Svetový deň mokradí
(02. februára 1971)
2. február je každoročne vyhlásený za Svetový deň mokradí. V tento deň bol v roku 1971 v iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy pod názvom Ramsarská konvencia.
Ramsarská konvencia je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov "Dohovor o mokradiach". Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Jedným z hlavných impulzov pre vytvorenie Dohovoru bol už začiatkom šesťdesiatych rokov práve alarmujúci pokles početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov (najmä kačíc) a rastúca potreba ochrany biotopov najmä sťahovavých druhov vodných vtákov - preto sú v jeho názve slová "predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva". Neskôr však konvencia rozšírila svoj záujem na všetky aspekty ochrany a múdreho využívania mokradí a považuje mokrade za ekosystémy, ktoré sú mimoriadne významné pre ochranu biodiverzity aj pre človeka.
Ramsarská konvencia je medzivládny dohovor, ktorý vytvára rámec pre medzinárodnú spoluprácu pri ochrane a múdrom využívaní mokraďových biotopov. Konvencia vošla do platnosti v roku 1975 a v súčasnosti má 141 zmluvných strán a v Zozname mokradí medzinárodného významu je zapísaných 1 387 mokradí, ktoré zaberali celkovú plochu 122,7 mil. ha.
Depozitárom konvencie je Organizácia spojených národov pre školstvo, vedu a kultúru (UNESCO), administratívnym sekretariátom dohovoru je tzv. ramsarské Byro, ktoré je umiestnené v sídle IUCN - Svetovej únie ochrany prírody v Glande vo Švajčiarsku, vrcholným riadiacim orgánom je Stály výbor, volený zmluvnými stranami konvencie na Konferencii zmluvných strán.
Členské krajiny sa zaviazali chrániť mokrade na svojom území vypracovať a realizovať opatrenia vo vzťahu k existujúcim mokradiam. Osobitným záväzkom je prihlásenie vybratých mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu.
Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v rámci bývalej ČSFR 2. júla 1990, čím na seba zobrala príslušné záväzky. Výkonným orgánom, zodpovedným za implementáciu Ramsarského dohovoru v SR, je Ministerstvo životného prostredia SR. Jeho poradným a koordinačným orgánom je Slovenský ramsarský výbor, zložený zo zástupcov štyroch rezortov, odborných a vedeckých inštitúcií a mimovládnych organizácií. Na Slovensku evidujeme 14 mokradí medzinárodného významu, ktoré sú zapísané ako Ramsarské lokality.
Prvý jarný deň, jarná rovnodennosť
(21. marca 2006)
Rovnodennosť (ekvinokcium) je okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého ročného pohybu prechádza priesečníkom rovníka s ekliptikou. Vtedy je na celej Zemi deň rovnako dlhý ako noc. Pri prechode Slnka z južnej pologule na severnú nastáva jarná rovnodennosť (približne 21. marca). Slnko sa na svojej zdanlivej ročnej dráhe po oblohe dostalo do priesečníka s rovníkom. V deň jarnej rovnodennosti svieti priamo na rovník, čo znamená, že obyvatelia rovníka majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli, okrem presných zemepisných pólov, je dĺžka dňa aj noci rovnaká.
Jarnou rovnodennosťou na Severnom póle začína polročný deň - Slnko je tam stále nad obzorom a zapadne až 23. septembra. Celkom opačne je to na Južnom póle - v Antarktíde. V súčasnosti sa tam začína polárna noc, ktorá bude trvať tiež pol roka. Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho a vkladanie priestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok. Dátum 21.marec, ktorý sa uvádza v učebniciach, platil iba v prvých dvoch desaťročiach tohto storočia. Teraz už neplatí a vyskytuje sa už len každý tretí rok po roku priestupnom. Začínajúc rokom 2012 bude jarná rovnodennosť vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj 19. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní priestupného dňa v roku 2100, 2200 a 2300.
Ľudovo sa deň jarnej rovnodennosti označuje ako prvý jarný deň. V našej krajine bol v minulosti spájaný s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi. Jedným z nich, veľmi starým, ešte predkresťanským zvykom je vynášanie Moreny, slovanskej bohyne smrti a zimy. Predstavovala ju slamená figurína oblečená do ženských šiat, ktorú ľudia nosili po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto vyženú choroby, ba aj smrť. Tento zvyk sa chápal rozlične. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných zase ide o personifikovanú smrť, ktorej odstránenie malo zaistiť všeobecnú prosperitu celému lokálnemu spoločenstvu. Väčšinou Morenu vynášali dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. Smrtnú nedeľu. U nás sa zasa tento zvyk spája s prvým jarným dňom.
