Bosoráci na koňoch
Pred polstoročím sme mali neďaleko hospodárskeho dvora hrušku, ktorá nás každé leto obdarila chutným sladkým ovocím. Keď hrušky dozreli, začali padať na zem. Že sú veľmi chutné, sa dozvedeli i susedia a keďže v tých časoch bolo u nás málo ovocných stromov, chodili na ne. Ráno, keď mama chcela hrušky pod stromom pozbierať, už ich nebolo.
V jeden letný deň, vlastne už večer, začal fúkať silný vietor. Strhával zo stromu i naše hrušky. Okolo polnoci utíchol. A vtedy mama, ktorej vietor nedal v noci spať, sa rozhodla, že pôjde pozbierať napadané hrušky pod strom. Bola polnoc a bála sa, ale zároveň sa obávala, že ráno hrušky pozbierajú susedia. Preto teda šla. Keď prišla pod hrušku a začali zbierať ovocie, odrazu počula neďaleko dupot koní. Bála sa, lebo bola tma a nič nevidela. Dupot konských kopýt ju veľmi vystrašil, a preto bežala do domu.
Ráno všetko povedala otcovi. Šiel sa pozrieť, či uvidí stopy od konských kopýt, ale nič v tých miestach nezistil. Mama tvrdila, že to určite boli bosoráci, ktorí o polnoci jazdia na koňoch. Nechcel som tomu veriť. Ale keď tento neuveriteľný príbeh opisovala mama viackrát a hodnoverne, uveril som.