Telefonicky si potvrdzujem vlastnú hlúposť a uvažujem nad následkami. Rýchlo sa rozlúčim slovami "dovidenia večer ..." a vraciam sa naspäť do Nitry. O pol jednej som naspäť a začínam stíhanie ...
Výstup na Zvolen je nekonečný. Neviem sa dostať do tempa, často oddychujem. Chýba mi niekto, koho by som sa mohol držať, alebo pred kým by som mohol utekať. Červenú značku som stretol naposledy na stĺpe na Donovaloch, následne šlapem naslepo. V sedle medzi Novou hoľou a Zvolenom sa opäť dostávam na červenú značku. V snahe rozhýbať sa slepo sledujem stopy nôh, nie značku. Po čase sa mi strácajú, ostávajú len pásy po skialpoch. S kompasom a mapou kontrolujem polohu a vraciam sa na správnu cestu. Stratil som skoro hodinu.
Priebežne som telefonicky kontroloval situácie na druhom konci pelotónu. Práve obedovali v sedle Veľký Šturec. Poprial som im dobrú chuť a ťahal ďalej. Snehu bolo po celom hrebeni dostatok, po kolená i nad kolená. Napriek tomu a častému zabáraniu sa som sa konečne dostával do tempa. Do sedla som dorazil necelé štyri hodiny po hlavnej skupine, napriek hodinovému blúdeniu po bočnom hrebeni. Po ich vzore som sa naobedoval a znechutene konštatoval ubúdajúce tekutiny. Čaj v termoske som doplnil snehom, čosi nahádzal aj do fľašky a pobral sa ďalej. Začal súmrak.
Netrvalo ani hodinu a tma pohltila všetkých na hrebeni. Celý úsek medzi Šturcom a Repišťom je zalesnený, značená cesta je v zime miestami nevýrazná a dlhšie mi trvalo nájsť správnu cestu, napriek zdanlivo prešlapanej ceste. I tá sa totiž miestami rozvetvovala ...
Prvé hodiny som napredoval bezstarostne, potom začala pracovať aj moja dovtedy potláčaná fantázia. Potom, ako som za Repištom nastúpil na snehovú pláň, napätie vo mne trochu vyprchalo. Ale vrátili sa spomienky na minuloročné útrapy na Krížnej. Schúlim sa do závetria dvoch skoro zasypaných smriečkov, napratávam sa banánmi a dorážam čaj. Nechávam si jeden glg do zásoby. Začínam stúpať ...
Teraz niekedy doráža predvoj na salaš pod Suchým vrchom. Dvadsať ľudí roztratených na hrebeni sa postupne začalo zliezať pod jednu strechu ...
Po celom dni pochmúrneho, zamračeného neba sa začina obloha otvárať. Vietor postupne rozháňa všetky ovce na oblohe, ukazujú sa prvé hviezdy, i mesiac v splne. Mesačný svit sa lesne na ľadovom hrebeni, vypínam čelovku. I bez nej je jasno. Viackrát váham, či vytiahnut foťák z batoha, zmrznuté prsty však zakaždým protestujú. Tie chvíle ostanú len v spomienkach. Kontrastne tam pôsobí len silný vietor. Mačky na nohách uľahčujú stúpanie, napriek tomu musím občas zaľahnúť a pochytiť dych. Po hodine a štvrť zastanem pod stožiarom. Posledný glg čaju, pár kociek čokolády a ťahám ďalej.
Som posledným človekom na hrebeni, v diaľke vidím svetlá Bystrice i Martina. Ostatní, už v spacákoch, lížu rany dnešného dňa.
Pred Ostredkom vedie cesta cez tri predvrcholy, riadim sa už len tyčovým značením. Napredujem mechanicky, kladiem nohu pred nohu a v myšlienkach blúdim inde. Začínam pociťovať miernu dehydratáciu. Naokolo množstvo snehu, v batohu varič a ešus, no žiadne zápalky. Topánky zjavne neboli mojou jedinou chybou. Opäť kontaktujem osadenstvo salaša a prosím ich o teplý čaj a nejakú svetelnú lokalizáciu. Braňo, posledný, čo ešte nezaľahol, máva baterkou pred chatou. Chvíľu uvažujem o výstupe na Suchý vrch, no nechce sa mi. Skúšam sneh na jeho severozápadnej strane. Zmrznutá povrchová škrupina je hrubá a pevná. Nelogicky sa rozhodujem pre traverz. Po ďalšej polhodine, krátko po polnoci, dorážam k salašu ...
Okrem nás tu bivakujú v stanoch Češi, no teraz už všetci spia. Z našich sú ako posledný hore len Baki a Lucka. Hoci som
počas cesty sníval o teplej večeri, zvládam už len vypiť slúbený čaj, vybrať spacák a zaľahnúť. Spíme na povale, v dvoch radoch, strednú líniu tvoria spacáky. Na svoje miesto sa nezmestím, do pokrčených nôh dostávam kŕče. Vystieram sa a Bebe to schytáva do hlavy. Prvý a nie posledný raz, niekedy počas noci sa obracia a vystiera nohy aj ona ... Počas noci sa viackrát budím na krče v nohách. Zas a zas sa nútim ich naťahovať.