Svetový deň vody
(22. marca 1993)
Voda je základnou podmienkou všetkého života. Dnes sú ale vodné zdroje vystavené zvyšujúcim sa požiadavkám na spotrebu vody. V roku 1992 valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody. Na svojom 47. zasadnutí týmto prijalo rezolúciu A/res/47/193 of 22 February 1993. Svetový deň vody sa teda oslavuje počnúc rokom 1993 v súlade s odporučeniami Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktoré sú obsiahnuté v kapitole 18 (Ochrana kvality a zásob sladkovodných zdrojov) Agendy 21. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali implementácii odporúčaní medzinárodnej rady a vytýčili konkrétne aktivity na úrovni svojho štátu. Každý rok je jedna z nominovaných agentúr OSN poverená oslavou a propagáciou novej témy, ktorú riadi Administratívny výbor pre koordináciu (ACC) vodných zdrojov.
Ciele:
Svetový deň vody je kľúčovým pre zameriavanie pozornosti okrem iného na:
určenie problémov týkajúcich sa zásobovania pitnou vodou
zvýšenie povedomia verejnosti o dôležitosti zachovania a ochrany zdrojov vody a pitnej vody
zvýšenie účasti a spolupráce vlád, medzinárodných agentúr, mimovládnych organizácií a súkromného sektoru na organizácií osláv Medzinárodného dňa vody.
Stratégie:
Na zvýšenie povedomia sa navrhujú kampane organizované vládami a ich partnermi v jednotlivých krajinách. Partnerstvo medzi vládami, súkromným sektorom, mimovládnymi organizáciami a odbornými organizáciami možno podporiť účasťou a spoluprácou týchto strán na nasledujúcich aktivitách:
podpora masmediálnych vzdelávacích programov
zameranie na deti a mládež
výroba a rozširovanie dokumentárnych filmov
organizovanie konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav týkajúcich sa ochrany a rozvoja vodných zdrojov
podpora komunitných programov
zvýšenie podpory verejného i súkromného sektoru prostredníctvom spolupráce a účasti na oslave Svetového dňa vody.
22. marec je teda jedinečnou príležitosťou pripomenúť všetkým mimoriadnu dôležitosť vody pre zachovanie životného prostredia a pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Praktické úsilie nám môže pomôcť zvýšiť svetové povedomie o týchto problémoch a ich riešeniach. Našou úlohou je premeniť slová na záväzky a činy v tejto oblasti.
Svetový meteorologický deň
(23. marca 1950)
Svetový meteorologický deň (WMD) si pripomíname každoročne 23. marca ako výročie založenia . Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), nástupcu Medzinárodnej meteorologickej organizácie (IMO), založenej v roku 1873, resp. ako deň, kedy nadobudla platnosť Konvencia o Svetovej meteorologickej organizácii (1950).
Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organisation) je špecializovaná organizácia OSN so sídlom v Ženeve. Zaoberá sa meteorológiou, klimatológiou, hydrológiou a s nimi súvisiacimi vednými disciplínami.
Slovenská republika je jej členom prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Svetový deň vtáctva
(01. apríla 2006)
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju slovenský prírodovedec Oto Hermann, ktorý sa narodil, žil a pôsobil v Brezne.
Oto Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť - asi dve tretiny - v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
Dátumy jarných príletov sledujú členovia Spoločnosti pre ochranu vtáctva (SOVS). Medzi prvými prilietajú drozdy, škovránky a cíbiky, bociany a lastovičky. Okrem týchto najznámejších poslov jari medzi sťahovavé vtáky patria aj orol krikľavý, prepelica poľná, slávik alebo kukučka, ktorá prilieta až na prelome apríla a mája. Ako posledný obvykle prilieta hýľ karmínový - až z ďalekej Ázie.
Prvý apríl je aj začiatkom hniezdneho obdobia pre mapovateľov hniezdneho rozšírenia vtáctva. V tomto mesiaci už možno pozorovať tokajúce sluky. Začiatkom apríla by sa už mali do svojich búdok vracať aj poslední navrátilci zo zimovísk - dodok chochlatý, krakľa belasá, výrik lesný. Taktiež rybáre riečne si začínajú stavať hniezda na štrkových riečnych ostrovčekoch.
Na Zemi žije vyše 9 600 vtáčích druhov. Svoj domov na Slovensku z nich má takmer 220 hniezdiacich vtáčích druhov, pričom niektoré sa na zimu sťahujú do teplejších krajín. Naopak, niektoré druhy k nám v zime prilietajú zo severu, a tak sa aj počas mrazivých dní u nás zdržuje viac ako 19 druhov vtákov.
Vtáky sú obyvateľmi všetkých pevnín na zemeguli. Meniacim sa ekologickým podmienkam životného prostredia počas roka sa mnohé druhy naučili prispôsobiť sa a počas nepriaznivého obdobia opúšťajú na prechodné obdobie svoje domovy. Sťahujú sa do oblastí, v ktorých strávia čas, kým v ich rodiskách trvajú nepriaznivé podmienky. Migráciu vtákov považujú prírodovedci za jeden z najpozoruhodnejších fenoménov živej prírody.
K oslave Svetového dňa vtáctva sa môže pridať každý z nás podľa svojich možností - napríklad aj tým, že zavesí do záhrady skromnú vtáčiu búdku, zasadí vo svojej záhradke mladý stromček, alebo zabráni vypaľovačovi trávy škrtnúť zápalkou.
