Rodezsky ridgeback
Rodézsky ridgeback
– africký leví pes
Odkiaľ pochádza leví pes?
Koncom 15. storočia bola zaznamenaná prvá správa o psoch, ktoré boli veľmi škaredé,
ale vďaka svojim mimoriadnym vlastnostiam aj veľmi obľúbení spoločníci a užitoční
pomocníci. Na chrbte mali pás opačne rastúcej srsti a povahu vernú a nebojácnu.
Vlastnili ich členovia kmeňa Hotentotov už dávno predtým, ako sa Európania vylodili na
africkom pobreží. V africkej divočine nemali dovezené európske psy šancu na prežitie.
Bieli osadníci ich teda začali krížiť s domorodými psami Hotentotov. Takto sa počas 16.
a 17. storočia formoval v Afrike „leví pes“, dnešný rodézsky ridgeback (RR). Spoľahlivo
Príjemný pohľad ridgebacka. slúžili pri ochrane fariem, pri love divej zveri a boli zároveň príjemnými spoločníkmi.
Africký leví pes bol chovaný a šľachtený
hlavne pre svoju povahu, jeho exteriér sa
dotváral až v 20. storočí. Táto jeho vzácna
povaha je dodnes neoddeliteľnou súčasťou
štandardu RR. Dôstojný, inteligentný, rozvážny,
akoby stále o niečom premýšľajúci
pes. K cudzím odmeraný, ale nie agresívny
alebo plachý. Zároveň prítulný a vyžadujúci
pozornosť a lásku. Pri práci odvážny,
avšak opatrný a dôsledný. Takto bol rokmi
vyšľachtený. Rodézsky ridgeback ostal ako
jedno z mála plemien psom veľmi prírodným.
V každom ridgebackovi je dodnes kúsok
divej neskrotnej Afriky.
SYSTÉM ŠĽACHTENIA PLEMENA, JEHO POVAHY
Pôvodnou funkciou a úlohou tohto afrického
psa bolo leva alebo inú zver zastaviť
a fixovať tak dlho, kým sa na miesto
nedostavil lovec. Treba si ale uvedomiť,
že tieto psy leva nikdy nenapádali, ani sa
ho nepokúsili usmrtiť. Pri love sa uplatňovala
ich mimoriadna pohyblivosť, vytrvalosť,
sila a schopnosť pohybovať sa stále
rýchlejšie a obratne unikať a vyhýbať sa levím
pazúrom. Pes, ktorý nebol dostatočne
opatrný alebo volil útok, zomieral. Takto
sa prirodzenou selekciou ridgeback vyvinul
na nesmierne obratného a pritom veľmi
opatrného psa. Útok či priama cesta k nepriateľovi
je pre plemeno netypická. Takto
sa roky v Afrike formoval pes, ktorý nikdy
nešiel do priameho kontaktu s nebezpečenstvom,
práve naopak, toto plemeno si vždy
v každej situácii udržuje určitý odstup
RIDGE – PLEMENNÝ ZNAK
Zvláštnosťou plemena je ridge na chrbte,
ktorý sa vyformoval z chlpov rastúcich v protismere
k ostatnej srsti. Ridge sa považuje
za významný plemenný znak. Ridge musí
byť zreteľne ohraničený, symetrický a zužujúci
sa smerom k bedrám. Začína hneď za
plecami a pokračuje k bedrovým kostiam.
Správny ridge má obsahovať len dva víry –
identické a navzájom oproti stojace. Spodné
okraje vírov nesmú presahovať nižšie než do
jednej tretiny dĺžky ridge. Dobrá priemerná
šírka ridge je 5 cm. Treba si uvedomiť, že nie
každý pes s ridge na chrbte je čistokrvný rodézsky
ridgeback a tiež nie všetky čistokrvné
ridgebacky majú tento plemenný znak.
PREČO?
Vysvetlenie je jednoduché. V priebehu
šľachtenia plemena, keď boli v Afrike pôvodné
domorodé psy s ridge krížené s európskymi
poľovnými psami bez ridge,
rodili sa šteňatá s ridge, ktoré však boli
ďalej geneticky s ohľadom na prítomnosť
ridge heterozygoti. Ďalším párením týchto
psov s ridge vznikali ďalšie jedince s ridge
(Rr-heterozygoti) i homozygoti (RR-dominantný
homozygot), i psy bez ridge (rr-rece-sívny homozygot). Dodnes sú percentuálne
najrozšírenejšie psy s ridge, ktoré sú práve
Rr-heterozygoti, skrytí nositelia bezridgovosti.
A takto sa to deje dodnes a bude diať
ešte dlho. Preto nie je nič neobvyklé, keď sa
vo vrhu vyskytuje šteňa bez ridge.
Žiaľ, táto teória platí aj opačne. Aj pri
dnešnom krížení ridgebacka s inou rasou
sa môže stať, že pomerne veľká časť potomstva
bude mať na chrbte ridge. Ridge
je síce hlavným plemenným znakom, ale
pozor, nie každý pes s ridge na chrbte musí
byť zákonite ridgeback. Preto pozor na chovateľov
bez PP!
Genetika umiestnenia a tvaru boxu (korunky
a dvoch vírov), utvárania a symetrie
ridge je omnoho zložitejšia a menej vystopovateľná.