Možno aj vďaka tomu sa ráno prebúdzam medzi prvými a v spacáku dlho nevydržím. Natahujem na seba studené šaty a začínam strašiť okolo varičov. Opätovne zostupujem a naberám sneh. Lýtka po kŕčovitej noci trpia, no musia sa rozhýbať. Možstvo ľudí sa prebúdza neskutočne dlho. Pôvodná trasa sa tým redukuje, hoci viacerí boli včera na pokraji síl a ústup z hrebeňa je najrozumnejším riešením. Mrzí ma to, no pociťujem aj úľavu. Ani ja sa necítim v dostatočnej forme, pri protestoch zo mňa hovorí len nenažranosť.
Oproti včerajšiemu dňu je dnes krásne počasie. Pri pohlade okolo žmúrim, sneh oslepuje. Ostávam len tričku. Tu, pri chatrči, uprostred hradby stromov vietor neprenikne.
Aj po litroch navareného čaju máme stale nedostatok vody. Variče na všetko nestačia. Vysielame dvojčlennú skupinu v zložení Malfin a Mišo, s termoskami v batohoch a cieľom Borišov. Na chate majú za úlohu vyžobrať vodu. Ak to bude čo len trochu možné, horúcu. Zbalia batohy a vyrazia. Po polhodine ich vidíme zas ... Napriek silnému zloženiu skupinky akosi netrafili správny smer. Boli sa pozrieť opäť na Suchom.
Posledné lemry vyháňame zo spacáku snehovými guľami. Ako posledný vylieza povôdca myšlienky, Baki. Už je skoro desať hodín. Konečne vyrážame. Zaradujem sa na koniec, no tempo mi nesedí. Svali protestujú. Klin klinom ... Zvyšujem rýchlosť a postupujem dopredu. Dobieham Bakiho a Katku na čele, snažíme sa skontaktovať s nosičmi vody. Ani jeden nedvíha. Pod Ploskou mamé už slušný náskok oproti zvyšku, no nezastavujeme. Pomaličky sa dostávam do tempa. V polovici svahu však na chvíku zastavujem a nahadzujem bundu. Ocitli sme sa na otvorenom svahu a opäť pocitujeme vietor. Nechcem riskovať. Po chvílke sa opäť zaraďujem za Katku a zvolňujem tempo. Už sme skoro na vrchole.
Fučí. Zas a všade. Ani vetrovka nechráni dostatočne, vietor preniká všade. Miša s Malfinom však stále nevidno. Po čase začínajú príchadzať aj ostatný. Nechceme čakať a chystáme sa k zostupu, uniknúť vetru. Opäť sa rozťahávame, no vzápatí posledných dobiehajú waterboys. Čakáme ich v sedle Ploskej, vyhrievajúc sa na slniečku.
Zo sedla traverzujeme popod Čierny kameň na bočný hrebeň po žltej, zostupujúc do Vyšnej Revúcej. Jerry s Katkou zbadajú snehový prevej, nadšenie im srší z očí, keď sa ho rozhodnú strhnúť. je však trosšku vyšší, ako sa zdalo zdola. Nakoniec obaja len bezmocne letia vzduchom a vaľajú kotrmelce dolu svahom. Pohľad to bol schyzofrenický, zaujímavý, fascinujúci, no taktiež hrôzostrašný. Až keď ich opäť vidíme na vlastných nohách, upokojujeme sa.
Zostup je rýchly, terén sa mení v priebehu minút. Snehová plán prechádza to trávnatej, pokrytej námrazou a stopenými poliami snehu. Neraz sa prepadávam do blata. Postupne zhadzujem zo seba vrstvy oblečenia. Čakáme sa pred krčmou. Akoby zázrakom, jeden z mála spojov v tento deň odchádza o pätnásť minút. Jednu rýchlu kofolu a nastupujeme. Smer Ružomberok ...
Komentáre
Prehľad komentárov
Pression arterielle est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/tadalafil-generique-prix-algerie/
What is a bracing blood power
(ASixliaripreah, 29. 9. 2018 10:44)
Poids est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre moelle bat, il pompe le sang par vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-eureka/
údiv
(Jožo, 2. 12. 2011 19:05)Nestačím sa diviť, čo všetko tí vysokoškoláci postvárajú na horách. Ale, "mladosť-pochabosť".No, tolkokrát som v horách zablúdil za celý môj život, ako vy na dvoch túrach a to mám už pekne nabehané. Takže nabudúce nie tak zbrklo. By the way:1.pád mn.č.príd.meno - poslední,unavení atď. Vysokoškoláci
Rare Olden Indian Secret agent Resets Blood Pressure
(ASixliaripreah, 13. 10. 2018 18:00)