Svetový deň kultúrneho dedičstva
(18. apríla 1983)
18. apríl - Svetový deň kultúrneho dedičstva je symbolom bohatstva ľustva, ktoré by malo byť prístupné všetkým ľudom bez rozdielu. Ochrana a zveľaďovanie tejto hodnoty nevyčísliteľnej ceny si vyžaduje koordinované kolektívne úsilie celej medzinárodnej komunity. Tento ojedinelý deň poskytuje aj príležitosť na zvyšovanienie všeobecného povedomia o rôznorodosti kultúrneho dedičstva, prispieva k snahám o jeho ochranu a zachovanie a upozorňuje na jeho zraniteľnosť.
18. apríla 1982 bol pri príležitosti sympózia organizovaného Medzinárodnou radou pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v Tunisku prednesený návrh, aby sa tento deň oslavoval naraz po celom svete ako Medzinárodný deň pamiatok a sídiel (International Day for Monuments and Sites). Tento projekt bol prijatý Výkonným výborom ICOMOS-u, ktorý vypracoval a poskytol praktické návrhy národným výborom, ako oslavovať tento deň.
Myšlienka bola odobrená aj celosvetovou konferebciou UNESCO, ktorá na svojom 22. zasadnutí v novembri 1983 prijala rezolúciu, odporúčajúcu svojim členom zvážiť možnosť vyhlásiť každoročne 18. apríl za Medzinárodný deň pamiatok a sídiel, ktorý sa už tradične nazýva aj Svetovým dňom kultúrneho dedičstva.
ICOMOS, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla, navrhuje mnoho spôsobov, ako oslavovať Medzinárodný deň pamiatok a sídiel:
Návštevami pamiatok, sídiel, prebiehajúcich rekonštrukcií i a archeologických vykopávok, ktoré sú sprístupnené podľa možnosti bezplatne,
Článkami v novinách, televízii a rozhlasovom vysielaní,
Vyvesením bilboardov a plagátov na verejných priestranstvách, ktoré vyzývajú k ochrane kultúrneho dedičstva,
Usporiadaním konferencií a interview s domácimi i zahraničnými expertmi v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva,
Organizovaním diskusií v kultúrnych centrách, radniciach či na iných verejných miestach,
Výstavami malieb, fotografií, trojrozmerných exponátov, vydávaním kníh, plagátov, pohľadníc, príležitostných známok.
Udeľovaním cien osobnostiam za mimoriadny prínos v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a jej propagácie,
Otváraním nedávno zrekonštruovaných pamiatok,
Špeciálnymi podujatiami pre deti a mládež s cieľom podnietiť ich záujem o ochranu pamiatok,
Podnecovaním twinningovej spolupráce medzi organizáciami v oblasti výmeny hovorcov, usporadúvania konferencií. mítingov a seminárov či vydávaním spoločných publikácií.
Už šiesty rok ICOMOS vyberá spoločnú tému pre všetky národné výbory pre tento deň. Tohtoročná téma - Priemyselné dedičstvo - bola schválená na 15. celosvetovom zasadnutí ICOMOS-u jeho výkonným výborom a prijatá jeho generálnym zhromaždením vo forme rezolúcie. V tejto rezolúcii sa zdôrazňuje význam niekedy neprávom zaznávaného priemyselného kultúrneho dedičstva pre každodenný život ľudí. Fabriky, dielne, elektrárne, bane, železnice, mosty - táto oblasť kultúrneho dedičstva je rovnako dôležitá ako oblasť kultúrneho dedičstva reprezentovaného cirkevnými či obytnými stavbami.
Rýchle zmeny v oblasti ekonomiky a priemyslu, ktoré sú charakteristické pre posledné 2 storočia, sa premietli do rozvoja priemyselných areálov mnohých miest, ktoré často zaberajú rozsiahle územia a ktoré sú živým svedkom vývoja v oblasti priemyselných technológií a vyžívania prírodných zdrojov.
Osud a perspektíva mnohých priemyselných stavieb nie je veľmi radostný, mnohé sú opustené a ohrozené deštrukciou, hoci predstavujú výrazný odkaz tvorivého génia ľudstva.
ICOMOS tento rok spolupracuje s Medzinárodným výborom pre priemyselné dedičstvo - The International Committee for the Industrial Heritage (TICCIH). TICCIH je dlhoročným partnerom ICOMOS-u v oblasti priemyselného dedičstva, jeho ochrany, obnovy, objavovania, výskumu, dokumentovania a stvárňovania poskytujúc mu možnosť úzkej spolupráce s medzinárodnou sieťou profesionálov a špecialistov v oblasti priemyselného dedičstva.
Medzinárodný deň Černobyľu
(26. apríla 1986)
V noci z 25. na 26. apríla 1986 otriasla reaktorom č. 4 Leninskej elektrárne pri Černobyle mohutná explózia. Rádioaktívne palivo v priebehu nasledujúcich hodín vyhorelo. Do vzduchu sa vznieslo obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu, ktoré sa nekontrolovane rozptýlilo do blízkeho i ďalekého okolia a navždy tragicky a nezvratne poznačilo státisíce ľudských životov.