Komplexný genetický vzorec nie
je ešte stále známy. Je nanajvýš pravdepodobné,
že pôvodný ridge ani neobsahoval
žiaden box, ani korunky. Dnešný ridge, ako
ho požaduje štandard, je výsledkom systematického
chovu, čiže novo získaným znakom
rodézskeho ridgebacka.
RIDGEBACK S HNEDÝM NOSOM?
Áno, tento variant je úplne rovnocenný
s variantom s čiernym nosom. Je to iba vec
vkusu, kto čo uprednostňuje, čo sa mu viac
páči. Na Slovensku vídavať väčšinou čiernonosé
ridgebacky. Chovatelia tvrdia, že povaha
hnedonosého psa je iná. Sú to psy viac
závislé od rodiny, rezervovanejšie k cudzím.
Sú obozretnejšie k novým veciam a tiež sa
snažia viac zapáčiť svojmu pánovi. Tvrdia,
že hnedonosáka nemožno nútiť, potrebuje
pri výchove a spolužití viac trpezlivosti.
Gén pre hnedý nos pochádza od pôvodných
poľovných psov. Pretože aj faraónsky
pes pochádza z tej istej oblasti ako psy
s ridge a je hnedonosý, predpokladá sa, že
hnedý gén sa vyskytoval v pôvodnej populácii
psov v Afrike odjakživa. Čo sa týka
pigmentácie, ridgeback s hnedým nosom
nemá gén na čiernu. Má hnedé aj pazúry
a farba očí je v dospelosti tmavojantárová.
Šteňatá v útlom veku majú krásne azúrovo
modré oči. Skúsení chovatelia ridgebackov
radi používajú vo svojich líniách hnedý nos,
lebo tieto psy prinášajú do chovu nádhernú
žiarivú sýtu farbu srsti. Zaujímavosťou však
je, že chov iba na hnedonosých psoch vedie
u ridgebacka k strate kvality srsti a k blednutiupigmentu.získava
vďaka radostnému nasadeniu v práci
stále viac a viac priateľov aj medzi poľovníkmi.
Na Slovensku nás poľovný zákon obmedzuje
pracovať v lese s ridgebackom,
lebo spadá do kategórie plemien s kohútikovou
výškou nad 50 cm. To znamená, že ho
nemôžeme využívať ako duriča na nadháňanie
zveri, na čo bol vyšľachtený. Ale ako
farbiar na dohľadávanie poranenej alebo
strelenej zveri by sa určite mal využívať.
Charakteristická pre toto plemeno je úplne
iná technika práce ako pri bežných európskych
poľovných plemenách. Ako pôvodnému
poľovnému psovi v africkej buši je
mu vrodená patričná dávka samostatnosti.
Pri práci ridgebacka na stope sa neznalým
plemena často zdá, akoby pes strácal stopu,
lebo pravidelne po pár metroch zastavuje,
odbočuje zo stopy a s nosom vysoko vo
vetre si overuje, či správne pracuje. Je to
stratégia, ktorá si od poľovníka vyžaduje
trpezlivosť a dôveru v inštinkty jeho psa,
lebo ridgeback, vďaka svojej výraznej vôli
nájsť korisť, k nej vždy svojho pána dovedie.
Toto plemeno je počas lovu veľmi silne
viazané na vodcu.
RODÉZSKY RIDGEBACK – PES ZÁCHRANÁR
Na záchranársky výcvik nie sú predurčené
ani preferované žiadne plemená psov. Vyžaduje
sa vynikajúci nos, absolútne vyrovnanápovaha, pevné nervy a fyzický fond.
Rodézsky ridgeback všetky tieto podmienky
spĺňa. Zo skúseností majiteľov ridgebackov
– záchranárov vieme, že ridgeback pri práci
rozmýšľa, veľmi dobre sa orientuje v členitom
priestore a len čo zachytí pach, najprv
ho vyhodnotí a až potom označí. Je radosťs ním pracovať.
RODÉZSKY RIDGEBACK – PES OBRANÁR
Rodézsky ridgeback je vynikajúci strážny
pes, nesmierne oddaný svojej rodine, ktorú
si považuje za povinnosť a česť za každých
okolností chrániť. Jeho prirodzenou a hlboko
zakorenenou vlastnosťou popri poľovnom
inštinkte je aj obrana jeho najbližších.
Ridgeback, pravý reprezentant plemena, jepes mladý, chápe toto dráždenie ako hru,
no v dospelosti ridgeback po viacnásobnom
cvičení a dlhom dráždení zaútočí, ale nie na
rukáv. Vieme si teda predstaviť správanie
a následky takto pokazeného ridgebacka,
keď sa zamení jeho prirodzený obranársky
inštinkt s inštinktom koristníckym.
Rodézsky ridgeback sa nehodí na cvičenie
obrany tak, ako služobné plemená vyšľachtené
na tento účel. Doviesť služobný výcvik
s ridgebackom do konca, čo znamená,
že pes figuranta po zadržaní na povel cvičiteľa
pustí, dokáže len vynikajúci profesionál,
aj to nie s každým jedincom tohto
plemena. Pôvodný ridgeback vo svojej domovine
strážil ľudské obydlie a príslušníkov
svojej rodiny, má rozvinutý i obranný
inštinkt, čo je veľkou devízou tohto polyfunkčného
psa. Africký leví pes bol chovaný
hlavne pre svoju povahu, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou jeho štandardu, preto tým,
že ho nútime hrýzť a „loviť“ človeka, vedieme
ho proti jeho prirodzenosti.