Už 20 rokov uplynulo od týchto tragických chvíľ. 26. apríla 1986 v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ navždy zahynul mýtus o jadrovej energetike ako základnom zdroji elektrickej energie budúceho ľudstva. Udiala sa tu vari najhoršia technická a ekologická havária v jeho doterajších dejinách. Pri explózii jedného z reaktorov černobyľskej elektrárne bola poškodená hermetická zóna elektrárne a do životného prostredia sa uvoľnilo päťnásobne väčšie množstvo rádioaktívneho žiarenia ako pri výbuchu atómovej bomby, ktorá vyhladila Hirošimu.
Kruté následky tejto havárie pretrvávajú doteraz. Údaje o obetiach havárie od rôznych inštitúcií sa rôznia. Podľa Černobyľskej ligy zomrelo na priame následky ožiarenia zČernobyľu viac ako 15 000 ľudí. Údaje iných inštitúcií však hovoria o počte obetí vysoko nad 100 000. Údajne viac ako 3,5 milióna ľudí ochorelo v dôsledku rádioaktívnej kontaminácie a výskyt niektorých druhov rakoviny desaťkrát prevyšuje celoštátny ukrajinský priemer. Súčasné odhady hovoria o 5 miliónoch ľudí, ktorí boli vystavení nadmernej radiácii. Sú z bývalých sovietskych krajín Rusko, Ukrajina, Bielorusko a časti susedných krajín strednej, severnej a západnej Európy.
V správe Greenpeace, ktorú organizácia vydala pri príležitosti tohto neslávneho 20. výročia, sa uvádza, že havária ešte spôsobí rakovinu vyše 250 000 ľuďom na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku a takmer 100 000 ďalších rakovine podľahne. Na následky chorôb spojených s radiáciou už podľa Greenpeace zomrelo v týchto troch exsovietskych krajinách približne 200 000 ľudí.
Organizácia Medzinárodní lekári za odvrátenie atómovej vojny (IPPNW) vo svojej správe uvádza, že na následky ožiarenia zomrelo 50 000 až 100 000 likvidátorov-osôb, ktoré sa priamo podieľali na odstraňovaní následkov katastrofy v zamorenej oblasti, a 540 000 až 900 000 účastníkov záchranných prác sa natrvalo zaradilo medzi invalidov.
Priamo na odstraňovaní následkov havárie bolo nasadených viac ako 300 000 ľudí. Havarovaný reaktor bol zaliaty do sarkofágu z 250 000 ton železobetónu. Už pár rokov po jeho vytvorení sa na ňom začali objavovať prvé trhliny a statické poruchy, cez ktoré dovnútra sarkofágu vytrvalo preniká dažďová voda. Damoklov meč ďalšej jadrovej katastrofy visí nad Európou odvtedy neustále. Vážnym problémom je podľa názoru vedcov najmä nevyspytateľnosť procesov prebiehajúcich vo vnútri sarkofágu - v tzv. slonej nohe, kde, predpokladá sa, pri vysokých teplotách reagujú zliatiny olova, piesok, betón a iné chemikálie s rádioaktívnym materiálom.
Ekonomické, environmentálne, sociálne, zdravotné a bezpečnostné problémy jadrovej energetiky v posledných dvadsiatich rokoch spôsobili výrazný útlm vo využívaní tohto kedysi takého perspektívneho zdroja energie. V krajinách Európskej únie sa v súčasnosti s výnimkou Francúzska, Slovenska a Českej republiky neplánujú už žiadne roysiahlejšie investície do jadrovej energetiky.
Európska komisia informovala, že od havárie v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ v roku 1986 poskytla vyše 470 miliónov eur na projekty súvisiace s dôsledkami tejto katastrofy. Havária v Černobyle odštartovala takisto snahy o zvýšenie bezpečnosti jadrových elektrární na území bývalého Sovietskeho zväzu. Na tieto účely poskytla EÚ okolo 900 miliónov eur.
Černobyľská katastrofa je bezpochyby jedným z najtragickejších medzníkov v novodobej histórii ľudstva. Vysoké letné nebo nad Európou už nikdy nebude také bezoblačne modré.
Poučíme sa?
Deň Slnka
(03. mája 2005)
Tento deň vyhlasuje UNEP - United Nations Environment Programme (Environmentálny program, spojených národov)
"Kam nechodí Slnko, tam chodí lekár."
(Slovenské príslovie)
Slnko je naša najbližšia hviezda, ktorá svojím žiarením vytvára podmienky života organizmov na Zemi. Máme radi slnečné rána, teplé slnečné dni a v neposlednom rade Slnko inšpiruje mnohých básnikov a spisovateľov. Pozrime sa však na našu hviezdu odborným okom.
Slnko sa zrodilo takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia (inde sa uvádza 90% vodík 8%hélium). Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia.
Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová energia. Svetlo zo Slnka dorazí na Zem zhruba za osem minút.
Slnko sa skladá: Z jadra (siaha asi do vzdialenosti 175 00 km od stredu), fotosféry (hrubá asi 400 km), chronosféry a koróny (koróna- Slnko obklopuje zdanlivo tenká biela plynová a čiastočne prachová vrstva, ktorá v skutočnosti dosahuje hrúbku niekoľko miliónov kilometrov. Každú sekundu uvoľňuje do priestoru prúd rýchlych elektricky nabitých častíc s celkovou hmotnosťou niekoľkých miliónov ton. Zem je pred týmito časticami chránená magnetickým poľom, ale môžu poškodiť umelé družice alebo kozmické lode.). Na jeden kilometer štvorcový horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie.
Slnečná škvrna - je to tmavé miesto vo fotosfére, má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Tie menšie majú životnosť len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 °C nižšia.
Medzinárodný deň biodiverzity
(22. mája 2000)
22. mája si pripomíname Medzinárodný deň biodiverzity - International Day for biological diversity, ktorého témou pre rok 2006 bolo: Svetové spoločenstvo apeluje na ochranu biodiverzity na púšťach - Protect Biodiversity in Drylands.
Medzinárodný deň biodiverzity patrí medzi medzinárodné dni, ktoré boli vyhlásené Organizáciou spojených národov (OSN). Od r. 1995 sa tento deň pripomínal 29. decembra - v deň, kedy vstúpil do platnosti Dohovor o biologickej diverzite. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude bude oslavovať 22. mája - v tento deň v r. 1992 v bol kenskej metropole Nairobi prijatý a schválený definitívny text Dohovoru o biologickej diverzite. Dátum 22. máj bol výhodnejší aj z praktického hľadiska, pretože pre mnohé krajiny bolo obtiažne plánovať a organizovať významnejšie podujatia pred koncom kalendárneho roka.
Dohovor o biologickej diverzite
Dňa 22. mája 1992 bol v Nairobi prijatý text Dohovoru o biologickej diverzite. Dohovor bol predložený na podpis na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji UNCED 1992 v Rio de Janeiro a nadobudol platnosť 29. decembra 1993.
V samotnom Dohovore o biologickej diverzite (článok 2) je termín biologická diverzita definovaný ako "rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou", termín biologická diverzita v zmysle Dohovoru teda označuje nielen rôznorodosť v rámci druhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť (diverzitu) ekosystémov.
Prijatím Dohovoru na konferencii OSN ako dokumentu medzinárodného práva sa dovŕšil proces vytvorenia konvencie, ktorá vytvára právne zastrešenie obdobným dohovorom orientovaným na ochranu prírody vcelku, ochranu voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov a ochranu prírodných zdrojov. Dohovor však žiadnym ustanovením neruší tieto dohovory, ani sa s nimi neprekrýva, ani nevyjadruje nadradenosť. Svojím významom a postavením však zastrešuje mnohé problémové okruhy a vyjadruje k nim nový prístup najmä z hľadiska ich globálneho - celosvetového významu. Súčasne dopĺňa tie problémové okruhy, ktoré sú mimoriadne citlivé a doteraz neriešené z hľadiska medzinárodného práva (a častokrát nie sú riešené ani na národnej úrovni). Z týchto dôvodov sa Dohovor chápe ako vrcholový dokument a jeho jednotlivé vecné a právne ciele vypĺňajú "voľný" priestor nezahrnutý v starších konvenciách.
Medzinárodný deň biodiverzity 2006 - Svetové spoločenstvo apeluje na ochranu biodiverzity na púšťach
Až 47 % zemského povrchu sú suché oblasti - púšte a polopúšte - africké savany, eurázijské stepi, americké planiny, ... Sú domovom rozmanitých živočíšnych a rastlinných druhov a takmer 2 miliárd ľudí. Zrážky sú v týchto oblastiach veľmi nepravidelné, a aj preto sú tieto ekosystémy veľmi zraniteľné. Najväčšiu hrozbu však pre ne predstavuje samotný človek so svojimi stúpajúcimi nárokmi na životný priestor a obnoviteľné i neobnoviteľné prírodné zdroje. Ich nadmerné využívanie viedlo k degradácii až 20 % ekosystémov týchto suchých oblastí s vážnymi dôsledkami - plošným rozšírením púštnych oblastí, predlžovaním období sucha, ohrozením viac ako 2 300 biologických druhov, miliardovými každoročnými stratami v poľnohospodárstve. V dôsledku toho bol zaznamenaný aj nárast sociálneho, hospodárskeho a politického napätia. Bieda len ďalej prehlbuje závislosť miestneho obyvateľstva na prírodných zdrojoch, ktoré sú neustále prečerpávané nad hranicu trvalo udržateľného rozvoja. Urgentnosť riešenia týchto problémov sa premietla aj do vyhlásenia roku 2006 Valným zhromaždením OSN za Medzinárodný rok púští - International Year of Deserts and Desertification. Práve preto bol aj Deň biologickej diverzity 2006 vyhlásený na tému záchrany biodiverzity púštnych oblastí.
Krajiny, ktoré pristúpili k Dohovoru o biologickej diverzite, sa zaviazali ochraňovať biologickú diverzitu aj v púštnych oblastiach, rozvíjať ju v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a zaisťovať rovnomerné zdieľanie pôžitkov plynúcich z týchto genetických zdrojov pre všetkých. OSN navrhla opatrenia, ktoré by mali eliminovať straty v oblasti biodiverzity púštnych a polopúštnych oblastí do r. 2010. Niektoré z nich vyberáme:
Zníženie nadmerného spásania
Zníženie znečistenia v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárskej výroby,
Zabránenie premeny rozsiahlych trávnatých plôch a saván na obrábanú a osídlenú pôdu,
Prijatie opatrení na zabránenie rozšírenia cudzích druhov v ekosystéme,
Vybudovanie inštitúcií na boj proti chudobe a zabezpečenie trvalo udržateľného spôsobu života chudobných,
Mobilizácia finančných zdrojov na dosiahnutie strategických cieľov rozvoja biodiverzity do r. 2010.
Odporúčané aktivity pre The International Day for Biological Diversity 2006:
Články v národnej a regionálnej tlači,
Vystúpenia oficiálnych vedeckých autorít v médiách na tému dňa,
Organizovanie výstav, seminárov a prezentácií,
Dni otvorených dverí v botanických záhradách, či centrách na zachovanie genofondu rastlín so sprievodnými podujatiami pre verejnosť,
Organizovanie literárnych, fotografických, výtvarných súťaží na tému dňa,
Prezentácia témy biodiverzity na školách odborníkmi z danej oblasti, plagátmi, zoznamami príslušných web-stránok s témou biodiverzity apod.
Vytvorenie špeciálnej web stránky alebo stránok pod stránkou International Biological Diversity Day so zverejnením plánovaných podujatí, správ, informácií,
Predstavenie lokálnych a celonárodných akčných plánov na zachovanie biodiverzity a vyvolanie širokej diskusie k nim na identifikáciu a stanovenie priorít týchto plánov vzhľadom na jednotlivé regionálne osobitosti.
Európsky deň národných a prírodných parkov
(24. mája 1999)
Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) po prvý krát z iniciatívy Federácie národných a prírodných parkov Európy (EUROPARC) zorganizovala dňa 24.mája 1999 v Ludrovej Európsky deň národných a prírodných parkov.
Federácia európskych národných a prírodných parkov - EUROPARC, ktorú v roku 1973 založil Dr. Alfred Toepfer, združuje teraz už desiatky inštitucionálnych, kolektívnych a asociovaných členov aj krajín. Účastníci viacerých výročných konferencií počas roku 1998 doporučili popri inom schváliť návrh na vyhlásenie Európskeho dňa parkov. Tým sa stal v roku 1999 po prvý raz a potom už každoročne 24. máj. Na tomto dátume sa zhodli všetci, ktorí si chceli pripomenúť 90. výročie zriadenia prvého európskeho národného parku vo Švédsku, čo sa stalo dňa 24. mája 1909.
Valné zhromaždenie Europarku a s ním celá federácia doporučili zainteresovaným organizáciám, spoločnostiam a správam využiť tento deň pre intenzívnejšiu, slávnostnú komunikáciu s verejnosťou a s podporovateľmi parkov ako prírodného a kultúrneho dedičstva. Takéto aktivity majú sledovať spoločný cieľ - zvýšiť verejný záujem o národné a prírodné parky a uchádzať sa o ich podporu z čo možno najväčšieho počtu zdrojov.
V intenciách doporučenia EUROPARCu, sa vtedy náš jediný oficiálny člen tejto federácie NAPANT, chopil výzvy a v Ludrovskej doline zorganizoval Európsky deň parkov. V obci Ludrová slávnostne pokrstili informačný panel. Sprievodných kultúrnych akcií sa zúčastnilo asi 150 detí.
Svetový deň životného prostredia
(05. júna 1972)
Každoročne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia.
Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Stockholme pod heslom "Je len jedna Zem".
Zúčastnili sa na nej zástupcovia 112 štátov. Na konferencii prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a schválili Deklaráciu o životnom prostredí človeka, ktorá uviedla 25 zásad na zachovanie a zlepšenie životného prostredia na Zemi. Účastníci konferencie po prvýkrát deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie a zároveň navrhli globálny systém pozorovania Zeme.
V nadväznosti na odporúčania konferencie schválilo 27. valné zhromaždenie OSN 15. decembra 1972 Environmentálny program OSN /UNEP/ a vyhlásilo 5. jún za Svetový deň životného prostredia.
Stockholmská konferencia upriamila pozornosť svetovej verejnosti na potrebu riešiť v záujme zachovania existencie ľudstva na planéte Zem problémy životného prostredia, ktoré presahujú hranice štátov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Ochrana ozónovej vrstvy Zeme, eliminovanie znečistenia vôd a ovzdušia, podmieňujúceho skleníkový efekt a kyslé dažde, jadrová bezpečnosť, zneškodňovanie odpadov a otázky biodiverzity sa postupne stávali predmetom viacerých medzinárodných dohovorov i poslaním celosvetových i regionálnych integračných zoskupení. Slovenská republika je signatárom väčšiny z týchto dohovorov a účastníkom environmentálnych aktivít medzinárodného charakteru. Nové prístupy k životnému prostrediu uplatňuje vo svojej politike i právnom systéme.
Svetový deň oceánov
(08. júna 1992)
Svetový deň oceánov - the World Ocean Day - si neoficiálne každoročne pripomíname 8. júna už od roku 1992.
8. jún bol vyhlásený za Svetový deň oceánov v r. 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro. Hoci dodnes mu nebol prisúdený status oficiálneho svetového dňa pod záštitou OSN, nič to však neuberá na jeho význame. Už 14 rokov je pre každého z nás príležitosťou na oslavu jedinečného prírodného fenoménu - svetového oceánu - a na demonštrovanie našej osobnej spätosti s ním.
Organizácie zoskupené pod iniciatívou The Ocean Project pomáhajú každoročne pripravovať a koordinovať po celom svete aktivity a podujatia, do ktorých sú zapojené akváriá, zoologické záhrady, múzeá, ochranárske organizácie, školy či firmy. V spolupráci s medzinárodnou sieťou The World Ocean Network bolo vyvinuté úsilie za presadenie 8. júna ako oficiálneho Svetového dňa oceánov.
Prečo oslavovať Svetový deň oceánov?
Je na každom z nás, aby prispel k zaisteniu ochrany a zachovania oceánu pre budúce generácie.
Svetový deň oceánov nám poskytuje jedinečnú príležitosť na to, aby sme mohli:
Meniť perspektívy - podnecuje jednotlivcov, aby sa zamysleli nad svojím vzťahom k oceánu a nad tým, čo pre nich znamená, a čo všetko si vyžaduje úsilie o jeho zachovanie a záchranu pre dnešok i pre budúcnosť.
Učiť sa - objavovať rôznorodosť a bohatstvo podmorského sveta a jeho obyvateľov, ktorých sa naša každodenná činnosť v konečnom dôsledku bezprostredne dotýka a s ktorými sme vzájomne nerozlučne spätí.
Meniť zvyky - všetci sme spätí s oceánom! Tým, že sa staráme o svoj dvorček pri dome, robíme službu aj nášmu oceánu. Každodenné malé zmeny k lepšiemu v správaní prinášajú veľký úžitok našej modrej planéte.
Oslavovať - či žijeme vo vnútrozemí alebo na pobreží, všetci sme spojení s oceánom. Nájdime si čas na úvahu o tom, ako oceán ovplyvňuje nás a ako my ovplyvňujeme oceán. Nič nám nestojí v ceste, aby sme participovali na organizovaní i na samotných podujatiach oslavujúcich náš svetový oceán.
Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští
(17. júna 1995)
Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští - World Day to Combat Desertification - patrí medzi významné svetové environmentálne dni pripomínané každoročne na podnet Organizácie spojených národov.
OSN dala podnet na jeho oslavu v r. 1995 ako pripomienku dňa, kedy bol v r. 1994 v Paríži prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike.
Celý rok 2006 je venovaný boju proti suchu a rozširovaniu púští, a aj preto je 17. jún 2006 považovaný za osobitnú udalosť. Rok 2006 bol vyhlásený za rok boja proti suchu a rozširovaniu púští na 58. riadnom valnom zhromaždení OSN rezolúciou A/Res/58/211. Rozhodnutie bolo prijaté na podporu prevencie postupujúcej dezertifkácie na celom svete.
Viac ako štvrtinu zemského povrchu pokrývajú suché oblasti. Krehké a zraniteľné biotopy týchto oblastí sú vážne ohrozené - púšte sa rozširujú alarmujúco závratnou rýchlosťou ruka v ruke so vzrastajúcim suchom. Reč štatistík je neúprosná: Viac ako 250 miliónov ľudí je priamo zasiahnutých eróziou suchých oblastí a ďalšia miliarda v 110 krajinách je ňou vážne potenciálne ohrozená, pričom 70 percent pôdy v poľnohospodársky využívaných suchých oblastiach už podľahla degradácii.
Svetový deň boja proti suchu a rozširovaniu púští uznáva mimoriadne dôležitú a nenahraditeľnú úlohu, ktorú hrajú ženy v krajinách a regiónoch postihnutých či ohrozených suchom, preto sa témou tohtoročného 17. júna stala téma Žena a dezertifikácia - Women & Desertification.
V roku, keď si medzinárodné spoločenstvo pripomína 12. výročie prijatia Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike (UN Convention to Combat Desertification - UNCCD), hrá dohovor kľúčovú úlohu v svetovom úsilí na poli boja proti chudobe, za dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a cieľov Agendy 21 v postihnutých oblastiach. Je medzinárodne uznávaným, právne záväzným nástrojom, ktorý adresne pomenúva problémy degradácie krajiny v oblastiach postihnutých suchom. K dohovoru do dnešného dňa pristúpilo 191 krajín sveta.
Oslavy vytvárajú špeciálnu príležitosť na zvyšovanie povedomia o téme dezertifikácie. Ich hlavným cieľom je predstaviť dezertifikáciu ako hlavnú hrozbu pre ľudstvo, zosilnenú postupujúcimi klimatickými zmenami a stratou biologickej diverzity.
DEŇ NAGASAKI
(09. augusta 2005)
9. august bol vyhlásený za "DEŇ NAGASAKI"
Ukrivdené Nagasaki
Nukleárnu bombu na Nagasaki Američania vlastne zhodili omylom. Druhým mestom predurčeným k atómovej skaze bola Kokura, ale v onen osudný deň sa nad ňou zatiahli mraky. Vojenská tajná služba USA sa však dopustila niekoľkých osudových chýb. Každý, kto pozná, čo len povrchne japonské dejiny, vie, že Nagasaki bolo akýmsi oknom, cez ktoré sa Japonsko kontaktovalo so svetom. Zároveň sa stalo centrom japonských kresťanov, napriek viacerým prenasledovaniam v meste žilo veľa Japoncov, ktorí boli tajnými vyznávačmi kresťanstva. Navyše v Nagasaki zriadili zajatecký tábor, kde boli predovšetkým Angličania. Obeťou americkej atómovej bomby sa stali teda aj spojeneckí vojaci. Obyvatelia Nagasaki cítili ako krivdu, že pre svet bola obeťou atómových zbraní iba Hirošima a Nagasaki sa spomínalo oveľa zriedkavejšie. Napriek tomuto pocitu krivdy sa obyvatelia Nagasaki zhodujú s obyvateľmi Hirošimy v tom, že mená ich miest by mali naveky ostať varovným mementom...
Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy
(16. septembra 1994)
16.09.1987 bol podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré spôsobujú úbytok ozónovej vrstvy. ČSFR pristúpilo k jeho dodržiavaniu v roku 1990, a Slovenská republika 28.5. 1993.
Protokol podpísalo 24 krajín a dodnes ho ratifikovala väčšina ostatných krajín. Jednotlivé krajiny tým prijali záväzok, že budú znižovať výrobu a používanie CFC. Ako výsledok prijatých opatrení sa očakáva, že ozónová vrstva sa začne obnovovať začiatkom 21. storočia a do polovice storočia by sa jej stav mal podstatne zlepšiť.
V ten istý deň sa od roku 1994 oslavuje Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy.
Stratosferický ozón vytvára ochrannú vrstvu, ktorá obaľuje zem a odfiltrováva väčšinu slnečného UV-B žiarenia skôr, ako sa dostane na zemský povrch. Následkom zmenšovania hrúbky ozónovej vrstvy sa zvyšuje hladina UV-B žiarenia na povrchu zeme a s tým súvisí aj vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie. Získali sa mnohé dôkazy o prítomnosti ozónovej diery nad Antarktídou (1997/1998) a Arktídou (1998). Zmeny v hrúbke ozónovej vrstvy sú prirodzeným atmosférickým fenoménom a môžu byť dôsledkom napríklad sopečných výbuchov. Zistilo sa však, že najmä v posledných dvoch desaťročiach narúšanie ozónovej vrstvy spôsobujú niektoré syntetické chemické látky obsahujúce chlór (CFC).
Zvýšenie hladiny UV-B viac ako o 50 % sa nameralo v oblasti Antarktídy v čase najväčšieho úbytku ozónu v roku 1997. Zistilo sa, že straty ozónu od roku 1980 spôsobili na Novom Zélande zvýšenie hodnôt UV-B žiarenia o 10 až 12 %.
Zvýšené hladiny UV žiarenia na povrchu zeme majú za následok zvýšený výskyt zdravotných problémov súvisiacich s UV žiarením. Priame účinky narušenia ozónovej vrstvy nemusia byť v súčasnosti také zjavné, vzhľadom na to, že niektoré ochorenia (napr. rakovina a sivý zákal oka) majú dlhé obdobie bez príznakov. Predpokladá sa, že napríklad vo Veľkej Británii sa u dnešných detí bude aktuálny a očakávaný úbytok ozónovej vrstvy podieľať na zvýšení celoživotného rizika vzniku rakoviny kože o 4 až 10 %.
Škodlivé účinky UV žiarenia sa netýkajú len ľudskej populácie. Rovnako pôsobia na zvieratá, život v moriach, rastlinstvo. Vo Weddellskom mori v oblasti Antarktídy sa napríklad zistila znížená aktivita fotosyntézy u morských rias.
Európsky deň bez áut
(22. septembra 2000)
V 822 európskych mestách sa z iniciatívy Európskej komisie 22. septembra 2000 uskutočnil po prvý krát Deň bez áut (DBA). Jeho cieľom bolo spopularizovať alternatívne druhy dopravy, ako sú pešia, bicyklová a verejná doprava, a zároveň znížiť závislosť a dopyt po autách a následne pohonných látkach.
škodlivé dôsledky prevádzky automobilov na ľudské zdravie a životné prostredie a naznačiť východisko - zvýšené využívanie kapacít verejnej, cyklistickej a pešej dopravy.
Zdroj: enviroportal.sk